Poklad pri Bratislave: Pozostatky rímskeho tábora sú aj na zozname UNESCO

Súčasť Limes Romanus

Rímska ríša v minulosti siahala až na Slovensko. Obklopovala ju hranica Limes Romanus, ktorú v našej oblasti tvorila rieka Dunaj, na ktorú sa napájal ďalší obranný systém s vojenskými tábormi. Jeden z takýchto kastelov sa nachádzal aj na mieste súčasných Rusoviec. Dodnes sa z neho podarilo uchovať pozostatky základov a v okolí navyše potom objavili aj niekoľko cenných vykopávok, ktoré mapujú túto éru. Podľa historikov tam tábor sídlil od 2. do 4. storočia. Vznikol v období vládnutia Flaviovcov. Postupne ho prerábali a rozrastal sa podľa toho, ako tam pribúdali ďalšie rodiny rímskych vojakov.

Čo sa tam v minulosti nachádzalo?

Pomenovanie Gerulata zrejme Rimania iba prevzali od Keltov, ktorí tam žili pred nimi a mali tam tiež niekoľko svojich osád. Historici ešte stále odkrývajú nové informácie o tom, ako tam v minulosti ľudia bývali. Už dnes však vedia, že sa tábor rozrastal v štyroch hlavných etapách a tvoril jedno z najdôležitejších strategických miest na obranu východnej hranice Rímskej ríše. Najprv tam boli iba budovy pre vojakov, ku ktorým potom pribudli civilné osady, kde žili ich rodiny a ľudia, ktorí pre nich pracovali. Úmerne tomu museli postaviť aj ďalšie poľnohospodárske usadlosti, ktoré sa starali o zabezpečenie stravy pre tunajších obyvateľov a súčasťou kastela bolo aj pohrebisko. Pôvodné zoskupenie budov vyzeralo tak, že v strede bol tábor, okolo ktorého pribudli príbytky. Hneď za nimi nasledovali v ďalšej línii pohrebiská a na okraji žili poľnohospodári vo svojich hospodárskych domčekoch. Podľa niektorých odhadov bol zrejme súčasťou kastela aj prístav, ktorý sa nachádzal na Dunaji.

Objavili ho náhodou počas stavebných prác

Základy pôvodného tábora postupom času prikryli nánosy pôdy. Z toho dôvodu dlhé roky obyvatelia Rusoviec vôbec netušili, aký historický klenot sa nachádza na ich území. Všetko sa zmenilo až v 20. storočí, keď sa robotníci na tomto mieste pustili do stavebných prác. Počas nich narazili na kamenné stĺpy, ku ktorým privolali pamiatkarov. Na ich prekvapenie zistili, že práve odhalili časť veľmi starého muriva. Po ďalšom skúmaní objavili zvyšok základov, vďaka čomu prišli na to, že majú dočinenia s antickým rímskym kastelom. Na základe svojich objavov predpokladajú, že odhalená bola časť budovy z druhej etapy výstavby. Piliere pochádzajú z poslednej časti budovania a boli súčasťou pevnosti.

Uctievali rôzne božstvá

V archeologickom nálezisku sa okrem náhrobných kameňov podarilo nájsť aj tie oltárne. Vďaka nim dokázali historici určiť, aké náboženstvo vyznávali pôvodní obyvatelia tábora. Z dostupných informácií odhalili, že uctievali rôznych bohov. Časť zvykov prebrali od predošlých generácií Keltov a niektoré náboženstvá si doniesli z Rímskej ríše. Po zrušení tábora ho zrejme z časti využívali aj neskôr. Podľa určitých odhadov ho mohli potom osídliť aj Slovania.

Dobové šperky, trosky pecí a iné zaujímavosti

Gerulatu odhalili počas stavebných prác v roku 1961. Už o dva roky neskôr toto miesto označili za kultúrnu pamiatku a po ďalších výskumoch sprístupnili časť areálu verejnosti. Ľudia si môžu najprv v exteriéri pozrieť spomínané pozostatky základov tábora. Vo vnútri sa nachádza múzeum, ktoré vám predstaví to, ako fungovali takéto kastely a taktiež tam uvidíte viaceré cenné vykopávky, ktoré našli počas archeologických prác.

Objaviť sa im podarilo pôvodnú studňu, rímske fórum, ale aj trosky pecí, ktorými zohrievali domovy. V bývalom pohrebisku našli zachovalé náhrobné kamene. Z domov pre rodiny vojakov zase zostali mince, ale aj šperky z jantáru, bronzové predmety, ktoré používali pri každodennej potrebe a taktiež prilba rímskeho dôstojníka. Vďaka vysokej historickej hodnote zaradili múzeum a základy budov na zoznam pamiatok UNESCO.

Autor: © Zoznam/David