Slávny barokový park trpí: V Sanssouci hľadajú spôsob, ako sa vysporiadať so zmenami klímy

"Sledujem prak viac ako 30 rokov a všímam si závažné zmeny," hovorí Sven Kerschek, ktorý býval hlavným záhradníkom jednej z častí parku. "Od roku 2017 alebo 2018 výrazne pribúda stromov a kríkov, ktoré hynú, a mení sa aj zdravie stromov," dodáva. Región zažil mimoriadne horúce a suché leto v roku 2018, po ktorom prišlo niekoľko rokov s menším množstvom zrážok. Pomerne vlhké minuloročné a tohtoročné leto situáciu nenapraví.

Horúčava a nedostatok zrážok ale nie sú jediným problémom, hovorí Kerschek. "Zmena klímy je komplexnejšia," podotýka. Stromy, ktoré rastú na brehoch vodných tokov a jazier, tiež vykazujú známky stresu. Úlohu pri tom hrá neustály ostrý slnečný svit, nedostatok vlhkosti vo vzduchu, pribúdajúce prípady napadnutia hubami alebo rozšírenie druhov hmyzu, ktoré v minulosti neboli v tejto oblasti zastúpené.

Medzi rokmi 2002 a 2015 v parku každoročne ubudlo medzi 18 a 87 stromov. Odvtedy tento počet neklesol pod stovku. V roku 2020 išlo o 315 stromov, v nasledujúcich rokoch sa tento počet o niečo znížil.

Nadácia, ktorá má na starosti správu pruských palácov a záhrad v Berlíne a Brandenbursku, sa následkom zmien klímy venuje na výstave pod holým nebom nazvanej Re:Generation. Na rôznych miestach v parku Sanssouci sa môžu návštevníci zoznámiť s konkrétnymi problémami a ich možným riešením.

Prečítajte si tiež

Kráľov domček: Fridrich II. manželku do Sanssouci nepúšťal

"Hádam výstava pomôže doložiť, že tu také problémy máme. Extrémne príklady zmien klímy nie sú viditeľné už len napríklad v údolí rieky, kde ľudia zažili záplavy, ale aj v idylickom parku Sanssouci," hovorí kurátorka záhrad Katrin Schröderová.

Výstava ukazuje návštevníkom stromy "popálené slnkom" s usychajúcou a lúpajúcou sa kôrou, kvôli čomu sú náchylnejšie voči napadnutiu rôznymi škodcami. Môžu sa tiež pozrieť na to, ako v uplynulých rokoch niekedy drasticky klesla hladina spodnej vody, čo spôsobilo problémy hlavne starším stromom. K videniu sú ale aj povzbudivé príklady, "majstri prežitia", ktorí vzdorujú problémom.

Tieto stromy sú pre záhradníkov dôvodom na optimizmus. Kerschek, ktorý sa na príprave výstavy podieľal, hovorí, že chcú skúsiť pokračovať v práci s genetickým materiálom, ktorý v parku majú. Najstaršie stromy v parku Sanssouci tam rastú asi 300 rokov. Idea je taká, že mohutné staršie stromy, ktoré pamätajú rôzne premeny klímy, majú lepšie schopnosti sa adaptovať. A hoci samy nevyzerajú úplne najzdravšie, môžu túto schopnosť odovzdať ďalej prostredníctvom svojich semien. Záhradníci by tak mohli zbierať tieto semená a pestovať mladé stromčeky v osobitnej škôlke, hovorí Kerschek.

Zámok Sanssouci býval letným sídlom pruského kráľa Friedricha II. Bol dokončený v roku 1747 a jeho názov vo francúzštine znamená „bezstarostný“. Park, ktorý ho obklopuje, sa rozkladá na takmer 300 hektároch a od východu na západ meria cez dva kilometre. Od roku 1990 je na zozname svetového dedičstva UNESCO. V súčasnosti sa o zeleň v ňom stará 60 záhradníkov.

Prečítajte si tiež

Naplánujte si výlet do okolia Berlína: Poradíme vám, kam i za koľko

Aj keď väčšina pôvodných druhov stromov zápasí s dopadmi zmien klímy, riešením nie je vysadiť exotické druhy. Schröderová pripomína, že podnebie v Postupime je stále stredoeurópske, čo môže znamenať dlhšie obdobie s mrazmi alebo mrazivé počasie aj neskôr počas jari.

"So stredomorskou vegetáciou by sme si tu nepomohli," hovorí. Jednou z možností by ale podľa nej mohli byť odrody líp, dubov, bukov a ďalších stromov z miest, ako je juhovýchodná Európa, kde sú tiež veľmi horúce roky aj jarné mrazíky. Podmienkou však je, aby vyzerali podobne ako stromy, ktoré v Sanssouci už tradične rastú. "Nechceme park zmeniť tak, že by mal úplne inú skladbu," hovorí Schröderová.