Vršatské bradlá – skalná nádhera Stredného Považia

27.11.2018 |   |    | 

Ak cestujete zo západného na stredné Slovensko, určite neunikli vašej pozornosti rôzne skalné útvary. Jednými z tých najviditeľnejších sú Vršatské bradlá, hrdé skaly Stredného Považia.



 

Vršatské bralá sa nachádzajú v pohorí Biele Karpaty nad obcou Vršatské Podhradie , približne 33 kilometrov od krajského mesta Trenčín. Sú jednou z významných lokalít bradlového pásma Považia (patria sem aj Klapy a Manínska séria). Vďaka tomu tu nájdeme skameneliny amonitov a belemitov.

Na území obce bolo v minulosti sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry. Našli sa tu i železné nástroje slovanských kováčov z 9. storočia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1439, názov je doložený začiatkom 14. storočia ako Oroszlánko. Dedina patrila hradu Vršatec, ktorý má pomerne zaujímavú históriu. V roku 1244 tu bola postavená strážna veža s vojenským táborom, ktorá slúžila na ochranu priesmyku na Moravu. Začiatkom 14. storočia už bol postavený hrad z kameňa.

Jeho majiteľmi boli Matúš Čák Trenčiansky, Stibor zo Stiboríc, palatín Garo či kráľovné Barbora a Alžbeta. Panstvo Vršatec malo pod sebou obce Pruské, Bohunice, Veľké a Malé Mikušovce a Vršatské Podhradie. Pôvodne mal hrad vlastnú pekáreň, mlyn i pivovar. V roku 1707 ale nastal výbuch, ktorý zničil v dedine väčšinu domov a poškodil aj hrad, ten neskôr takmer úplne zdemolovali.

Pri vychádzke k zrúcaninám zistíte, že ste na jednom z najvyššie položených hradov (805 m n. m.), ktorý je navyše opradený mnohými legendami. Jednou z najzaujímavejších je tá, ktorá hovorí  o vernosti a láske kastelána k svojmu zemepánovi. Tatári počas svojho dobývania zajali vršatského zemepána Imricha a jeho kastelána Ondreja Budiača.

Čakajúc na trest smrti sa verný kastelán rozhodol pre odvážny skutok. Chcel sa zmocniť zabudnutej sekery a odťať si nohu, lebo práve tou bol so svojim pánom spútaný. Ako zamýšľal, tak aj urobil. Oslobodil Imricha a ten sa tajne vrátil na Vršatec. Tatári dojatí obetavosťou verného kastelána pustili na slobodu aj jeho. Tak sa tiež mohol vrátiť na hrad, kde žil ako člen kráľovskej rodiny. Kráľ ho neskôr povýšil a jeho potomkovia boli už súčasťou zemianskeho rodu.

Ak by ste dostali chuť na prechádzku, prípadne na menší výlet, môžete okrem hradu aboslovať tri náučné chodníky. Prvým je chodník Okolo Vršatca. Môžete ho prejsť celoročne, je okružný  a obojsmerný. Zameriava sa na miestnu prírodu, jej ochranu a históriu. Začína vo Vršatskom Podhradí na parkovisku. Trasa je nenáročná, celková dĺžka dosahuje 6 kilometrov s prevýšením 444 metrov. A čo tu vlastne objavíte? Krásne vápencové bradlá, pozostatky hradu, pralesový typ lesa a jedinečné výhľady na Slovenskú a Českú republiku.

Druhým je Lesnícky náučný chodník Bolešov – Krivoklát. Slávnostne bol otvorený v roku 2007 a má 18 zastávok, vďaka ktorým sa dozviete niečo viac o miestnom rastlinstve a živočíšstve či o prírodnom výtvore Dračia studňa. Chodník má dĺžku 8,2 km a prevýšenie cca 200 m. Objavíte i vyhliadkovú rozhľadňu a Dračí vodopád (jediný vodopád v Bielych Karpatoch). Oddýchnuť si môžete pri horárni Chrástková (550 m n. m.), ktorá je najvyššie položeným miestom lesníckeho chodníka.

Posledným je Náučný chodník Mikušovské bradlá. Letný i zimný chodník je jednosmerný a v jednej línii. Na začiatku nie je značený, začína na štátnej ceste pri kaplnke pred obcou. Následne pokračuje po poľnej ceste, kde už značený je. Trasa vedie CHKO Biele Karpaty a prejdete ju za asi 1,5 hodiny. Chodník je prírodovedne zameraný, má sedem tabúľ.

 

Zdielať článok na Facebooku


Foto: autorka
Zdroj: Mária Hikelová

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Sobota, 15. december. 2018. Meniny má Ivica.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa