Československo bývalo námornou veľmocou: Prepravila naša flotila viac zbraní ako obilia?

 

Baťa vezie topánky

Hneď v roku 1920 si Československo vyskúša prevádzkovanie prvej lode. Škuner Kehrwieder ale pri fínskom pobreží stroskotá skôr, než sa dočká oficiálnej registrácie pod novým menom Rusalka. Najznámejším plavidlom z čias prvej republiky sa tak stane Légia. Loď s výtlakom 5735 ton, postavená v japonských lodeniciach v Jokohame, úspešne prepravuje legionárov z Vladivostoku na Ďalekom východe do talianskeho Terstu a potom niekoľko rokov úspešne brázdi svetové more. Hospodárska kríza na začiatku 30. rokov nakoniec ale vedie k jej predaju. Podobne sa darí aj nákladnej lodi Morava firmy Baťa. Na väčší rozvoj námornej plavby si Československo skrátka musí ešte počkať.

 

Čína pod našou vlajkou

Založenie spoločnosti pre námornú dopravu, nazvanej Čechofracht, v roku 1953 je prvým a nevyhnutným krokom, ešte niekoľko rokov ale trvá, kým firma získa od ministerstva zahraničného obchodu potrebné oprávnenie na prevádzkovanie námornej plavby. Jej rozvoju v tej chvíli nahráva medzinárodná situácia: Čínska ľudová republika je totiž v súvislosti s vojnou v Kórei v nemilosti a je pre ňu zložité prevádzkovať vlastnú námornú dopravu. Nezostáva jej teda iné, než si nájsť partnerov, pod ktorých vlajkou budú Číňania môcť na mori fungovať. Spolupráca je to obojstranne výhodná. Komunistické Československo poskytuje vlajku, Čína skúsenosti.

 

Plávajúci vrak

Prvou loďou pod čierno-modro-bielou vlajkou sa vtedy stáva 130 metrov dlhá Republika. Nie je to však práve exkluzívne plavidlo. Má už všeličo za sebou, postavené bolo totiž v roku 1920 a Československo ho získava z Grécka, kde sa plavilo pod menom Evanthia. Po nutných opravách v Nórsku sa Republika so skúsenou poľskou posádkou v roku 1952 konečne vydáva na prvú plavbu – kam inam ako do Číny. Dlhá cesta preverí vetché plavidlo na hranici jeho možností. Republika musí päťkrát neplánovane zakotviť a podstúpiť opravy, nakoniec ju tak poškodí búrka, že dva roky zostane v Šanghaji. Keď sa konečne vráti do služby, už dávno nie je sama…

 

Skvelá prevádzka

S nákupmi plavidiel už je naša krajina oveľa opatrnejšia a kupuje si len nové lode. Dukla a Mier pochádzajú z NDR, Lidice z Fínska, Julius Fučík z Francúzska. Podnik s novým názvom Československá námorná plavba prikupuje ďalšie a ďalšie lode a naša námorná flotila sa nakoniec registrovanou tonážou svojich plavidiel stane spolu s tou švajčiarskou najväčšou medzi vnútrozemskými štátmi. Dováža potrebný strategický tovar ako železnú rudu alebo suroviny pre chemický priemysel, vďaka námornej doprave sa k nám dostávajú aj zásielky ryže, kávy alebo tropického ovocia. Počas 80. rokov už krajina disponuje dvadsiatkou plavidiel a Československá námorná plavba patrí medzi najzárobkovejšie tuzemské podniky. „Išlo o jednu z najlepšie prevádzkovaných flotíl aj v globálnom meradle. Potvrdzuje to skutočnosť, že mnoho výrobcov navigačných a iných zariadení si vyberalo československé lode na testovanie nových produktov,“ komentuje vtedajšiu situáciu ostrieľaný námorný kapitán Ctirad Pacák, ktorý sa plavil na množstve lodí flotily vo všetkých funkciách.

 

Valuty do rozpočtu

Československo sa pomaly vymaňuje zo závislosti na Číne. Tá nás teraz už toľko nepotrebuje a v polovici 60. rokov predtým tak pevné československo-čínske spojenectvo na svetových moriach končí. Nie však československá námorná doprava. Tá sa stáva nielen výkladnou skriňou socializmu, ale predovšetkým prináša svojej krajine významné valutové príspevky do rozpočtu. V čase osamostatnenia od Číny činí čistý príjem našej námornej dopravy 25 miliónov korún, o desaťročie neskôr už je to 160 miliónov. Československé plavidlá plnia najrôznejšie úlohy. Nevyhnú sa exportu zbraní do Egypta, Sýrie či Líbye. „Zbrane sme vozili častejšie ako obilie. Nebol vo svete malér, na ktorom by sme sa nezúčastnili,“ zverí sa po rokoch napríklad kapitán Vladimír Skoumal (*1942), ktorý pri Československej námornej plavbe strávil 26 rokov. Naše lode sú nepostrádateľné aj pri obchodovaní s Kubou, ktorá je inak stále viac v medzinárodnej izolácii. A súčasne je o služby československých lodí záujem aj medzi spoločnosťami z mnohých krajín sveta. Československá námorná plavba má povesť spoľahlivého partnera.

 

Príde nová šanca?

Na palubách lodí v 60. rokoch pôsobia politickí komisári, ktorých úlohou je okrem iného bdieť, aby nikto z posádok neemigroval. Ich práca je však ťažká, pretože opustiť loď je veľmi jednoduché. „Proste som si zbalil batoh a v Kieli na stavidlách vyskočil na breh,“ spomína neskôr československý námorník a neskorší kanadský kapitán Pavel Mišata. Keď potom prichádza rok 1989, uvoľňujú sa mnohé administratívne i ideologické zábrany, chystajú sa nové investície. Naštartovať ekonomiku v nových podmienkach má kupónová privatizácia a Československá námorná plavba je jedným z podnikov, ktorý je do nej v roku 1992 zaradený. O prosperujúcu spoločnosť je samozrejme záujem.

 

Koniec slávnej éry

Dôkazom prosperity sa má stať nákup dvoch veľkých nákladných lodí Beskydy a Šumava od juhokórejskej firmy Daewoo. Zmena však príde vo chvíli, keď sa v roku 1995 majoritným vlastníkom námornej plavby stáva spoločnosť Stratton Investments. Tá zakrátko skúpi 85 percent akcií, ale nádejná budúcnosť námornej plavby tým rozhodne zaručená nie je. Práve naopak - firma začína lode, ktorých je vtedy 22, rozpredávať a počas niekoľkých mesiacov slávna československá flotila mizne. Za dobu existencie Československej námornej plavby slúžilo pod našou vlajkou celkom 44 obchodných lodí, ktoré prepravili 61 miliónov ton tovaru a prešli vyše 50 miliónov kilometrov. Posledná z nich Ján Želivský mení majiteľa na sklonku roku 1998 a od tej chvíle je Československá námorná plavba históriou. Dodnes je však záujem o našich námorníkov, dôstojníkov a expertov, ktorí sú súčasťou posádok na lodiach mnohých krajín sveta a spoločností.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Luděk Příhoda

Zdieľať článok na Facebooku