V stopách nášho najslávnejšieho architekta: Jurkovičove stavby pripomínajú perníkové chalúpky

2020-02-14 00:00:00 |   |    | 

Dušan Samuel Jurkovič je pravdepodobne najúspešnejším slovenským architektom. Jeho stavby sa vyznačujú osobitým, tzv. národným štýlom s odkazmi na slovenskú ľudovú kultúru. Patria k tomu najkrajšiemu, čo môžete vidieť u nás, ale aj na Morave a v Čechách.



 

Jurkovičov pozitívny vzťah k odkazu a hodnotám slovenskej ľudovej kultúry sa u neho formoval už v útlom detstve. Pochádzal totiž z národne uvedomelej rodiny. Bol vnukom zakladateľa slovenského družstevníctva Samuela Jurkoviča, synovcom Jozefa Miloslava Hurbana a jeho otec patril k zakladateľom Matice slovenskej.

Dušan Samuel Jurkovič sa narodil 23. augusta 1868 v Turej Lúke, dnes časť mesta Myjava. Základné vzdelanie získal na evanjelickej cirkevnej škole v Brezovej pod Bradlom. Stredoškolské štúdium absolvoval v meštianskej škole v Šamoríne. V rokoch 1884-1889 študoval odbor staviteľstvo na Štátnej priemyselnej škole vo Viedni a po ukončení školy pracoval v projekčnej kancelárii v moravskom Vsetíne. Súčasne začal svoj dlhoročný výskum ľudového staviteľstva na severozápadnom Slovensku a moravsko-slovenskom pomedzí.

V roku 1896 sa osamostatnil a presťahoval do Brna, kde si v roku 1899 otvoril vlastnú projekčnú kanceláriu. Postupne sa stal na území Moravy žiadaným architektom, tvoriacim významné projekty. Najvýznamnejšie dielo z obdobia pred rokom 1914 venoval Dušan Samuel Jurkovič moravským kúpeľom Luhačovice. Jeho luhačovické projekty a stavby patria ku klenotom modernej českej, ako aj slovenskej architektúry. Predstavujú jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie.

Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 sa Jurkovič vrátil späť na Slovensko, najprv do Skalice, neskôr sa natrvalo usadil v Bratislave. Postupne preberal podnety z nových nastupujúcich architektonických smerov, medzi iným aj z funkcionalizmu. Experimentoval v oblasti sociálnej výstavby a prefabrikácie, kde navrhol systém montovaných domov. Zároveň tvorivo nadväzoval na umelecké zámery z predošlého obdobia, napríklad na úpravy historických objektov. Vypracoval projekt prestavby zámku vo Zvolene či návrh rekonštrukcie Bratislavského hradu ako univerzitného centra.

V 20. rokoch minulého storočia sa významne zapojil aj do spoločensko-kultúrnych aktivít, pôsobil napríklad ako vládny komisár na ochranu pamiatok a predseda Umeleckej besedy slovenskej. V tomto období v roku 1928 Jurkovič zrealizoval aj svoje najznámejšie dielo Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle. V roku 1929 však dokončil aj návrh budovy Kochovho sanatória v Bratislave. Medzi uznávané stavby podľa Jurkovičových návrhov z rokov 1936-1937 patria aj stanice lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít.

V období vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) sa Dušan Samuel Jurkovič ako človek verný česko-slovenskej vzájomnosti a demokracii odmlčal. V tichu pracovne vytváral veľké pomníkové projekty. Navrhol mnoho pamätníkov a pomníkov významných osobností.

Napríklad pomníky botanika Ľudovíta Holubyho na cintoríne v Pezinku a doktora Pavla Blaha v Skalici, náhrobok Svetozára Hurbana Vajanského v Martine, hrobku rodiny Makovických v Ružomberku. Jeho posledným realizovaným dielom tohto druhu bol pomník obetiam v Kremničke.

