Najohrozenejšie zvieratá sveta: Týmto krásavcom hrozí úplné vyhynutie

03.03.2020 |   |    | 

Naša planéta je nádherným miestom, kde kedysi žili všetky tvory v dokonalej symbióze. Konanie človeka ju však postupne narušilo natoľko, že niektoré zvieratá úplne vyhynuli a mnohým ďalším hrozí podobný osud. Na zoznam kriticky ohrozených zvierat zaraďuje momentálne organizácia Svetový fond na ochranu prírody (WWF) 16 druhov, ktoré potrebujú našu pomoc a ochranu.



 

Sviňuchy

Najvzácnejším morským cicavcom na pokraji vyhynutia je sviňucha kalifornská, ktorá žije len na severe Kalifornského zálivu v Mexiku. Zdržuje sa v plytkých pobrežných vodách, často sa preto zachytí do rybárskych sietí a udusí. Kým v roku 1997 žilo asi 567 týchto zvierat, momentálne ich počet odborníci odhadujú len na 10 kusov! Severná časť zálivu a okolitá pevnina bola síce v záujme ochrany týchto vzácnych tvorov vyhlásená za biosférickú rezerváciu, aj tak sa ale predpokladá, že sviňucha kalifornská v najbližších rokoch úplne vyhynie.

Zle je na tom aj sviňucha bezplutvá. Ešte donedávna boli na svete dve rieky, v ktorých žili až dva druhy delfína. Jednou z nich bola rieka Jang-c’-ťiang, domov sviňuchy bezplutvej a delfínovca čínskeho (Baiji). Ten bol však v roku 2006 vyhlásený za vyhynutého a stal sa prvým druhom delfína, ktorý zmizol zo sveta v dôsledku činnosti človeka. Jeho rodinu tak v najdlhšej ázijskej rieke dnes už zastupuje len jang-c’-ťiangska sviňucha, pre ktorú je typický nezbedný úsmev a IQ porovnateľné s gorilou. Ani to ju však nechráni pred ničivým konaním človeka a odborníci odhadujú, že v súčasnosti žije len 1000 až 1800 týchto živočíchov.

 

Gorily

Na zozname kriticky ohrozených živočíchov sú aj gorily. Najrozšírenejšia je gorila západná, ktorá však obýva husté a odľahlé africké pralesy, preto aktuálny počet týchto živočíchov nepoznáme. Vedci však predpokladajú, že v ostatných 20 – 25 rokoch sa ich populácia znížila o vyše 60 percent. Hlavnú hrozbu predstavuje ničenie pralesa aj ilegálny lov pre mäso či trofeje.

Podobne sú na tom aj gorily východné (horské), ktoré obývajú tropické pralesy v Konžskej demokratickej republike, kde však ich územie v súčasnosti zaberá len asi 13 percent pôvodnej veľkosti. Kým v polovici 90. rokov odhadovali počet týchto goríl na takmer 17 tisíc kusov, dnes ich žije podľa vedcov len asi polovica. Vzhľadom na násilné nepokoje v regióne však ich sčítanie nebolo v ostatných rokoch možné. Najpresnejšie údaje máme ku gorile nigérijskej, ktorá je poddruhom gorily západnej a obýva oblasť Kamerunu a Nigérie. Podľa odborníkov žije v jedenástich skupinách asi 200 až 300 jedincov.

 

Tiger sundský

Špecifický druh tigra, ktorý je charakteristický najmä výraznými čiernymi pruhmi, v minulosti obýval viaceré oblasti súostrovia Veľké Sundy.  Na Jáve aj Bali však už v dôsledku odlesňovania a pytliactva vyhynul, a tak dnes nájdeme posledných asi 400 kusov tohto vzácneho druhu len na ostrove Sumatra. Tam mu napriek vysokým pokutám za lov hrozí podobný osud. Ľudia ho zabíjajú zo strachu (najhorší ľudožravý tiger údajne zabil až niekoľko stoviek ľudí), ale aj pre peniaze. Tigrí kožuch je vyhľadávaný v módnom priemysle, pazúry a kosti sa zas používajú v tradičnom ázijskom liečiteľstve.

 

Nosorožce

Kvôli ľudovým poverám sú kriticky ohrozené aj nosorožce. Pytliaci ich lovia najmä kvôli rohom, ktoré v Číne melú na prášok a používajú na znižovanie horúčky. K najohrozenejším patrí nosorožec ostronosý (čierny), ktorý obýva spolu so svojim väčším tuponosým súrodencom Afriku. Ešte v roku 1970 odhadovali ich počet na 65 tisíc, v roku 1995 ich bolo menej než 2500. Vďaka neutíchajúcim snahám o ochranu týchto majestátnych zvierat sa odvtedy ich počet zdvojnásobil a dnes ich žije približne 5000, čo je však stále veľmi málo.

Ešte oveľa horšie dopadol nosorožec sumatriansky, najmenší druh týchto živočíchov, ktorý v dospelosti dosahuje výšku len okolo 1,5 metra. V dôsledku straty prirodzeného prostredia a pytliactva žije podľa odhadov v divočine menej ako 80 jedincov, väčšina z nich na indonézskom ostrove Sumatra a v indonézskej časti ostrova Borneo. Úplne najviac ohrozeným je ale nosorožec jávsky, ktorý žil kedysi aj v severovýchodnej Indii a juhovýchodnej Ázii, no dnes obýva v počte asi 58 až 68 kusov výlučne ostrov Jáva.

 

Orangutany

Hoci ich meno by sa dalo z malajčiny preložiť ako „muž z lesa“, orangutanov je v ich pôvodnom prostredí čoraz menej. Dôvodov je samozrejme viac, ak by sme ale mali poukázať iba na jednu vec, bol by to palmový olej, ktorý nie je tak náročné zo svojho života vynechať. Práve kvôli palmám klčujú obrovské plochy pralesa a orangutany prichádzajú o svoj životný priestor. A s ním o potravu, vodu aj bezpečie domova. Ešte pred rokom žilo na zemi približne 230 tisíc jedincov, dnes je ich na Borneu asi 140.700 a na Sumatre iba 7.500! Najohrozenejším zo všetkých je ale orangutan tapanuli, ktorý bol ako samostatný druh uznaný až v roku 2017. Na svete je týchto vzácnych tvorov iba niečo vyše 800.

 

Slon sumatriansky

Názov Sumatra sa v zozname ohrozených živočíchov vyskytuje opakovane. Okrem orangutanov, tigrov či nosorožcov práve na tomto ostrove žije aj ohrozený slon sumatriansky, jeden z troch ázijských druhov. Za ostatných 75 rokov sa jeho populácia znížila podľa vedcov o minimálne 80 percent. Ohrozuje ich najmä ničenie životného prostredia a pytliactvo pre slonovinu. V Indonézii sa v minulosti objavili prípady slonov, otrávených ovocím napusteným kyanidom. Dnes kvôli tomu žije len približne 2.400 až 2.800 jedincov a ochrancovia prírody varujú, že ak rázne nezakročíme, slon sumatriansky môže v priebehu troch desaťročí úplne vyhynúť.

 

Saola

O tajomnej saole, prezývanej aj ázijský jednorožec, vieme len málo. Vedci napokon tento druh špecifikovali len pred dvomi desaťročiami, keď v roku 1992 objavili vo Vietname lebku s neobvyklými dlhými rovnými rohmi. Aj po dvoch desaťročiach však zostáva saola pre vedcov veľkou záhadou, nikomu sa totiž nepodarilo toto zviera skúmať dlhšie – ani v zajatí, ani vo voľnej prírode. Žije v hustom dažďovom pralese Annamitského pohoria na rozhraní Vietnamu a Laosu v neznámom počte a aj naša fotografia je veľkou vzácnosťou.

 

Kareta pravá

Väčšina korytnačiek trávi život v otvorených oceánoch, kareta pravá však uprednostňuje plytké lagúny a koralové útesy. Práve to sa jej však okrem znečistenia morí môže stať osudným, pretože sa ľahšie stáva obeťou ľudí. V rokoch 1844 až 1992 bolo podľa odhadov vedcov zabitých takmer 9 miliónov jedincov. Lov kariet zaznamenali už starovekí Gréci a Rimania, ktorí z jej panciera vyrábali šperky, hrebene či kefy a napriek zákazom čelí tento vzácny plaz ľudským útokom dodnes. Najmä Číňania a Japonci ho lovia vo veľkom - nielen kvôli pancieru, ale aj vajciam či mäsu, ktoré sa stalo obľúbenou pochúťkou. Zabúdajú pritom na to, že karety zohrávajú kľúčovú úlohu v zachovávaní morských ekosystémov a pomáhajú udržiavať koralové útesy v dobrom stave. Dnes ich je na svete len približne 20 až 23 tisíc.

 

Leopard škvrnitý amurský

Najviac leopardov síce žije v Afrike, vzácny poddruh sa ale prispôsobil aj podmienkam na ruskom Ďalekom východe. Leopard škvrnitý amurský (alebo tiež mandžuský či kórejský) má dlhé nohy, aby mohol chodiť po vysokom snehu a jeho srsť sa počas roka mení. V lete je veľmi svetlá, aby splynula s prostredím, v zime zas bledne a rastie rýchlejšie, aby mu dodávala teplo. Tento poddruh leoparda sa považuje za jednu z najvzácnejších mačkovitých šeliem, keď sa ich počet v dôsledku pytliactva aj odlesňovania rapídne znížil. V súčasnosti žije len podľa odborníkov len niečo vyše 84 jedincov.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku

Foto: SITA/AP

Hodnotenie článku:
5.0/5 (1 hlasov)

Štvrtok, 16. júl. 2020. Meniny má Drahomír.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa