Ospalé mestečko dostalo ďalšiu šancu: Unikátny projekt v srdci kaštieľa je turistickou bombou!

2022-12-11 12:30:00 |   |    | 

Slovensko sa ku svojim pamiatkam ešte stále stavia trochu macošsky a po celej krajine nájdeme množstvo historických stavieb v katastrofálnom stave. Niektoré z nich však našťastie píšu aj krajšie príbehy - obvykle vďaka ľuďom, ktorí do ich obnovy vkladajú celé svoje srdce aj čas. K najlepším príkladom patrí kaštieľ v Jelšave, ktorý sa podarilo zachrániť v hodine dvanástej a dnes sa vďaka zopár nadšencom vracia ku svojej bývalej sláve.



 

Ťažko skúšaný klenot

Coburgovský kaštieľ patrí k najväčším historickým perlám Gemera, hoci tomu jeho stav ešte prednedávnom celkom nenasvedčoval. Vznikol na mieste tzv. domu Kráľovského Majestátu začiatkom 17. storočia, keď došlo v Jelšave k rozmachu rozličných remesiel. Juraj Széchy (Séči) ho nechal vybudovať ako dvojpodlažný objekt obdĺžnikového pôdorysu s drevenou pavlačou, ku ktorému o 30 rokov neskôr pribudlo opevnenie v podobe hradbového múru a dve dvojpodlažné nárožné bašty so strieľňami.

Koncom 17. storočia sa novým majiteľom poškodeného a vyrabovaného kaštieľa stal gróf Štefan Koháry, ktorý ho začal po roku 1711 opravovať. Ešte výraznejšiu pečať sa mu však snažil vtisnúť hontiansky hlavný župan Mikuláš Koháry, ktorý nariadil veľkolepú neskorobarokovú prestavbu. Podľa datovaných tehál vieme, že s ňou začali v roku 1763.

Kaštieľ však podľa jeho plánov nikdy dokončený nebol. Jedným z dôvodov bol rozsiahly požiar z júna 1795, ale aj finančné ťažkosti. Už počas prestavby sa v listinách písalo, že Koháry zbúral pôvodné hrubé múry a postavil nové, málo stabilné. Keď zomrel, zanechal za sebou veľké dlhy a žiadnych priamych potomkov, a tak kaštieľ zdedili jeho príbuzní, ktorí však už mali honosné sídlo v Svätom Antone. Budovu v Jelšave preto premenili na sídlo správy majetkov a obydlie úradníkov.

 

Domov priekopníka

V roku 1816 sa objekt sobášom dostal do majetku Coburgovcov, vďaka ktorým do Jelšavy prišiel Ľudovít Greiner (1796 – 1882), jedna z najvýznamnejších osobností u nás. Rodák z Nemecka v meste prežil v podstate celú dospelosť, oženil sa, splodil deväť detí a na miestnom cintoríne je aj pochovaný. Predovšetkým sa však pričinil o nebývalý rozkvet celej oblasti.

Vyštudovaný lesník sa už vo veku 32 rokov stal riaditeľom koháryovsko-coburgovských panstiev a následne na jeho návrh došlo k zriadeniu Riaditeľstva všetkých lesných dištriktov (nezávislého na Viedni) so sídlom v Jelšave. Ľudovít Greiner tam spôsobil doslova revolúciu. Pod jeho vedením došlo k systematickému zalesňovaniu, zakladali sa lesné škôlky, zavádzali nové pokrokové metódy. Greiner robotníkom zabezpečil ručné píly a zmodernizoval prepravu dreva.

Do histórie sa však zapísal aj ako priekopník mapovania Slovenska, najmä Vysokých Tatier, kde ako prvý správne určil najvyšší vrchol. Hoci v odborných kruhoch vtedy prevládal názor, že je ním Kriváň, prípadne Lomnický či Ľadový štít, Greiner v roku 1837 vlastnými meraniami dokázal, že vyšším než všetky ostatné je práve Gerlachovský štít. Jeho smelé tvrdenie sa však nestretlo s pochopením a ostatní ho mali takmer za blázna. Greiner napriek tomu neustúpil zo svojho presvedčenia a v roku 1876, teda o takmer 40 rokov neskôr, sa konečne dočkal uznania a potvrdenia svojich meraní.

 

Atlas architektúry

Pomerne netradičné spojenie kaštieľa s hospodárstvom zostalo zachované aj v 20. storočí. Sídlila v ňom filiálka Semenárskeho závodu, vyššia horárska škola a napokon tiež poľnohospodárske učilište s internátmi. Postupne však začala byť budova na bývanie úplne nevyhovujúca a v 70. rokoch ju vyprázdnili. O čosi neskôr síce ešte pristúpili ku kompletnej rekonštrukcii krovu a osadeniu novej medenej strešnej krytiny, no kaštieľ zostal bez využitia, stal sa terčom vandalov a ďalej chátral. Na znovuzrodenie čakal celé desaťročia.

Dnes sa kaštieľ na mapu turistických atrakcií vracia predovšetkým vďaka neúnavnej práci niekoľkých nadšencov na čele s koordinátorkou pamiatkovej obnovy Vierou Kozárovou. Rodáčka z Brezovej pod Bradlom predtým pôsobila na hrade Muráň, odkiaľ vyrážala na výlety za ďalšími pamiatkami v okolí a keď sa dostala do Jelšavy, bolo z toho osudové „stretnutie“. „Kaštieľ bol vtedy zatvorený a my sme si cez niekoľkých ľudí museli vybaviť vstup. Potom nás tu zamkli a nechali chodiť cez sutinu. Ja som sa však zadívala z okna na nádvorie a prestala vidieť smetisko a kontajnery. Ja som tu videla život!

Ešte v ten deň sa Kozárová zoznámila s primátorom, „vysypala z rukáva, ako sa to dá, pretože v tom čase bežal národný projekt "Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva" finančne podporovaný aj Ministerstvom kultúry SR, a onedlho sa už v kaštieli s partiou miestnych naplno pustila do práce.

Rozsah devastácie je znateľný aj dnes, a tak si len s veľkou námahou predstavujeme, s čím všetkým sa museli jeho záchrancovia pasovať na začiatku. Na centrálnom jelšavskom námestí nás víta monumentálna, no stále ošarpaná fasáda s oknami bez výplní. Nedajte sa však pomýliť, ako koordinátorka obnovy zdôrazňuje, najvzácnejší exponát je vždy objekt: „My sme atlas architektúry od renesancie až po súčasné zásahy. Dokonca u nás uvidíte dielo ovenčené cenou za architektúru CE ZA AR za rok 2022!

 

Záchrana v hodine dvanástej

Najlepšie sa o tom presvedčíme po vstupe na centrálne námestie. Na fasádach skutočne nájdeme prvky rôznych stavebných štýlov, no ešte viac nás poteší, že v kaštieli to „žije“. Za plotom je pripravený stavebný materiál na komplexnú rekonštrukciu zadnej časti hradenej z nórskych fondov a vpredu sa nedá prehliadnuť drevené pódium, ktoré sa využíva počas kultúrnych podujatí.

To prvé sa konalo už v lete 2015, keď s pomocou miestnych nezamestnaných vypratali hlavný priestor a usporiadali Kaštieľny deň. Predstavenia historického šermu, tanca i hudby, ale tiež rekonštrukciu svadby, ktorá sa na tomto mieste odohrala pred štyristo rokmi, si počas jediného víkendu pozrelo takmer tisíc návštevníkov! Aj vďaka nim sa podarilo získať potrebnú pozornosť a ďalšie financie na záchranné práce a obnovu strechy.

 

Zážitok, aký inde nenájdete

Práce je tu však stále obrovské množstvo, opravu si pýtajú krovy, okná aj klenby, ktoré sa v jednej časti zrútili až cez dve podlažia. Ich surovú krásu už môžu všetci odvážlivci obdivovať dokonca aj v noci – v kaštieli totiž pribudol projekt, ktorý nemá na Slovensku obdoby. Združenie Čierne diery priamo v schátranom objekte vytvorilo zážitkové ubytovanie v bunkách, ktoré v októbri získali prestížnu Ceny za architektúru CE ZA AR 2022. „Projekt je realizovaný bezzásahovou formou ako gesto, že ruinu je možné obnoviť a prezentovať, aj keď práve nie je k dispozícii miliónový rozpočet,“ uviedli zo združenia.

V spolupráci so slovenskými architektmi a miestnymi dodávateľmi boli prepadnuté časti pamiatky spojené lávkami a vznikli tri bunky z dreva a skla. Jedna sa nachádza v menšej miestnosti a ďalšie dve môžu byť využité samostatne, alebo pomocou špeciálneho riešenia dverí spojené do jednej veľkej bunky. Všetko potrebné na spanie si treba priniesť, k dispozícii je však šikovne riešená štvrtá bunka s malou kuchynkou, záchodom a sprchou. Celý projekt bol financovaný z predaja kníh a grafík Čiernych dier a s podporou OOCR Gemer a všetky dobrovoľné poplatky za ubytovanie zostanú kaštieľu.

 

Duchovia minulí i prítomní

Verte, že keď bunky uvidíte, pocítite aj vy chuť „zložiť svoje kosti“ na tomto čarovnom mieste. Noc uprostred starých múrov sľubuje výnimočné zážitky a tí, ktorí už v kaštieli prespali, tvrdia, že im v tme behali po rozume rôzne veci. Podľa miestnych sa aj cez deň v starobylej pamiatky občas dejú nevysvetliteľné veci a pripomínajú, že nikto nevie, čo sa nachádza pod zemou. Počas druhej svetovej vojny vraj bolo priamo v kaštieli umučených a asi aj zavraždených niekoľko ľudí a predpokladá sa, že ich telá sú dodnes zamurované kdesi v podzemí. Napriek tomu panuje v kaštieli dobrá energia.

Jelšavský kaštieľ ukrýva ešte mnoho tajomstiev, možno však aspoň niektoré z nich odhalia už ďalšie roky. S prácami sa zatiaľ nekončí a hoci obnova pamiatky vyžaduje nepredstaviteľné množstvo energie, projekt Čiernych dier i zisk nórskych fondov ju Vierke Kozárovej i ľuďom okolo znova dodal. Vysvetľuje, že už onedlho vznikne v kaštieli Historické, remeselné a ekologické centrum Gemera. Na prvom poschodí bude miestnosť určená na semináre, pribudnú dielne na prezentáciu tradičných remesiel a v severozápadnom krídle plánujú otvoriť informačné centrum s kaviarňou. Už o rok si vraj o ďalších novinkách v kaštieli porozprávame pri dobrej kávičke. Verme, že budú len pozitívne, toto čarovné miesto si zaslúži veľkú budúcnosť!

 

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa