Pred 85 rokmi prvýkrát vzlietla vzducholoď Hindenburg: Nacistickú pýchu dodnes nič neprekonalo

2021-03-04 12:00:00 |   |    | 

Tým, čím bol legendárny Titanic pre lodnú dopravu, tým mala byť pre lietanie vzducholoď Hindenburg. Čakal ju však aj rovnako neslávny koniec, hoci dodnes zostáva vo viacerých ohľadoch neprekonaná.



 

Vzducholoď LZ 129 Hindenburg prvýkrát vzlietla 4. marca 1936 a doteraz si drží prvenstvo najväčšieho leteckého stroja na svete. V roku 1935 ju zostrojila firma Luftschiffbau Zeppelin a pomenovala podľa ríšskeho prezidenta Paula von Hindenburga. Vlastnila ju však spolu s nemeckou vládou. Nacisti vzducholoď vnímali ako symbol nemeckej sily a  Joseph Goebbels ju využíval na propagandu. Ešte pred ukončením záverečných testov vzducholoď s hákovými krížmi na plutvách absolvovala štvordňový let ponad Nemecko, keď z nej vysielali patriotické piesne a zhadzovali letáky oslavujúce Hitlera.

Vzducholoď LZ-129 Hindenburg bola s dĺžkou 245 a priemerom 41,2 metrov najväčším komerčným lietajúcim strojom v histórii. Pre lepšiu predstavu – od Titanicu bola kratšia len o 25 metrov a v porovnaní sú súčasným lietadlom Boeing 747 bola trikrát väčšia. Poháňali ju štyri naftové motory, ktoré dokázali vyvinúť maximálnu rýchlosť 135 km/h. V záujme lepších aerodynamických vlastností boli kabíny pasažierov umiestnené vnútri trupu, nie v podvesených gondolách ako bolo dovtedy bežné.

Hindenburg však bol nielen veľký a rýchly, ale sľuboval aj maximálne možné pohodlie. Pasažieri mali k dispozícii 72 postelí vo vyhrievaných kabínach, jedáleň s hodvábom potiahnutými stenami, miestnosť na písanie, bar, fajčiareň aj promenády s oknami, ktoré mohli byť počas letu otvorené. V klubovni na vyhliadkovej palube dokonca hrával pianista. Cena letenky bola porovnateľná s lacnejším automobilom.

Konštruktéri dbali aj na bezpečnosť – nábytok bol vyrobený z ľahkého hliníka a napríklad do fajčiarne viedli dvojité vzduchotesné dvere, ktoré mali zabrániť vstupu vodíka. Pevnú kostru vzducholode tvorili prstence a pozdĺžne nosníky z duralu (zliatiny hliníka), ktoré niesli 16 plynových buniek zo špeciálne upravenej bavlny s celkovou kapacitou približne 200 tisíc m³. Pôvodne mali byť naplnené nehorľavým héliom, ten by však vyžadoval početnejšiu obsluhu, bol veľmi drahý a navyše ním v tej dobe disponovali len Američania a Sovieti. Nemci teda museli používať oveľa horľavejší vodík, na čo neskôr kruto doplatili.

3. mája 1937 odštartovala pýcha nacistického Nemecka na cestu z Frankfurtu nad Mohanom do New Jersey. Let prebiehal v poriadku, hoci silný vietor spomalil cestu a vzducholoď 12 hodín meškala. Počasie však bolo zlé, aj keď 6. mája 1937 dorazili nad leteckú základňu Lakehurst. Posádka zvažovala odloženie pristátia, no bola pod veľkým tlakom. Nacisti totiž trvali na tom, aby bol dodržaný časový harmonogram. Spiatočný let z USA do Nemecka bol vypredaný a pasažiermi mali byť celebrity, hodnostári a iní významní ľudia, ktorí sa chceli zúčastniť korunovácie britského kráľa Juraja VI.

Meškanie Hindenburgu by bolo pre Nemecko veľmi zlou vizitkou, a tak sa posádka vzducholode v strachu pred gestapom rozhodla pre pristátie aj napriek zlým podmienkam. Vzducholoď začala pred očami desiatok reportérov zostupovať, no tesne pred pristátím, keď už začal pozemný personál s pripútavaním vzducholode, došlo k obrovskému nešťastiu. Vo výške približne 60 metrov nad zemou vypukol v zadnej časti vzducholode požiar a v priebehu 34 sekúnd (!) celá zhorela. Spočiatku sa vynorili teórie, že sa jednalo o sabotáž proti nacistom, tie však nemali žiadny reálny základ. Podľa odborníkov zrejme došlo k úniku vodíka z plynovej bunky a keď sa zmiešal z kyslíkom, vznikla vysoko zápalná zmes. Jej vznietenie zrejme spôsobil prírodný elektrostatický výboj.

Pri katastrofe zahynulo 35 pasažierov a jeden z členov pozemného personálu. Obrovským šťastím v nešťastí bolo, že požiar Hindenburg zachvátil relatívne nízko nad zemou a 62 ľudí sa zachránilo skokom. Dôvera pasažierov k vzducholodiam sa však úplne stratila. Celý svet videl vďaka reportérom filmové zábery, fotografie a vzrušený komentár priamo z miesta nešťastia a to bol koniec jednej éry leteckej dopravy.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku

Foto: SITA/AP, Getty Images

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Utorok, 19. marec. 2024. Meniny má Jozef.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa