Na rande s ľadovým medveďom: Cestovateľ Ľuboš Fellner zoči-voči predátorom

31.03.2019 |   |    | 

Známy slovenský cestovateľ Ľuboš Fellner sa pred pár mesiacmi vydal v stopách dobrodruha Fridtjofa Nansena Osla cez Špicbergy po Grónsko, severnú Sibír a drsnú, nedostupnú Zem Františka Jozefa, aby napokon dosiahol svoju veľkú métu - Severný pól. Počas výpravy zažil mnoho výnimočných situácií, k takým určite patrí aj stretnutie s ľadovým medveďom.



 

Prvý medveď, ktorého sme stretli, bol od nás asi 200 metrov. Hlavu mal krvavú až po uši. Zvláštny pohľad na tú červenú hlavu a obrovské biele telo uprostred ľadovej krajiny. Pred ním kostra obžratého tuleňa, ktorému trčia len rebrá. A to vraj medvede jedia iba delikatesný tuk a zvyšky nechávajú iným (líškam a slonovinovým čajkám s úžasným čuchom). Ľadový medveď je impozantné zviera, ktoré dorastá až do 680 kilogramov (niektoré jedince majú viac ako tonu), živí sa prevažne tým, že z ľadových krýh loví tulene. Zaňuchá ich dieru, trpezlivo čaká, kým sa prídu nadýchnuť, potom už len svojimi tuhými tmavohnedými pazúrmi hrabne, tuleňa, ktorý váži takmer pol tony, si vytiahne von a prehryzne mu lebku.

Vidíme, ako druhý medveď práve jedného tuleňa zabil. Ten je ešte vcelku, medveď ešte len začína hodovať, takže aj tvár má pekne čistú. Ťahá si svojho tuleňa po snehu asi 150 metrov, rovná čiara od miesta, kde sa kryha odlúčila od druhej a ukázala sa voda. Tam sa prišiel tuleň nadýchnuť, a to sa mu stalo osudným. Inak sme tu veľa tuleňov vyvaľovať sa v okolí nevideli. Evidentne tu však sú, lebo tieto medvede boli od seba vzdialené maximálne dve míle. Nakoniec sme mali šťastie vidieť aj medvedicu s dvoma mladými. Práve sadala hmla, a tak sa už teraz teším na romantické obrázky utekajúcej medvedej rodinky, zahalenej v opare. Je to trošku ako maľba Kazimíra Malevicha – biele medvede na bielom pozadí.

Neboja sa. Sú to silní predátori. V pozadí vidíme matku s dvoma mladými, tie majú rok a tri mesiace. Medvedica rodí v marci a o svoje rozkošné medvedíky sa stará dlhé tri roky. Môže mať jedno, ale aj trojičky. Loví pre ne, chráni ich, učí, čo treba na prežitie. Číha tu strašne veľa nástrah, no najväčšou je asi samotný medveď – samec, ktorý je stále hladný a je mu jedno, že zožerie aj svojich. Na vlastné oči vidíme útek mladej medvedice pred zjazveným starým medvedím samcom. Vytrhol ju z absolútneho pokoja, v sekunde chytá enormnú paniku a rozbehne sa ako o život. Preskakuje desaťmetrové vodné plochy tak, ako keď my prekračujeme prah dverí. Potom sa hádže do mora a pláva a pláva... Pláva dlho, až zjazvený samec uzná, že nemá toľko síl, nechá svoju obeť tak, zastane pri našej lodi a vetrí, či sa nedá zožrať čosi tu. Zatiaľ sa nechystám plávať, takže medveď zostáva hladný.

Pozorujem vystrašenú medvedicu, ktorá stále pláva ďalej, aj keď je od nás už vyše kilometra. Až takto rýchlo vie medveď plávať?... Nepláva ako pes, používa iba predné nohy, zadné má vystreté, no aj tak pláva oveľa rýchlejšie. Nie náhodou je latinský názov ľadového medveďa Ursus maritimus, teda medveď morský. Rodí sa na brehu, ale väčšinu života strávi v mori. Je to najväčší zemský mäsožravec, dvakrát väčší než tiger. Ostatné druhy medveďov sú všežravce, no tento je prakticky absolútne mäsožravý. Je to zabijak, predátor, pred ktorým človek nemá šancu. Stovku zabehne pod deväť sekúnd a dokáže v takejto rýchlosti bežať poriadne dlho. Na svete je asi dvadsať skupín bielych medveďov. Spolu je ich na našej planéte cez dvadsaťtisíc, no očakáva sa, že pri roztopení oceánu ich ostane iba tretina. My sme ich dnes videli asi dvadsať. To je slušný úlovok! Najbližšie sme od nich boli na neuveriteľných desať metrov (viď detaily fotografií), a to sa inak vo voľnej prírode bližšie dostať nedá. Obrovský zážitok, ktorý bol oveľa silnejší, než som očakával.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku
Zdroj: Ľuboš Fellner - BUBO

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Pondelok, 22. apríl. 2019. Meniny má Slavomír.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa