Sídlo moci, kde sa rozhoduje o vašom živote: Nahliadli sme za fasádu Úradu vlády

Úrad vlády Slovenskej republiky sídli v historickom paláci medzi dnešnými ulicami Štefánikovou, Leškovou, Spojnou a Námestím slobody. Toto územie bolo kedysi za bránami mesta a pokrývali ho vinice. Keď sa však mal ostrihomský arcibiskup František Forgáč (Forgách) v roku 1614 sťahovať do Bratislavy, rozhodol, aby práve tu postavili jeho nové letné sídlo s veľkolepou okrasnou a ovocnou záhradou.

Ďalšiemu ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Lippayovi sa však ich podoba veľmi nepozdávala, a tak nechal sídlo v rokoch 1642 až 1666 veľkolepo prestavať v renesančnom štýle. Hlavná fasáda ešte vtedy smerovala do záhrady, ktorá bola Lippayovou pýchou. Okrem množstva nádherných exotických rastlín sa tu mohli návštevníci kochať napríklad aj fontánami či umelými jaskyňami.  Nasmerovanie hlavnej fasády zostalo zachované aj pri barokovej úprave (1739 až 1740) za Imricha Esterházyho, už o pár rokov však prestavbou za Františka Barkóczyho (1761 až 1765) monumentálnosť obrátili k dnešnému námestiu.

Známy architekt F. A. Hillebrandt toto usporiadanie konečnou prestavbou v 60. rokoch 18. storočia potvrdil. Pred hlavným vchodom do paláca pristavali stĺpovú predsieň s hornou terasou – portikus, spod ktorého  sa vchádzalo do vestibulu. Za bránou bolo situované široké jednoramenné schodisko vedúce nahor do salónov a súkromných komnát. Na záhradnej strane postavili mohutné dvojramenné schodisko, ktoré do výšky terasy niesli svalnaté postavy atlasov.

Po roku 1820 začal palác svoj význam strácať. Kardinál Alexander Rudnay sa vrátil aj so sídelnou kapitulou z Trnavy do Ostrihomu a prestal využívať aj svoje sídla v Bratislave. Zvlášť výrazný úpadok zaznamenal opustený Letný arcibiskupský palác, ktorý bol poškodený aj požiarom. Patentom z roku 1879 ho daroval cisár armáde, ktorá v ňom zriadila vojenskú nemocnicu.

Z tohto obdobia je dôležitý  dátum 4. mája 1919, kedy sem priviezli telesné pozostatky generála Milana Rastislava Štefánika a troch talianskych pilotov, ktorí tragicky zahynuli pri pristávaní lietadla v Ivanke pri Dunaji. Po piatich dňoch usporiadali Štefánikovi na nádvorí paláca vojenskú rozlúčku a s veľkými poctami ho previezli do rodných Košarísk.

Budova paláca sa dočkala nového povznesenia až v roku 1939, kedy sa stala sídlom slovenskej vlády. V rokoch 1939 – 1942 sa uskutočnila posledná veľká prestavba, počas ktorej uznávaný architekt Emil Belluš upravil palác pre administratívne účely. Schátrané bočné krídla zbúrali a nahradili novostavbami, strednú časť paláca a kaplnku zachovali a zreštaurovali.

Práve Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie je najvzácnejšou časťou paláca. Jej strop zdobia maľby od talianskeho maliara Antonia Galliho da Bibbieneho a interiéru dominuje oltár Georga Rafaela Donnera, ktorý mal v 18. storočí takmer desať rokov svoju dielňu práve v záhrade paláca. V kaplnke sa každú stredu slúžia celebrované omše, ktoré sú sprístupnené širokej verejnosti. Striedajú sa rímskokatolícka omša, gréckokatolícka svätá liturgia, Evanjelické služby Božie a menšinové bohoslužby.

Najreprezentačnejším priestorom je zas bývalá audienčná sieň, dnes známa ako Zrkadlová sála, ktorá si zachovala svoju barokovú podobu z druhej polovice 18. storočia. Dominujú jej vysoké zrkadlá s pozlátenými zdobenými ornamentmi a štuková dekoratívna výzdoba. Sála slúži na oficiálne prijatia, slávnostné obedy, významné rokovania a podpisovanie medzinárodných zmlúv.

Súčasťou reprezentačných priestorov sú aj tri salóny (žltý, zelený a ružový) a vládny kabinet využíva aj tzv. novú budovu (postavenú v rokoch 1975 až 1977), kde zasadá. Vstupné priestory vestibulu slúžia na komorné výstavy k aktuálnym témam a na prízemí budovy sú miestnosti, určené pre novinárov, keďže vo veľkej zasadačke býva po každom rokovaní vlády tlačová konferencia.

Všetky tieto priestory sa dajú vidieť počas vopred dohodnutej exkurzie pre skupiny, jednotlivci si bývalý Letný arcibiskupský palác môžu prezrieť počas dní otvorených dverí.

Autor: © Zoznam/ako