Za mnohostranné zásluhy a projekty mu bratislavská Univerzita Komenského (UK) udelila v roku 1938 čestný doktorát. V roku 1946 Jurokovičovi ako prvému architektovi udelili aj titul národný umelec. Architekt Dušan Samuel Jurkovič, v ktorého stavbách sa spojila elegancia starých čias s víziou budúcnosti, zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave.

Jeho odkaz však žije prostredníctvom jeho diel naďalej, toto sú tie najkrajšie z nich:

 

Mohyla M. R. Štefánika

Dušan Jurkovič bol osobným priateľom M. R. Štefánika. Po jeho smrti prišiel s myšlienkou pochovať generála a troch talianskych letcov, ktorí s ním zahynuli, na Bradle v nadmorskej výške 543 metrov nad morom. Jurkovič svoj návrh predstavil už v roku 1920, chýbali však peniaze. Vďaka podpore rôznych inštitúcií, ale aj bežných ľudí sa ich podarilo vyzbierať za sedem rokov.

Prípravné práce na výstavbu pamätníka z travertínu sa začali 17. júla 1927. Na mohyle nepretržite pracovalo počas 280 dní 150 až 200 robotníkov. Práce prebiehali na dvoch miestach súčasne. V kameňolome Dreveník na východe Slovenska ťažili spišský travertín, ktorý priamo tam opracovali na presne určené rozmery. Kvádre železnicou prepravili do Brezovej pod Bradlom a odtiaľ na Bradlo, kde ich druhá skupina skladala. Mohylu slávnostne odhalili 23. septembra 1928.

Stavba má pôdorys obdĺžnika s orientáciou od západu na východ. Dolná terasa mohyly s rozmermi 93 m x 62 m s dvoma schodiskami je v nárožiach ukončená vatrovými komorami. Na hornej terase s rozmermi 45 m x 32 m s dvoma schodiskami sú štyri 12,5 m vysoké obelisky. Symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých generál Štefánik pôsobil. Vrchol mohyly tvorí tumba (náhrobok), pod ktorým sa v hĺbke 10 metrov nachádza verejnosti neprístupná hrobka s telesnými pozostatkami Štefánika.

 

Spolkový dom v Skalici

Mesto Skalica sa môže pýšiť až dvomi Jurkovičovými stavbami. Pri evanjelickom kostole stojí veža z roku 1928 podľa jeho návrhu, medzi vôbec najkrajšie architektove diela ale býva zaraďovaný predovšetkým Spolkový dom na Námestí slobody. Jeho výstavbu v roku 1905 iniciovali tri miestne spolky (Gazdovský, Katolícky a Spolok sv. Vavrinca) a okrem ich administratívnych priestorov tu malo byť aj múzeum, knižnica s čitárňou a spoločenská sála (dvorana), ktorá bola v čase vzniku najväčšou na Slovensku.

Priečelie je z architektonického hľadiska pomerne jednoduché, výnimočným sa ale stáva vďaka farebnosti, dekoratívnym prvkom a maľbám. Na štíte je zobrazený uhorský kráľ sv. Štefan, ktorý žehná slovenskej rodine. Autorom maľby bol jeden z najvýznamnejších českých umelcov Mikoláš Aleš.

Zaujímavé riešenia sa ukrývajú aj za fasádou. Spoločenskej sále ponechal Jurkovič otvorený krov a výrazným dekoratívnym prvkom sa tu stali drevené vyrezávané stĺpy. Na stenách a na opone sú maľby s figurálnou ľudovou tematikou od Jozefa Úprku a Antoša Frolku. Priestory určené pre múzeum boli zasa koncipované ako dvojizbový ľudový dom so sieňou a izbou. Do nej Jurkovič umiestnil vyrezávaný maľovaný strop, police a maľované skrine, ktoré sa zachovali dodnes.

