Na vlastnej koži: Zanzibarská džungľa Jozani je jediné miesto, kde žijú opice guerézy červené

 

Národný park Jozani sa nachádza zhruba v strede zanzibarského ostrova Unguja, 38 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta Stone Town, kam sa až do konca apríla lieta z Bratislavy i Košíc. Pokrýva plochu 50 km², na ktorej sa striedajú mangrovníkové porasty, tropické lesy a močiare. Z tunajších takmer 300 rastlinných druhov patrí až 21 medzi ohrozené!

Nemenej vzácni sú však aj zvierací obyvatelia Jozani. V oblasti žije vyše 50 druhov motýľov a 40 druhov vtákov vrátane rybárikovca či jastraba, ale tiež cibetky, hady, jašterice alebo endemický druh žaby a antilopy. Náš sprievodca parkom Haidar Ali Makame takmer dokonalou slovenčinu menuje tiež muchy, pavúky, stonožky a mravce.

Keď sa ho šokovane spýtame, ako je možné, že pozná toľko slov v našom jazyku, vysvetlí, že v parku už pracuje približne 14 rokov. „Mám bohaté skúsenosti. A do parku prichádza veľa Slovákov,“ hovorí s úsmevom. Ťažko povedať, či sú natoľko jazykovo zdatní aj iní sprievodcovia, bez ich znalostí sa však v Jozani nezaobídete. Dohliadajú na bezpečnosť zvierat i ľudí.

Len pár metrov za informačným strediskom sa totiž ponoríte do skutočnej džungle. Spleť chodníkov lemujú mohutné paprade a vysoké štíhle mangrovníky, vlhkým vzduchom sa ozýva spev vtákov a cikády. Cestou občas nájdeme zakrútené čierne stonožky, obvykle mŕtve, keď ich v listoch na zemi zašliapla čiasi noha.

Väčšina turistov sa na chodník veľmi nepozerá a aj my neustále sledujeme najmä húštinu okolo v nádeji, že sa z nej vynorí najobľúbenejší obyvateľ parku – červená gueréza. Ešte pred desiatimi rokmi boli tieto vzácne primáty na pokraji vyhynutia, dnes ich v Jozani vďaka špeciálnemu projektu žije približne 1000.

Ich ochrana je na prvom mieste, o čom sa presviedčame aj pri pohľade na rozmernú tabuľu pri vstupe do parku. Zakazuje napríklad návštevu zvierat v prípade, že trpíte nejakým ochorením (najmä respiračným) a nariaďuje tiež neustále dodržiavať vzdialenosť od opice minimálne 3 metre.

Realita je však trochu iná. Keď sa guerézy objavia na strome, turisti na všetky nariadenia rýchlo zabudnú. Strážcovia parku majú pre ich správanie pochopenie, zážitok z blízkeho stretnutia s týmito unikátmi tvormi totiž každého ochromí.

Guerézy zanzibarské (Piliocolobus kirkii) patria medzi najvzácnejšie primáty sveta. Dorastajú do hmotnosti približne 10 kilogramov a medzi ich typické znaky patrí malá okrúhla hlava s čiernou tvárou a strapatou ofinkou, dlhý chvost a absencia palca. Mláďatá sú čierno-biele, dospelé jedince majú červenkasto sfarbený chrbát.

Guerézy sú veľmi spoločenské a žijú v početných skupinkách. Často sa spolu hrajú alebo navzájom prehŕňajú v srsti, zrejme najobľúbenejšou aktivitou je však kŕmenie. Opičky sa živia najmä rôznymi listami, ale nepohrdnú ani kvetmi, semenami či nezrelým ovocím.

Zrelé plody však nejedia, žalúdok gueréz totiž nedokáže spracovať cukry. Zaujímavé je, že niektoré jedince konzumujú aj uhlie, pretože im zrejme pomáha pri trávení. Hľadajú ho na spáleniskách, ale niekedy ho tiež doslova kradnú domácim obyvateľom.

Tí guerézy v minulosti veľmi v láske nemali. V svahilčine sa týmto endemickým zanzibarským živočíchom dodnes hovorí „kima pinju“, teda „jedovatá opica“. Miestni totiž verili, že majú negatívny vplyv na stromy a dokonca ich zabíjajú. Na rozdiel od iných opíc vraj totiž guerézy silno zapáchajú.

My sme však pri stretnutí s nimi žiaden zápach nezaregistrovali. A to sa veru niektoré jedince nebáli prísť skutočne takmer na dotyk! Turisti im neprekážajú a pokojne im dovolia nazerať na ich život, koľko sa im len zapáči. Hakuna matata! (Žiadny problém!)

 

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku