Najväčšia synagóga Slovenska je v Lučenci: Nádhernú stavbu čakal ťažký osud, dnes znova žije

Majestátna lučenecká synagóga bola postavená v rokoch 1924 až 1925 na mieste staršej už nevyhovujúcej budovy. Autorom návrhu bol maďarský architekt Leopold Baumhorn, ktorý sa podpísal aj pod ďalšie dve desiatky synagóg v Uhorsku väčšinou v orientálnom štýle, ktorým odkazoval na pôvod židovského národa na východe. Tá lučenecká bola posledným veľkolepým dielom staviteľa, ktorý v roku 1932 zomrel, a s kapacitou vyše 1000 miest patrila k tým k najväčším.

Rovnako ako pri ostatných synagógach, aj táto je orientovaná v smere východ – západ. Na západe je vstup, na východe (v smere na Jeruzalem) zas svätostánok Aron ha-kodeš, ktorý v sebe ukrýval zvitky Tóry. Obrad mohol nastať vtedy, ak bolo v synagóge prítomných aspoň 12 dospelých mužov (za dospelého sa považoval muž nad 12 rokov, ktorý prešiel bar micvou). Vtedy rabín na tzv. bime, teda vyvýšenom mieste pod centrálnou kupolou roztiahol Tóru a začal ju čítať.

V synagóge sa však nekonali len židovské obrady, fungovala tam aj škola a prebiehal tam v podstate celý spoločenský a náboženský život židov. Tých bolo v Lučenci v tom období približne 2500, čo predstavovalo zhruba pätinu obyvateľstva. Vďaka blízkosti maďarskej hranice odchádzali do koncentračných táborov medzi poslednými, domov sa však vrátila len asi desatina. Mnohí sa navyše po skončení vojny radšej z krajiny odsťahovali ďalej do sveta a lučenecká synagóga tak stratila svoje využitie.

Nádherná honosná budova začala chátrať a čakal ju podobne ťažký osud ako tých, pre ktorých bola postavená. V roku 1948 predala Židovská náboženská obec synagógu za dva a pol milióna korún československých mestu Lučenec, no hoci sa uvažovalo napríklad nad basketbalovým ihriskom (!), kaviarňami či vysokou školou, až do roku 1980 sa synagóga využívala len ako sklad obilia. Postupne sa dostala do tak zlého stavu, že ju zaradili do asanačného plánu.

Hoci domáci vzácnu budovu prezývali „veľký holubník“, k jej zbúraniu našťastie nedošlo. Po revolúcii však putovala z rúk do rúk, až kým sa ju napokon podarilo odkúpiť a pristúpiť k rekonštrukcii. Jej pôvodným cieľom bolo dostať synagógu do pôvodného stavu z roku 1925, finančné prostriedky z eurofondov vo výške 2,4 milióna eur však pokryli polovicu predpokladanej sumy, a tak sa uprednostnil tzv. konzervačný prístup.

Vybudovala sa základná infraštruktúra, podlahové kúrenie a izolácie, sanovali sa omietkové vrstvy a štuková výzdoba. Interiér a exteriér sa zabezpečil tak, aby nedochádzalo k strate hodnôt architektúry a ostala zachovaná pre budúce generácie. Zaujímavé je, že sa počas stavebných úprav išlo skutočne na maximum. Rekonštrukcia začala 1. júla 2015 a už 31. decembra bolo vydané kolaudačné rozhodnutie.

Obnovená synagóga je od svojho slávnostného otvorenia využívaná ako multikultúrny priestor na konanie výstav, koncertov, plesov, školení, sobášov či iných podujatí. Súčasťou ženskej empory je stála expozícia judaík pochádzajúcich z mesta Lučenec a návštevníkov upúta aj dielo "Memento" známeho umelca Petra Kalmusa. Približne 80-tisíc kamienkov obalených drôtikov reprezentuje všetkých slovenských židov, odvlečených do štyroch koncentračných táborov.

Tých lučeneckých navyše pripomína aj pamätný chodník „Cesta neznáma“ pred synagógou, vytvorený zo schodov, ktoré odstránili z interiéru počas stavby sociálnych zariadení. Každý rok pribudne jeden a nesie mená tunajších židov, ktorí sa už nevrátili domov. „Vraciame číslam mená, menám príbehy,“ tak znel leitmotív prvého podujatia v roku 2017, počas ktorého odhalili prvý schod. Odvtedy sa koná vždy 9. septembra v Pamätný deň holokaustu a rasového násilia, aby sa na hrôzy minulosti nikdy nezabudlo.

predošlé

nasledujúce

Autor: © Zoznam/ako