Najkrajšie autotrasy a hrebeňovky na Slovensku

Novinka Najkrajšie autotrasy pokrýva všetky regióny Slovenska, nezabúda na najkrajšie horské cesty (samozrejme, zjazdné pre autá), najkrajšie panoramatické úseky s nádhernými výhľadmi. 230 farebných fotiek, tipy a zaujímavosti, základné údaje ako vzdialenosti a mapové výrezy.

Od Kopaničiarskej trasy v Myjavskej pahorkatine v malebnom kraji kopaníc, ktorému dominuje Veľká Javorina ako symbol bratstva Čechov a Slovákov. Cez Pieninskú autotrasu, Hornádsku, až po Východokarpatskú, ktorá vás zavedie do Polonín a Vihorlatu. Na tej mimochodom uvidíte napríklad drevený kostolík v Jalovej, zastavíte sa pri vodnej nádrži Starina a navštívite Stužicu, jediný prales zapísaný do Zoznamu UNESCO (verejne prístupný turistickým chodníkom).

Každá trasa vedie k najzaujímavejším miestam daného regiónu a nezabúda na žiadnu významnú kultúrnu či prírodnú pamiatku. Súčasťou trás sú aj ďalšie možnosti, ako si trasu upraviť, skrátiť či predĺžiť alebo doplniť o odbočky podľa predstáv každého mototuristu. Z takéhoto šoférovania budete mať naozaj radosť!

V zelenej farbe vyšli Najkrajšie hrebeňovky, ktoré ponúkajú naozaj tie najkrajšie hrebeňové pešie trasy. Celkovo je ich 19 a nechýbajú Malé i Biele Karpaty, Vtáčnik, Oravské Beskydy, Kremnické vrchy, Tatry, Slovenské Rudohorie či Poľana.

Okrem základného opisu každej trasy nájdete v knihe množstvo zaujímavostí a príbehov súvisiacich s jednotlivými miestami. Samozrejmosťou sú výškové profily, výrezy máp s priebehom trasy a podrobné praktické informácie časových rozvrhov, prevýšení a náročnosti.

Zaujímavé texty sú doplnené viac ako 250 farebnými fotografiami. Všetky výlety opísané v knihe patria skôr medzi náročnejšie turistické podujatia. Naozaj nie sú len prechádzkami, takmer na všetkých je potrebné vydať aj veľa fyzických síl. Autorský tím na čele s Danielom Kollárom prešiel tieto hrebeňovky niekoľkokrát.

„Naozaj nebolo ľahké z množstva nádherných slovenských pohorí predstaviť len 19 a ostatné nechať bokom. Napríklad Oravskú Maguru, Skorušinské vrchy, Slanské vrchy či Vihorlatské vrchy,“ píše D. Kollár v úvode knihy. Napriek tomu sa snažili vybrať to najkrajšie a prístupné (niektoré túry nemožno pre legislatívu či absenciu horských chát prejsť legálne).

Čím viac energie si však tieto hrebeňovky vyžiadajú, o to silnejšie zážitky a pocity prinesú po absolvovaní.

Zdroj/autor: ikar, drom