Objavy, pri ktorých neudržíte smiech: Dýchanie konečníkom, zrak rastlín aj opité červy

2024-09-15 13:00:00 |   |    | 

Preukázaná schopnosť cicavcov dýchať konečníkom, rakety navádzané s pomocou poštových holubov či plavecké schopnosti mŕtvych pstruhov. To sú niektoré z najnovších prínosov na poli nevážnej vedy, ktoré si vo štvrtok večer v americkom Bostone vyslúžili humornú "antinobelovku" známu ako Ig Nobelova cena.



 

Odovzdávanie Ig Nobelových cien organizuje každoročne redakcia vedeckého humoristického časopisu Annals of Improbable Research (Anály nepravdepodobného výskumu) zhruba mesiac pred vyhlasovaním skutočných Nobelových cien, píše agentúra AP.

K laureátom v desiatich kategóriách sa tento rok pripojili japonskí vedci, ktorí po sérii testov na myšiach, krysách a bravoch zistili, že tieto zvieratá vstrebávajú kyslík, ktorý im je podávaný rektálne, čo im vynieslo Ig Nobelovu cenu za fyziológiu.

Vysoko prestížnu cenu za mier získal americký tím, ktorý skúmal, či by bolo možné do hlavíc navádzaných striel umiestňovať poštové holuby. Tie by boli vycvičené tak, aby zamierili - aj s raketou - na zamýšľaný cieľ.

Britskí vedci si odniesli domov cenu za demografiu vďaka svojej štúdii, že tvrdenia o extrémne vysokom veku majú tendenciu prichádzať z oblastí, kde sa obyvatelia dožívajú relatívne nízkeho priemerného veku, nemajú rodné listy a kde bujnia dôchodkové podvody.

Posmrtnej pocty na poli biológie sa dočkala dvojica vedcov Fordyce Ely a William Petersen, ktorí v roku 1940 skúmali faktory ovplyvňujúce dojivosť kráv. V časopise Journal of Animal Science popísali, ako položili krave na chrbát mačku a opakovane búchali nafúknutými papierovými vrecúškami, aby zistili, či sa nejako zmení tok mlieka. Záver? Vydesené kravy dojili menej.

"Vystrašenie sme spočiatku vykonávali umiestnením mačky na chrbát kravy a búchaním papierových vrecúšok každých desať sekúnd po dobu dvoch minút," napísali vedci. "Neskôr sme od mačky upustili, pretože sa ukázala byť nepotrebnou."

Cenu za pravdepodobnosť získava tím obsahujúci 50 prevažne holandských vedcov, ktorí hodili 350.757 mincí, aby otestovali hypotézu Persiho Diaconisa, bývalého kúzelníka a profesora štatistiky na Stanfordovej univerzite. Ich práca podporila Diaconisovmu premisu, že hodené mince majú (mierne) vyššiu tendenciu pristáť na rovnakej strane, ktorou boli vyhodené.

Ďalšie víťazstvo pre Holandsko, tentoraz za chémiu, si pripísal tím v Amsterdame, ktorý použil chromatografiu, aby dokázal odlíšiť opité červy od triezvych – to všetko v záujme polymérovej vedy.

Profesor Roman Khonsari, kraniofaciálny chirurg z parížskej univerzitnej nemocnice Necker-Enfants Malades, a jeho kolegovia získali cenu za anatómiu za globálnu štúdiu vlasových vačkov. Ich výskum ukázal, že zatiaľ čo u väčšiny ľudí sa vlasy na hlave špirálovito stáčajú v smere hodinových ručičiek, na južnej pologuli je častejší výskyt špirál v opačnom smere.

"Keď mi zavolali, že som získal Ig Nobelovu cenu, práve som operoval," povedal Khonsari denníku The Guardian. "Bol som nesmierne rád, pretože aj napriek nepopierateľnej bezvýznamnosti tejto štúdie som presvedčený, že rozlúštenie zákonitostí v prírode môže viesť k dôležitým objavom základných vývojových mechanizmov. Tvary v sebe nesú zaujímavé množstvo informácií," dodal.

Jeho objav si vyslúžil porovnávanie s tornádami, ktoré sa obvykle otáčajú v rôznych smeroch na severnej a južnej pologuli. Vedci v časopise Journal of Stomatology, Oral a Maxillofacial Surgery zverejnili teóriu, podľa ktorej by v oboch prípadoch mohol pôsobiť Coriolisov efekt, vďaka ktorému zemská rotácia vychyľuje vetry na severnej pologuli doprava a na južnej pologuli doľava. Avšak táto teória Khonsarimu pripadá trochu za vlasy pritiahnutá.

Medzi ďalších držiteľov sa tento rok zapísali americký vedec Jacob White a jeho nemecký kolega Felipe Yamashita, ktorí zistili, že juhoamerická rastlina Boquila trifoliolata z radu iskerníkotvaré dokáže napodobniť listy plastových kvetov, ktoré postavili vedľa nej. To ich priviedlo k záveru, že „zrak rastlín“ je vcelku schodná hypotéza – a vynieslo im to Ig Nobelovu cenu za botaniku.

Cena za lekárstvo putuje k švajčiarsko-nemecko-belgickej skupine vedcov, ktorí preukázali, že placebo spôsobujúce bolestivé vedľajšie účinky môže byť u pacientov účinnejšie ako placebo, ktoré bolestivé vedľajšie účinky nemá.

A na záver nesmie chýbať cena za fyziku, ktorej laureátom sa stal James Liao z Floridskej univerzity za komplexné, opakovane publikované skúmanie plaveckých schopností mŕtveho pstruha.

 

Zdieľať článok na Facebooku
Zdroj: ČTK

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Varenie a recepty

Štvrtok, 10. október. 2024. Meniny má Slavomíra.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa