Nečakané stretnutia so strašnými následkami: Prečo divé zvieratá útočia na človeka?

"Nebola možnosť sa im postaviť, aby sme ich zastrašili alebo tak niečo," povedala médiám po incidente jedna z kamarátok Annie Bilottaová. Mladá puma zovrela Bergereovej tvár a 15 minút ju nepustila. Priateľky skúšali všetko možné - zviera mlátili palicami, na hlavu mu hodili asi desaťkilový kameň a bodli ho nožíkom, zatiaľ čo Bergereová pumu šťuchala do očí a papule. Keď puma konečne na chvíľku povolila stisk, žena utiekla. Stretnutie s divokou šelmou prežila, ale utrpela značné a trvalé nervové poškodenie.

V dedinke Haines Junction v kanadskom teritóriu Yukon si Vanessa Chaputová išla zabehať so svojim psom, keď si všimla tri medvede grizzly. Ako príslušníčka pôvodného národa Kaska sa odmalička stretávala s vrcholovými predátormi a vedela preto, že si od nich má držať veľký odstup. Keď sa ale pes Chaputovej vyvliekol z vodítka, jeden z medveďov na ňu zaútočil a čeľusťami jej zovrel hlavu. Zachránil ju štipec vo vlasoch, ktorý sa medveďovi zlomil v papuli a prekvapil ho natoľko, že ju pustil.

Zviera potom rozptýlil štekot psa a Chaputová dokázala dobehnúť k najbližšej ceste a zavolať si pomoc. Na stretnutie má spomienky v podobe jaziev, zlomenej kosti, poškodenia nervov a natrhnutého tricepsu.

Bergereová ani Chaputová popísané napadnutie nijako nevyprovokovali. Ide o takzvané nečakané stretnutia medzi človekom a šelmou, kedy prvok prekvapenia podnieti obranné mechanizmy zvieraťa. Podľa skúseností odborníka na medvede grizzly Chrisa Servheena je to najčastejší dôvod medvedích útokov. "Medveď sa bežne snaží človeka zraziť na zem alebo ho inak zneškodniť, pretože má strach. Potom utečie," vysvetľuje expert.

Stretov medzi ľuďmi a divokými zvieratami pribúda v dôsledku rozrastajúcej sa ľudskej populácie aj nedostatku zdrojov, spôsobenom klimatickou zmenou. To môže až príliš často viesť k utrateniu alebo odvezeniu zvieraťa a vo finále mariť úsilie o ochranu prírody. Podobné konflikty už viedli k devastácii populácií vlkov v Európe a Spojených štátoch a k vyhynutiu jedného z poddruhov tigra v juhovýchodnej Ázii.

"Týmto útokom sa dostáva veľa pozornosti, ich počet je ale v skutočnosti veľmi nízky," hovorí Vincenzo Penteriani zo Španielskej národnej rady pre výskum (CSIC). Podľa štúdie z roku 2023, na ktorej sa Penteriani podieľal, sa v rokoch 1950 až 2019 odohralo 5089 útokov veľkých šeliem na človeka. Len 32 percent z nich skončilo smrťou napadnutého.

Existujú tri ďalšie bežné príčiny útokov predátorov na človeka, z ktorých niektorým sa dá predchádzať lepšie ako iným. Prirodzeným konfliktom založeným na agresii - teda napríklad tým, pri ktorých samice chránia svoje mláďatá alebo zvieratá chránia zdroj potravy - možno často predísť, ak sa ľudia držia ďalej od týchto zvierat a ich kŕmenia.

To ale nestačí u šeliem, ktoré človeka vnímajú ako prostriedok na získanie potravy. Akonáhle sa zvieratá začnú spoliehať na jedlo, ktoré nájdu v kempoch alebo odpadkových košoch, ľuďom sa prestanú vyhýbať. Strata inštinktívneho strachu ich potom ženie do situácií, keď im hrozí konflikt s človekom. Tie potom napríklad u medveďov často končia utratením šelmy.

Vyskytujú sa aj útoky zvierat, ktoré vyprovokujú ľudia, keď sa s nimi fotografujú alebo ich v prírode kŕmia. Zvieratá sú potom často utratené z preventívnych dôvodov.