USA - Na našej planéte žijú milióny živočíšnych druhov a každý z nich má reprodukčnú stratégiu, ktorá sa vyvinula podľa jeho špecifických potrieb. Ktorý druh však môže mať naraz najviac potomkov? pýta sa server Live Science.
"Táto otázka sa veľmi rýchlo mení z jednoduchej na zložitú," povedala ichtyologička z Havajskej univerzity Kathleen Coleová. V prvom rade záleží už na samotnej definícii slova potomok. Pokiaľ sa potomstvo definuje z hľadiska počtu gamét, čiže neoplodených vajíčok a spermií, vyprodukovaných naraz, sú ryby napred o mnoho veľrybích dĺžok, uviedla Coleová. Na uvoľnenie neoplodených ikier je potreba menej energie ako na ich nakladenie po oplodnení, takže živočíchy, ktorí sa trú, čiže uvoľňujú do vody neoplodené ikry a spermie, majú často viac vajíčok ako tie, ktorí sa netrú.
Vedci uvádzajú, že oceánska ryba mesačník svietivý (Mola mola), môže mať vo vaječníkoch až 300 miliónov vajíčok. Pretože sa ale tieto ikry oplodňujú mimo tela samičky, je nemožné zistiť, z koľkých z nich sa stanú životaschopní potomkovia. Inými slovami, akonáhle sú ikry vypustené do oceánu, nie je možné zistiť, ktoré z nich sú jej, ani nie je možné sledovať, ktorá z nich prejde oplodnením a vývojom v malú rybku.
Hoci neexistujú žiadne oficiálne odhady počtu mesačníkov v oceáne, sú v dôsledku náhodného odchytu pri rybolove zaradení na Červený zoznam IUCN ako zraniteľný druh a sú považovaní za prirodzene vzácne. Takže sa všetkých 300 miliónov ikier v mláďatá mesačníkov rozhodne nepremení.
Pokiaľ ide o počet naraz oplodnených vajíčok, má navrch hmyz žijúci v kolóniách. Niektoré druhy mravcov, napríklad africké mravce druhu Dorylus wilverthi, môžu naklásť aj tri až štyri milióny vajíčok približne za mesiac - kráľovná sa rozhodne niektoré z týchto vajíčok oplodniť a iné nie, podľa toho, koľko chce mať samcov a koľko samičiek.
Medzi vtákmi patria k najvýkonnejším druhom jarabice poľné (Perdix perdix), ktorá má až 22 vajec na znášku. Pokiaľ ide o živorodé tvory, otcovia morských koníkov môžu naraz priviesť na svet až 2000 živých mláďat, ktoré odchovávajú s pomocou placenty vo vaku.
Jedovaté vretenice útočné (Bitis arietans) sú najlepším kandidátom na najplodnejšie suchozemské živorodé tvory. Je zaznamenaný prípad, kedy samica priviedla na svet 156 plne vyvinutých zmijích mláďat z jedného gravidity. "Sú ako obrie klobásy," povedal o matkách vreteníc útočných evolučný biológ z Univerzity George Washingtona vo Washingtone Alex Pyron. "Dokážu do seba napchať veľa mláďat."
Prečo majú tieto živočíchy toľko mláďat, zatiaľ čo zvieratá ako slony a veľryby majú obvykle vždy len jedno? Jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú veľkosť vrhu, je dĺžka života. Zvieratá s kratším životom, ktoré sa nedožijú dospelosti svojich potomkov, majú obvykle viac potomkov naraz. "Nemôžu privádzanie potomkov na svet odkladať," povedala Coleová. "Musia tu po sebe nechať čo najrýchlejšie čo najväčší odkaz," dodala.
Druhy, ako sú netopiere, ktoré musia byť ľahké, aby mohli lietať a nosiť svoje mláďatá vo vzduchu, sa spravidla môžu vždy starať iba o jedno mláďa. A zvieratá, ktoré sa o svoje mláďatá starajú aj po narodení, majú spravidla menej potomkov, pretože výchova každého z nich vyžaduje väčšie úsilie, viac energie i viac potravy.
Veľký vplyv má aj to, či zviera kladie vajcia, alebo rodí živé mláďatá. Vývoj živých mláďat je náročnejší, takže zvieratá, ktoré rodia živé mláďatá, ich často majú menej. Živočíchy, ktorí žijú v skupinách, vrátane druhov, ako je plodný africký mravec, môžu mať viac mláďat ako samotári, pretože skupina im poskytuje väčšiu ochranu a spoločnú starostlivosť.
Vždy sa však nájdu príklady, ktoré sa týmto trendom vymykajú. Králiky a myši sú koniec koncov preslávené svojimi veľkými vrhmi, hoci rodia živé mláďatá, zatiaľ čo hovniváli, ktorí kladú vajíčka, môžu zniesť naraz len tri.
"Meniace sa prostredie a meniace sa ekologické podmienky môžu spôsobiť, že selekčné tlaky zodpovedné za stratégie rozmnožovania sa zmenia," povedal Pyron. "Ale prečo také evolučné ojedinelé prípady vznikajú, je vždy tak trochu záhadou," dodal.
