Lepra patrila k najdesivejším chorobám sveta: Podľa vedcov ju prenášali roztomilé zvieratká

Lepra je jednou z najstarších infekčných chorôb zaznamenaných u ľudí, zvyčajne ju spôsobuje baktéria Mycobacterium leprae. Väčšina dnešných prípadov sa vyskytuje v juhovýchodnej Ázii a je možné ich liečiť antibiotikami. V stredovekom Anglicku bolo toto ochorenie, označované aj ako malomocenstvo a teraz skôr ako Hansenova choroba, bežné a spôsobovalo nevoľnosti i znetvorenie u bohatých i chudobných ľudí.

Predchádzajúci výskum odhalil, že ľudia v stredovekom Anglicku, Dánsku a Švédsku mali podobný kmeň lepry, aký sa dnes vyskytuje u veveričiek obyčajných v južnom Anglicku. Jedna z teórií predpokladá, že k šíreniu choroby mohlo prispieť obchodovanie s veverčími kožušinami dovezenými z vikingskej Škandinávie.

Genetická analýza teraz odhalila, že veveričky v stredovekom Anglicku trpeli veľmi podobným kmeňom choroby ako ľudia žijúci v tom čase.

"Je to prvýkrát, čo sme v archeologických nálezoch našli zvieracieho hostiteľa lepry, čo je naozaj vzrušujúce," povedala spoluautorka výskumu Sarah Inskipová z univerzity v anglickom Leicesteri. V štúdii spoločne s kolegami popisujú, ako študovali kmene Hansenovej choroby nájdené vo vzorkách troch ľudí, ktorí žili vo Winchestri pred 900 až 600 rokmi, a tiež vo vzorke veveričky, ktorej kosti objavili v jame na kožušiny z obdobia pred zhruba 1000 až 900 rokmi.

Tím sa zameral na Winchester, pretože to v stredoveku bolo dôležité mesto, v ktorom sa nachádzal špitál pre malomocných a nespočet kožiarskych dielní, ktoré sa zaoberali výrobou a predajom kožušinových odevov. Vedci zo vzoriek extrahovali a analyzovali DNA a zistili, že u všetkých bol prítomný veľmi podobný kmeň lepry.

"V skutočnosti sú kmene nájdené v pozostatkoch ľudí a veveričiek z Winchestru príbuznejšie ako kmeň, ktorý je v stredovekých veveričkách a kmeň, ktorý je v moderných veveričkách," povedala Inskipová.

Prečítajte si tiež

Ostrov hrôzy pri Benátkach: Najdesivejším miestom sveta má byť Poveglia

Výsledky podľa tímu naznačujú, že medzi ľuďmi a veveričkami dochádzalo k prenosu nákazy. Zistenia sú však založené iba na niekoľkých málo vzorkách a nemôžu tak objasniť, či sa ľudia pôvodne nakazili leprou od veveričiek alebo naopak.

Existuje mnoho možností, ako k prenosu mohlo dôjsť. Okrem obchodu s kožušinami mohol byť tiež príčinou chov veveričiek ako domácich zvierat. "Oba mechanizmy sú možné. A vzájomne sa nevylučujú," povedala Inskipová.

Štúdia má podľa Inskipovej dôsledky aj pre ľudí trpiacich leprou v súčasnosti. "Možno by sme sa mali ísť pozrieť na zvieratá, ktoré sa pohybujú v okolí týchto komunít," uviedla s tým, že by chorobu mohli prenášať.