Vodný mlyn v Krivanoch slúžil 300 rokov, teraz v ňom vraj straší

"Mlyn je zapísaný ako kultúrno-technická pamiatka. Renovujeme ho už viac ako 25 rokov. Keď sme začali, tak sa to všetko rozpadávalo a bolo v dezolátnom stave. Sú urobené oporné múry, vymenené okná a omietky. Strecha je pôvodná, tá sa iba maľuje každé tri, štyri roky. Mlynské koleso tu nebolo vôbec, ani žľaby, voda netiekla, takže všetko sa robilo nanovo," povedal pre TASR majiteľ mlyna a člen združenia Ján Sabolík.

Mlyn bol kedysi hnaný vodou privádzanou na vrch dreveného kolesa s lopatkami, takzvaným žľabom. Do roku 1918 sa mlelo zrno medzi dvoma veľkými kameňmi, ktoré boli na to špeciálne upravené.

"V priebehu ďalšieho roka došlo k modernizácii mlyna, kde sa mlelo na takzvaných 'valkach'. Neskôr, v roku 1923 bola zrekonštruovaná strecha a dodané novšie zariadenie. V roku 1923 tamojší pán Bornemisza mlyn daroval mlynárovi Grinčovi. Do roku 1952 bol mlyn vo funkčnom stave. Mlelo sa v ňom zrno na krupicu, šrot a múku. Vyrábala sa kukuričná krupica, krúpy a elektrina pre vlastnú potrebu, keď v Krivanoch ešte vôbec nebola. Na píle, ktorá bola celá drevená, sa rezalo drevo na dosky, hranoly a fošne," priblížil Sabolík.

Z dôvodu znárodnenia v roku 1948 a neskoršieho vstupu do družstiev bol v roku 1952 mlyn spolu s pílou uzavretý a zapečatený.

"Mlynár mal na výber, že buď ho odpredá alebo daruje štátu a bude to štátny mlyn alebo bude zapečatený. Takže ho dal radšej zapečatiť, ostal vlastníkom, ale prestalo sa v ňom mlieť," skonštatoval Sabolík.

Ako ďalej povedal, mlyn chcú zrekonštruovať do pôvodného stavu, aby v ňom bolo možné aspoň na ukážku mlieť. "Mlyn na seba nevyrobí. Chceme, aby slúžil aspoň na ukážku pre turistov, ktorí prídu, ubytujú sa, zomelú si vlastnú múku a vezmú si ju so sebou na pamiatku. Prípadne, aby slúžil na výrobu elektrickej energie pre vlastnú spotrebu alebo aj na distribúciu," priblížil majiteľ mlyna.

Mlyn najmä v lete, peši i na bicykloch, navštevuje množstvo turistov. Podľa Sabolíka ide o jeden z mála funkčných mlynov na Slovensku a občas sa v ňom dejú nevysvetliteľné veci.

"Niekedy, keď 'kopla' elektrina niekoho, tak tiež strašilo. Nevedeli si vysvetliť, ako je možné, že 'kope' obyčajný drôt. Keď sú tu nejaké nevysvetliteľné, nadprirodzené javy alebo niečo nepochopiteľné, tak možnože straší. Napríklad otváranie, zatváranie dverí, zvuky, svetlá, svetelné pásiky okolo plafóna na strope," dodal Sabolík.

 

Zdieľať článok na Facebooku