Turňu nad Bodvou zdobí zrúcanina hradu aj vzácne fresky

2018-06-21 12:00:00 |   |    | 

Obec Turňa nad Bodvou v okrese Košice-okolie má bohatú a slávnu minulosť, od 13. storočia bola sídlom Turnianskej župy. Dodnes láka na turistov na viacero pamiatok z tejto doby.



 

"Prvá písomná zmienka o kráľovskom majetku Turňa pochádza z roku 1198, tento rok tak budeme na septembrové dni obce oslavovať 820. výročie," uviedol pre TASR starosta obce Atila Oravecz.

Začiatkom 15. storočia získala Turňa štatút mesta a v roku 1476 sa stalo sídlom súdnictva. V roku 1652 Turňu obsadili Turci, koncom 17. a začiatkom 18. storočia bola dejiskom protihabsburských povstaní. Po nepokojoch s vyľudnením opätovné osídľovanie prinieslo do maďarského mestečka aj etnicky slovenské obyvateľstvo. Za socializmu sa Turňa rozvíjala ako stredisková obec, v 60. rokoch bola zlúčená so susednou obcou Háj pod názvom Turnianske Podhradie, k odčleneniu došlo v roku 1990.

Zrúcanina Turnianskeho hradu, ktorý sa týči na vrchu nad obcou Turňa nad Bodvou je obľúbeným cieľom turistov. Obec chce túto národnú kultúrnu pamiatku tento rok získať do svojho vlastníctva. Umožní jej to zapojiť sa do podporných programov na záchranu a obnovu tejto kamennej dominanty, z ktorej je pekný výhľad do širokého okolia.

Počiatky hradu siahajú do 13. storočia, kedy po tatárskom vpáde bola postavená kamenná obranná veža, následne sa hrad rozširoval. Jeho obrannú funkciu zosilnili pred tureckým nebezpečenstvom, napriek tomu ho Turci v roku 1652 obsadili. Hrad chátra už od protihabsburských povstaní na konci 17. storočia, kedy cisárske vojsko dalo pevnosť zbúrať. Zaujímavosťou je dosiaľ v skalách dobre viditeľná cesta so stopami po kolesách vozov, ktorými na hrad prepravovali zásoby a materiál.

Turniansky hradný vrch, ktorý je súčasťou Zádielskej planiny, je výnimočný aj tým, že je domovom vzácnej teplomilnej flóry a fauny. V prírodnej rezervácii možno nájsť napríklad kriticky ohrozenú a zákonom chránenú rastlinu, o ktorej sa dlho myslelo, že je endemit a nikde inde nerastie, preto aj dostala názov rumenica turnianska (Onosma tornensis). Výskumy však ukázali, že rovnaký druh sa vyskytuje aj na juhozápade Rumunska a jej názov sa zmenil na rumenicu sviežu (Onosma viridis). Táto trváca bylina má rúrkovité kvety citrónovožltej farby a štetinaté chlpy. Kvitnúcu ju možno obdivovať pod Turnianskym hradom už v týchto dňoch.

Turniansky hrad nie je jedinou vzácnou zrúcaninou v obci. Niekdajšiu slávu pripomína aj klasicistický kaštieľ a budova Župného domu z roku 1820, ktorá však po prevode do súkromných rúk po roku 1990 mala smutný osud, pôvodne funkčný objekt prišiel o strechu a postupne podlieha skaze.

Našťastie v oveľa lepšom stave je tunajší gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie so vzácnymi freskami európskeho významu. Postavený bol začiatkom 14. storočia pravdepodobne na základoch staršieho kostola, v ďalšom období bol rozšírený. Zachované fragmenty fresiek pochádzajú približne z roku 1420. V 16. storočí kostol získali kalvíni, ktorí nástenné maľby zatreli. Katolíci opäť prevzali kostol v roku 1671, pričom ukryté stredoveké nástenné maľby ostali v zabudnutí.

Značne poškodené fresky objavili až začiatkom tohto storočia, keď kostol bolo treba vymaľovať a pamiatkový úrad nariadil sondy v stenách. Finančne náročné odkrytie a zreštaurovanie unikátnych malieb trvalo od roku 2007 celkovo sedem rokov, súčasťou prác bola obnova celej svätyne.

V hornej časti stien vidieť výjavy zo života Ježiša Krista, pri oknách sú zobrazení proroci. Zaujímavé a nezvyčajné sú v dolnej časti postavy žien, uctievaných ako svätice. Bočnú časť kostola zdobia gotické výklenky na sedenie – sedílie, pri ktorých sú namaľovaní anjeli. Pozoruhodné sú aj odhalené konsekračné kríže z čias posvätenia kostola.

Taktiež cenné, ale mladšie barokové fresky z roku 1772, zdobia bočnú kaplnku kostola, v ktorej sa zrejme robili pohrebné obrady. Zobrazujú odsúdenie Ježiša aj s latinskými textami jednotlivých postáv. V kaplnke sa nachádza aj tzv. Bebekov zvon, ktorý podľa tradície pochádza z Turnianskeho hradu. Aj táto časť kostola s maľbami si vyžiada finančne náročnú obnovu.



Kostol okrem bohoslužieb nie je pre verejnosť bežne prístupný. Organizované skupiny sa však môžu vopred dohodnúť s farským úradom na návšteve. Záujemci podľa návštevnej knihy prichádzajú najmä z Maďarska a Slovenska, ale aj zo západnej Európy či Severnej Ameriky.

 

Zdieľať článok na Facebooku


Foto: TASR - Milan Kapusta
Zdroj: TASR, ako

Hodnotenie článku:
4.0/5 (1 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa