Ostrá Lúka patrí k najstarším obciam: Preslávila ju láska Ľudovíta Štúra aj malebný kaštieľ

Dedina s dôležitou obchodnou cestou

Prvý zmienka o Ostrej Lúke pochádza z roku 1280, kedy sa však nazývala Stroluca. Neskôr ešte niekoľkokrát zmenila svoje pomenovanie - v 18. storočí ju označovali ako „Ostra Luka“ a v aktuálnej podobe s dĺžňami ju poznáme od roku 1927. Obci sa už od začiatku pomerne dobre darilo. Veľkou výhodou bolo, že tadiaľ prechádzala dôležitá obchodná cesta a neskôr tam dokonca zriadili mýtnu stanicu, vďaka čomu získala Ostrá Lúka ešte významnejšiu pozíciu. Odvtedy bolo územie dediny permanentne osídlené a dnes patrí medzi tie s najdlhšou históriou.

Významný rod Ostrolúckych

Meno Ostrolúcky sa nám dnes spája najmä s Adelou, ktorú bola veľkou láskou Ľudovíta Štúra. Táto dáma pochádzala z rodiny odjakživa pevne spätej s touto oblasťou. Prví obyvatelia s týmto priezviskom získali darovaciu listinu od kráľa Ladislava IV. už v roku 1286. Otto de Ostroluka vtedy získal celý chotár a hoci sa vlastnícke práva postupne menili, dedina tomuto rodu patrila prakticky nepretržite. Rovnako ako ona, aj slávny rod postupne upravoval svoje priezvisko.

Najstarším členom, ktorý už nosil pomenovanie Ostrolúcky, bol Juraj. Ten sa stal v 16. storočí na šesť rokov dokonca miestnym županom. V 19. storočí sa v Ostrej Lúke narodila aj najslávnejšia členka ich rodu - Adela. Vzťah s Ľudovítom sa však nevyvíjal podľa jej predstáv, keďže v jeho srdci mala hlavné miesto politika. Nakoniec zomrela vo veľmi mladom veku 28 rokov. Skonala vo Viedni a nie vo svojej milovanej domovine na týfus, ktorému nedokázala vzdorovať. Pochovaná je však v rodinnej hrobke neďaleko kaštieľa.

Postavili aj tunajší kaštieľ

Obec sa môže rodu Ostrolúckych poďakovať za viacero významných pamiatok. Práve táto rodina sa zaslúžila aj o vznik kaštieľa, ktorý nechal v rokoch 1636 až 1641 postaviť Melicher Ostrolúcky. Sídlo, navrhnuté staviteľon Abrahámom Artzom z Banskej Štiavnice, je dvojpodlažnou budovou obdĺžnikového pôdorysu s dvomi nárožnými okrúhlymi vežičkami, v ktorých sa nachádzajú strieľne.

Na prízemí je do kameňa vytesaný nápis „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet”. Kaštieľu najprv dominovali prvky renesančnej kultúry. Potom si ho viacerí majitelia prispôsobovali podľa svojich návrhov. Aktuálne po rekonštrukcii má opäť rovnakú podobu ako v čase najväčšej slávy a prináša aj jeden zaujímavý prvok. Z jednej strany totiž vyzerá ako klasické šľachtické sídlo a z tej druhej zas ako pevnostná stavba.

Pripravujú ho na súkromné účely

Po odchode Ostrolúckych v kaštieli niekoľko desaťročí sídlil okresný archív, potom však už bol jeho stav nevyhovujúci. V roku 2012 obec odkúpila podiel na kaštieli od štátu, nedostala však zdroje na jeho obnovu, a tak ho v roku 2019 predala za 250.000 eur podnikateľovi z Bratislavy.

Tomu sa už podarilo opraviť zruinovanú strechu, ale aj väčšinu poškodeného exteriéru. V budúcnosti neplánuje otvoriť kaštieľ pre verejnosť. Chce tam žiť so svojou rodinou, no jednu z veží zrejme sprístupní pre ľudí. Rozhodol sa tam totiž urobiť pamätnú izbu Adely Ostrolúckej, aby sa návštevníci dozvedeli niečo viac o živote tejto osobnosti.

Autor: © Zoznam/David, AKO