Zaujímavý príbeh: Slovák našiel pokoj v kanadskej divočine

2014-05-18 12:00:00 |   |    | 

SLOVENSKO/ KANADA - Martin Notbúk Šóš je rodák z Tatier, no odmalička ho lákal život severoamerických Indiánov. A tak sa vybral do malej dedinky Mayo uprostred divočiny, ktorá sa mu stala druhým domovom. „Som wranglerom na Yukone, ktorý je rozlohou desaťkrát väčšou ako Slovensko a len s okolo tridsaťtisíc stálymi obyvateľmi. Žijem uprostred divočiny a plním si chlapčenské sny,“ píše Martin o svojej ceste. Jeho (Yu)konský zápisník je lahôdka pre tých, čo majú radi prírodu, divočinu a dobrodružstvo.



Martin sa živil ako wrangler, traper či tesár. Dokonca bol aj IT konzultantom indiánskej vlády. Vyše roka strávil so psím záprahom na samote hlboko v buši.

Jeho kniha je vzácnym a autentickým pohľadom na prácu wranglerov (pastierov koní) na kanadskom Yukone i na medziľudské vzťahy v prostredí, v ktorom „čo sa pohybuje príliš rýchlo, neprežije“.  „Už viem, ako chutí život v buši. Tá chuť sa človeku nepreje,“ píše na konci svojej knihy Martin Notbúk Šóš.

„Yukon je to pravé miesto, kde človek nájde slobodu pre svoje telo i myseľ,“ píše vo svojej knihe (Yu)konský zápisník. „Územie s rozlohou desaťkrát väčšou ako Slovensko a len s okolo tridsaťtisíc stálymi obyvateľmi poskytuje dostatok priestoru pre dušu hľadajúcu pokoj. Stačí si v hlavnom meste Whitehorse nakúpiť a vyraziť ktorýmkoľvek smerom. Kamkoľvek, napríklad do Mayo, typickej yukonskej komunity. Tento bývalý uzol historickej striebornej banskej cesty so súčasnými približne štyrmi stovkami obyvateľov je priam balzamom na zahltené zmyslové receptory človeka z veľkomesta.

Naladil som sa na yukonský čas. Hľadal som múdrosť, zručnosť a veľkú dušu tvarovanú stáročiami života spätého s prírodou. Kultúru, ktorú som poznal z filmov a z kníh. To, čo som v Mayo našiel, boli iba smutné trosky kultúry a torzo prírodného štýlu života. Dušu i múdrosť už dávno zavial nános popolčeka západnej civilizácie. Veľká časť indiánskeho obyvateľstva našla úbohý únik z agónie pôvodného spôsobu života v rôznych závislostiach. Indiánmi závislými od alkoholu, drog, hracích automatov, televízie i nezdravej stravy sa to na Yukone len tak hemžilo. Nedarilo sa mi nájsť pôvodných obyvateľov aspoň čiastočne poznačených múdrosťou svojich predkov, ktorým zostala divočina stále domovom.

Nakoniec sa mojou novou nádejou stali bušmani. Väčšiu časť roka žijú v buši, ďaleko od nástrah miest, bez rôznych výdobytkov vedy a techniky, ale aj bez mnohých chorôb a závislostí dnešnej doby. Bušman však nie je označenie človeka, ktorý nemá vo svojom príbytku tečúcu vodu, elektrický prúd alebo vyzerá ako horal. Bušman je človek, ktorý žije vo veľmi dôvernom vzťahu s okolitou prírodou. Našťastie, niekoľkí sa našli aj v okolí Mayo.

 

Začítajte sa do knihy (Yu)konský zápisník

V jedno májové ráno sme predávkovaní vzrušením a očakávaním nasadli do vrchovato naloženého auta a vyrazili na šesťtisíc štyristo osemdesiattri kilometrov dlhú cestu. Tomu hovorím dobrodružstvo - križovali sme päť provincií a jedno teritórium, prekonali tri časové pásma. Nekonečné prérie, soľné jazerá, vyprahnutú krajinu s ostatkami dinosaurov striedali rozľahlé národné parky - impozantné hory, idylické údolia, obrovské ľadovce, mohutné hlučné vodopády, priezračné jazerá a rieky. Videli sme losy, soby, bizóny, čierne medvede, grizlyho aj operené dravce. Kúpali sme sa v horúcich prírodných prameňoch, stretli sme jazdcov na terénnych štvorkolkách, motorkách i na koňoch. V múzeu nás fascinovali všakovaké indiánske výrobky každodennej i sviatočnej potreby. Nakukli sme do slávneho Dawson City, kráčali cestou klondikských zlatokopov, až sme nakoniec zakotvili v dedinke Mayo priamo v srdci Yukonu. Polárny kruh sme mali takmer na dosah ruky - približne tristo kilometrov na sever.

Zastrčená dedina je považovaná za „najteplejšie a najchladnejšie miesto Yukonu“. Len niekoľko dní po našom príchode oslavovala storočnicu svojho založenia. Ako zástupcovia slovenskej menšiny sme sa hneď zapojili do príprav. Väčšinu tvorili v Mayo Indiáni z kmeňa Nacho Nyak Dun - Ľudia od Veľkej Rieky. Všetci nám prejavovali priateľstvo, vrátane počasia. Sezóna komárov sa ešte nezačala a na dni s takmer nezapadajúcim slnkom sa zvyká ľahko. Človek má pocit, že na čokoľvek je dostatok času.

V Mayo sme sa s bratom rozlúčili. On sa vrátil domov na Slovensko, ja som ostal a začal písať svoj yukonský zápisník.

 

Zdroj/autor: Ikar, drom

 

 

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
4.7/5 (31 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa