Hady patria k najfascinujúcejším tvorom planéty: Sú ako Lamborghini medzi plazmi, tvrdia vedci

2024-02-24 12:00:00 |   |    | 

Od doby, čo sa v ére dinosaurov prvýkrát objavili, predstavujú hady úspešný evolučný príbeh – vplazili sa prakticky do všetkých prostredí na Zemi, od oceánov až po koruny stromov. Nový výskum podrobne popisuje, ako tieto plazy bez končatín, ktoré sa vyvinuli zo štvornohých jašterov, dokázali - obrazne povedané - predbehnúť konkurenciu, napísala agentúra Reuters.



 

Vedci vytvorili komplexný evolučný strom hadov a jašterov, ktorý bol podporený dátami zahrňujúcimi zhruba 1000 druhov. Zároveň preskúmali fosílne záznamy a zhromaždili údaje o hadej strave, anatómii lebky, reprodukčnej biológii a geografickom rozšírení.

Zistili, že hady zažili na začiatku svojej histórie prudký nárast inovácií a vyvíjali sa možno trikrát až päťkrát rýchlejšie ako ich jašterí príbuzní.

"Je to, akoby sa jaštery plahočili časom na evolučnom mopede alebo motokáre a hady sú Lamborghini V12. Jaštery jazdia mestským autobusom. Hady idú v evolučnom rýchlovlaku," povedal Daniel Rabosky, evolučný biológ z Michiganskej univerzity a hlavný autor štúdie zverejnil časopis Science.

Hady sa vyvinuli asi pred 120 miliónmi rokov. Podľa evolučného biológa a spoluautora štúdie R. Alexandera Pyrona z Univerzity George Washingtona mali prvé hady rudimentárne končatiny a najstarší známy had bez končatín žil pred 85 miliónmi rokov.

Štúdia zistila, že rané hady zmenili svoju anatómiu dôležitým spôsobom – väčšinou tak, aby z nich boli vysoko špecializované predátory. Ich lebky sa stali extrémne pružnými, aby nimi hady mohli lepšie chytať a prehĺtať korisť. Získali pôsobivý systém detekcie koristi a vysoko vyvinutý čuch alebo chemorecepciu. U niektorých sa vyvinula schopnosť vnímať infračervené žiarenie, teda v podstate tepelné senzory. Niektoré začali byť jedovaté.

Vedci zhromaždili rozsiahly súbor údajov o potrave hadov a jašterov, vrátane cenných informácií o obsahu žalúdkov mŕtvych exemplárov z múzejných zbierok.

"Jaštery sa všeobecne živia hmyzom, pavúkmi a podobne. Niekedy aj rastlinami. Hady sú naozaj extrémni potravinoví špecialisti a obvykle sa živia stavovcami alebo podivnými, ťažko požívateľnými bezstavovcami. Keď už hady žerú bezstavovce, často sa živia nebezpečnými vecami, ako sú jedovaté stonožky, škorpióny alebo slizké, odporné ulitníky či slimáky," povedal Daniel Rabosky.

Rôzne skupiny jašterov v priebehu času a vývoja tiež stratili funkčné končatiny, ale nikdy nezažili rovnaký evolučný rozkvet ako hady.

"Hady sa líšia od jašterov, ktoré nemajú nohy. Väčšina takých jašterov sa zahrabáva do piesku alebo pôdy, prípadne sa plazia v tráve. Hady sú schopné prakticky čohokoľvek od potápania do hĺbky na koralových útesoch v oceáne až po superrýchle šplhanie po stromoch a všetko medzi tým," dodal Daniel Rabosky.

K rozmachu evolučných inovácií hadov došlo zhruba pred 90-110 miliónmi rokov a znova v rôznych obdobiach pred 66 miliónmi rokov po náraze asteroidu, ktorý odsúdil dinosaury na zánik, uviedol R. Alexander Pyron.

"Mám pocit, že vďaka tomu, že hady boli tak dobré v inováciách - v rýchlom vývoji nových vlastností - dokázali využiť ekologické príležitosti, ktoré sa naskytli, napríklad keď pred 66 miliónmi rokov došlo k hromadnému vymieraniu, ktoré vyhubilo mnoho iných druhov," povedal Daniel Rabosky.

Najmenšie zo žijúcich hadov sú slepániky dlhé asi desať centimetrov. Najdlhší je pytón mriežkovaný dorastajúci do dĺžky až šesť metrov. Najväčším známym vyhynutým hadom bol Titanoboa cerrejonensis, ktorý meral asi 13 až 15 metrov.

Obrovská je aj ekologická rozmanitosť 3900 existujúcich druhov hadov. Morské hady so splošteným chvostom sa kŕmia rybími ikrami, ktoré lovia v puklinách koralových útesov. Niektoré stromové druhy majú špecializované čeľuste, aby mohli vytiahnuť slimáky z ulity a používajú špeciálne chemikálie, aby ich zbavili slizu. Niektoré druhy škrtičov lovia netopiere hniezdiace v jaskyniach. Iné hady sa kŕmia žabími vajíčkami, dážďovkami alebo vykrádajú vtáčie hniezda. A korisťou ďalších sú iné hadie druhy.

Niektorí ľudia sa hadov boja a znechucujú si ich. To ale neplatí pre autorov štúdie. "Všetko na nich je fascinujúce, od spôsobu, akým sa pohybujú, až po spôsob, akým interagujú s ostatnými ekosystémami," povedal R. Alexander Pyron. "Sú krásne, pôvabné a väčšinou neškodné."

Zdieľať článok na Facebooku
Zdroj: ČTK

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Pondelok, 20. máj. 2024. Meniny má Bernard.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa