Historický drviaci banský stroj, pochwerk, v týchto dňoch sprístupnili verejnosti v gelnickej oblasti Turzov, kde vzniká banský skanzen. Od augusta 2016 je dostupná štôlňa Jozef, v lete má pribudnúť aj tavná pec na meď. TASR o tom informovala hovorkyňa predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Anna Činčárová.
Ako pripomenul vedúci oddelenia kultúry, športu a voľného času Mestského úradu v Gelnici Milo Janáč, najbližší pochwerk je v Nemecku. Ten gelnický poháňa voda z neďalekého Turzovského jazera. „Vodu ku kolesu privádza privádzač dlhý 33 metrov, ktorý je z červeného smreka. Samotné koleso je z dubového dreva," spresnil pre TASR.
Mesto chce v blízkosti vysunutej expozície Baníckeho múzea – Bani Jozef, vytvoriť areál s ukážkami banských strojov, klopačky či ďalších povrchových objektov a zariadení, ktoré sa v tomto regióne používali. V skanzene má vzniknúť historický banský domček a vláčik. Odhadovaná celková investícia je 200.000 eur.
„Pri návšteve Baníckeho múzea, banského chodníka, bane Jozef a banského skanzenu získajú turisti viacero na seba nadväzujúcich informácií. Návšteva Hnileckej doliny sa tak stane najväčšou baníckou zážitkovou atrakciou v Košickom kraji a zároveň priblíži históriu Gelnice ako kráľovského banského mesta," uviedol primátor Gelnice Dušan Tomaško.
Predseda KSK Rastislav Trnka je presvedčený, že z pochwerku v Gelnici sa stane vyhľadávaná turistická atrakcia. Podľa jeho slov ide o unikát, ktorý sa podarilo sprístupniť aj vďaka podpore z krajského dotačného programu Terra Incognita. „Vzniká tak jediný zážitkový projekt svojho druhu v cestovnom ruchu v našom kraji," povedal. Celkové náklady na projekt prevýšili 22.000 eur. „KSK na tento účel vyčlenil cez program Terra Incognita 13.285 eur," doplnil Trnka.
Pochwerk pred 300 rokmi slúžil ako stroj na oddeľovanie drobnej žily od ostatnej horniny. Následne bolo možné získať napríklad jednu zo zložiek na výrobu medi.
Uvedená tavná pec na meď z oblasti Smolníka a Hnileckej doliny zo začiatku 18. storočia, ktorá k pochwerku pribudne, v minulosti slúžila na takzvanú prvú špinavú tavbu v procese získavania medi. Tento typ pece sa nezachoval a doposiaľ nebol rekonštruovaný. Podľa slov Činčárovej tak ide o rekonštrukciu zariadenia po 300 rokoch. KSK na ňu v rámci dotácie z Terra Incognita prispel sumou 15.000 eur.
V skanzene má vzniknúť aj historický banský domček a vláčik. Odhadovaná celková investícia je 200 000 eur.
