Slovensko má novú národnú kultúrnu pamiatku: Je dokladom pohnutých dejín Uhorska

V lokalite zvanej Vŕšok bola už pred rokom 1565 postavená prvá kaplnka, ku ktorej v roku 1591 pribudol evanjelický kostol s trojloďovou dispozíciou. V poslednej tretine 17. storočia bol počas rekatolizácie tejto cirkvi dočasne a v roku 1733 aj definitívne odobraný.

„V roku 1906 ho už ako chátrajúcu stavbu narušilo zemetrasenie a v roku 1912 bol zbúraný až po úroveň terénu. Zvyšky konštrukcie pod zemou preukázal geofyzikálny prieskum,“ uviedol archeológ Matúš Sládok z KPÚ.

Oveľa lepšie sa zachovalo kamenné opevnenie chrániace kostol. Fortifikácia v tvare lichobežníka zahŕňa štyri okrúhle rohové bašty a vyše 60 strieľní. Hoci ju prezývali „Husitskými hradbami“, v skutočnosti vznikla až koncom 17. storočia, teda “dávno po období husitského hnutia v 1. polovici 15. storočia,“ ako upozornil Sládok.

Architektonicko-stavebné riešenie a detaily sú ukážkou dobového vojenstva a zároveň príkladom drobnej fortifikácie, ktorej úlohou bolo najmä úspešne sa ubrániť malým vojenským jednotkám a lúpežným bandám. Podľa informácií Sládka je teda opevnenie významným dokladom pohnutých dejín Uhorska v druhej polovici 17. storočia. „Všetky objekty tvoria jeden urbanistický a historický celok s veľkou výpovednou architektonickou a krajinnou hodnotou,“ uzavrel archeológ.

Obec sa o okolie pamiatky, ktorá nie je jej vlastníctvom, podľa starostky stará. Areál niekoľkokrát v roku kosí a mala pripravený aj projekt na obnovu, na ten však nedostala finančnú podporu. K miestu, skadiaľ je výhľad na všetky strany do okolia, vedie upravený chodník aj s lavičkami. Za pozornosť stoja aj dva priľahlé cintoríny, kde sa zachovalo 2 židovské a 11 kresťanských náhrobkov. Najstaršie sú z 2. polovice 19. storočia.