 

Kúpele Luhačovice

Ešte významnejšiu pečať zanechal Jurkovič v českých kúpeľoch Luhačovice. Plánoval upraviť celý kúpeľný park, aby tak Luhačovice konkurovali slávnejším Karlovým Varom, nepodarilo sa mu však zrealizovať všetky návrhy. K nim patril napríklad projekt Kúpeľného námestia s veľkolepým kúpeľným domom s kasínom či pavilóny nad prameňmi prepojené kolonádou.

Napokon sa podarilo postaviť len 23 Jurkovičových budov, z nich sa však zachovalo len zopár. Najvzácnejším je Jurkovičov dom v centre Luhačovíc, ktorý vznikol v roku 1902 spojením dvoch starších budov. Architekt vytvoril čarovný kúpeľný dom s ubytovaním a terapiou v štýle ľudovej secesie. Fasáde aj interiéru dominujú pestré farby a drevené prvky, vďaka ktorým hotel pripomína rozprávku.

Z roku 1902 pochádza aj Jurkovičova prestavba bývalého Kuchynského domu na obytnú vilku Chaloupka, pri ktorej murované prízemie skombinoval so zrubovou drevenou nadstavbou. Okrem nej sa v Luhačoviciach z Jurkovičovho ateliéru zachovali ešte tri vily, hudobný pavilón, vodoliečebný ústav a tzv. Slnečné kúpele. Tie tvorí vstupná budova, prezliekacie kabínky a športoviská. Dnes sa tu už kúpať nedá, v letných mesiacoch ale môžu návštevníci v tejto vzácnej kultúrnej pamiatke stráviť deň slnením na lehátkach.

 

Most v Novém Městě nad Metují

Viaceré pôvabné, hoci menej známe Jurkovičove stavby nájdete aj na severovýchode Čiech. Na Náchodsku architekt navrhol chatu na Rezku, prestavbu mlyna Peklo, vyhliadkovú Jiráskovu chatu s rozhľadňou na Dobrošove a predovšetkým úpravu zámku v Novém Městě nad Metují. Ten kúpil v roku 1908 v dezolátnom stave textilný priemyselník Josef Bartoň, ktorý k spolupráci na kompletnej rekonštrukcii prizval svojho obľúbeného architekta Jurkoviča. Ten v rokoch 1909 až 1913 upravil exteriéry aj interiér prvého poschodia zámockej budovy s množstvom unikátnych detailov.

Jurkovič v zámockej záhrade navrhol aj krytý most, alebo skôr tunel, ktorý od roku 1911 spája zámok so stupňovitými terasami vo francúzskom štýle. Drevená stavba nad bývalou obrannou priekopou nesie Jurkovičove obľúbené valašské ľudové prvky. Hlavná veža v strede mosta meria asi 12 metrov. Jej „domček“ slúži ako úkryt pred zlým počasím aj malebná vyhliadka, lebo z okien uvidíte priamo do kvetinovej záhrady. Okrem toho sa tu môžu návštevníci navzájom „vyhnúť“, keďže chodbička vo vnútri mosta je pomerne úzka.

 

Pustevny

Sedlo Pustevny na Radhošti patrí k mimoriadne obľúbeným turistickým cieľom na Morave. V roku 1898 tu podľa návrhov Dušana Sama Jurkoviča postavili nádherné ubytovne Libušín a Maměnka. Jedná sa o drevené zrubové stavby ozdobené motívmi typickými pre okolité Valašsko a Slovensko. Maměnka je tá vpravo, ktorú korunuje drevená vežička typická pre slovanské drevené stavby. Je bohato článkovaná terasami, zábradlím aj členitou strechou. Jednotlivé prvky a detaily sú urobené verne podľa ľudových vzorov až do podrobností. Dnes stavba slúži ako hotel s jedenástimi izbami.

Keď sa začalo so stavbou Maměnky, v susedstve stála staršia malá drevená krčma. Pôvodne ju mali iba rozšíriť, aby vznikla dostatočne veľká jedáleň, Jurkovič však pristaval malý zrub a obe budovy spojil. Tak vznikol Libušín, kde autor s pomocou čičmanských vzorov opäť rozvíja „ľudový sloh“, tentoraz však silno ovplyvnený secesiou. Stavba je však v porovnaní s Maměnkou menej hravá, pôsobí zovretejšie. Jednoduchší exteriér Jurkovič vyvážil impozantným vnútrajškom.

