Vzácnosť v Hervartove - najstarší drevený kostolík na Slovensku má vyše 500 rokov

Prvá písomná zmienka o obci Hervartov v Bardejovskom okrese pochádza z roku 1406. O vzniku jej názvu sa tradujú tri príbehy, jedným z nich je, že sa volá podľa skomoleniny mena prvého nemeckého prisťahovalca Herberta. „V 17. storočí tu bývalo sklárstvo, odkiaľ sa široko ďaleko rozvážalo sklo, no a obyvatelia sa tu v minulosti venovali aj roľníctvu, pastierstvu a dodnes sa tu zachovalo šindliarstvo. Šindeľ sa prevažne používa na kultúrne pamiatky, drevené kostolíky, sypance, altánky, studne. Zaujímavý je tým, že dnešní naši šindliari zachovali aj to, že šindeľ je ručne štiepaný,“ predstavuje krátko históriu obce jej starosta Miroslav Mackanič.

Ani toto však neláka do obce podľa starostu turistov tak, ako drevený rímskokatolícky kostolík z 15. storočia, ktorý je zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V jeho okolí je aj niekoľko objektov sýpok, ktoré sú tiež národnými kultúrnymi pamiatkami. Kostol sv. Františka z Assisi je rovnako ukážkou remeselnej zručnosti nielen predkov z Hervartova, ale aj súčasníkov. Aj strecha kostola je totiž pokrytá dreveným smrekovým a jedľovým šindľom.

Drevený kostolík pochádza z 15. storočia a je zapísaný do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO, miestni ho však stále využívajú raz do týždňa na slávenie sv. omší. „Kostolík je najstarší drevený rímskokatolícky kostolík na Slovensku. Pochádza z 15. storočia, bol postavený v gotickom štýle, teda sa skladá zo svätyne, presbytéria, lode a maličkej sakristie. Časť, ktorou sa vchádza, je takzvaný babinec - bol dostavaný neskôr. V interiéri kostolíka je pomerne veľa pamiatok a nie sú len z 15. storočia, ale pribúdali postupne. Z každého storočia sa tu niečo zachovalo. Najstarší je obraz a oltár vo svätyni,“ uviedla pre TASR sprievodkyňa Anna Mackaničová.

Ako ďalej povedala, veľmi vzácna je maľba presbytéria, pretože pochádza z 15. až 16. storočia a je pôvodná. Reštaurovaná bola podľa nej len jej časť. Pôvodná nie je klenba kostola vo svätyni. Strop v celom chráme bol rovný, no keď sem chceli dať vysoký neogotický oltár, museli svätyňu prestavať.

Táto historická budova je podľa starostu obce Miroslava Mackaniča postavená z tisa a červeného smreka, ale keď sa rekonštruovala, spodné trámy v niektorých častiach boli zamenené za dub. Šindle sú zo smreka a jedle a obmieňajú sa každých 15 až 20 rokov.

Atmosféru dotvára historický plot okolo kostola, staré široké a vysoké lipy i neďaleké sýpky, ktoré sú tiež súčasťou kultúrneho dedičstva. Niektoré sú zrekonštruované a ľudia ich dodnes používajú ako skladovacie priestory. Niekoľko neďalekých starých sedliackych domov tiež ešte umocňuje pocit návratu v čase.

Autor: © Zoznam/ako