Ten zdobia maľby s motívmi valašských a slovenských povestí s mravoučnými nápismi podľa návrhu významného umelca Mikoláša Aleša. Secesný nábytok a lustre vznikli podľa návrhu Jurkoviča. V noci 3. marca 2014 bohužiaľ Libušín zachvátil požiar, ktorý objekt ťažko poškodil. Doteraz je v rekonštrukcii.

 

Rozhľadňa v Rožnove

V neďalekom Rožnove pod Radhoštěm sa nachádza unikátne Valašské múzeum v prírode, kde vďaka stovke pôvodných stavieb spoznáte život na vidieku v minulosti. Z Areálu Valašskej dediny sa dostanete k ďalšiemu architektonickému skvostu z dielne Dušana Sama Jurkoviča – rozhľadni, ktorej farebné riešenie pripomína stavby na Pustevnách. Architekt ju navrhol v roku 1896, stavba však bola zrealizovaná až v roku 2011 za použitia starých pracovných postupov. Všetky kováčske a klampiarske, ako aj väčšina tesárskych prác boli vykonávané ručne.

Rozhľadňa stojí na Karlovom kopci a kombinuje dva stavebné materiály – základňa je z kameňov rôznej veľkosti a zvyšok veže drevený. Nosné prvky sú z dubového dreva, na ostatné časti bol použitý smrek alebo jedľa. Celkovo sa pri stavbe spotrebovalo 200 m3 guľatiny. Nad vstupnou „chalúpkou“ čnie do výšky 32 metrov osemboká vežovitá nadstavba.

Najvyššia vyhliadková plošina je vo výške 19 metrov a dovidíte z nej nielen na okolité Beskydy, ale aj na mesto Rožnov pod Radhoštěm a blízke dediny. Nad ňou ešte rozhľadňu uzatvára ihlanovitá strecha so štvoricou drobných vikierov a makovica na vrchole.

 

Jurkovičova vila v Brne

Ak vás tvorba Dušana Jurkoviča zaujala, rozhodne by ste nemali vynechať návštevu jeho rodinného sídla. Nachádza sa v Brne – Žabovřeskoch na Ulici Jana Nečase a dnes je v správe Moravskej galérie. Návštevníci si môžu vychutnať neobyčajnú atmosféru domu aj záhrady, ktorá ho obklopuje. Centrálnu halu sa podarilo obnoviť do takmer pôvodnej podoby, prijímací salón je zariadený Jurkovičovým originálnym nábytkom. V jednej z najvzácnejších secesných budov v Brne sa tiež nachádza expozícia, ktorá detailne približuje tvorbu Dušana Jurkoviča.

Architekt zakúpil pozemok pre svoju vilu v septembri 1905 a stavba musela byť dokončená veľmi rýchlo, lebo od 26. augusta do 20. septembra 1906 v nej bola otvorená expozícia, ktorej hlavným exponátom bola vila samotná. Jej najcharakteristickejším znakom sa okrem mohutnej kamennej vstupnej terasy stala najmä drevená vyrezávaná brána a sklenená mozaika s motívom rozprávky Bača a drak na čelnej fasáde.

Návštevník si mohol pozrieť aj riešenie prijímacieho salónu a  centrálnej haly so schodiskom, v tej dobe veľmi moderného prvku. Ostatné prízemné miestnosti – detská izba, spálňa a kúpeľňa – slúžili ako výstavné sály pre Jurkovičove návrhy, modely, kresby či fotografie. Dušan Jurkovič sa s manželkou a tromi synmi zrejme do vily nasťahoval krátko po skončení výstavy a bývali tu do roku 1919, keď sa presťahoval do Bratislavy. Tam v roku 1947 aj zomrel.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa