Kúpele, zoo a slivovica – Kde zažijete takúto silnú kombináciu?

 

Jedny z najznámejších

 

Luhačovice, to je symbol kúpeľníctva a naša prvá návšteva v nich sa niesla presne v tomto duchu. Všade liečivé pramene, kúpeľné procedúry a moderné spa. K oddychu nám už nič nechýbalo a mohli sme si pokojne užiť v mestečku a jeho okolí, ktoré je plné zaujímavých atrakcií. Preto sa sem nemusíte báť prísť ani s deťmi. Vychádzky po promenáde pokojne vymeníte za výlet do ZOO a máte o program postarané.

Najprv však začneme trochou poctivých informácií. Kúpele v Luhačoviciach vznikli v roku 1902 ako protipól „nemeckých“ Karlových Varov. Dokonca sa nachádzajú aj na opačnej strane krajiny, teda bližšie k nám. Okrem liečivých prameňov sú známe peknou architektúrou v štýle ľudovej secesie od slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Práve pre ne sa ČR snaží dostať mestečko na zoznam UNESCO.

Ročne sem prichádzajú desaťtisíce návštevníkov, aby využili miestne liečivé pramene. Spolu tu nájdete až 10 prameňov prevažne slaných alkalických vôd, ktoré priaznivo pôsobia na dýchacie cesty, pohybový aparát, žalúdok, pokožku a taktiež sa tu doliečujú niektorí onkologickí pacienti.

 

Na liečení

 

Ak sa sem vyberiete, budete mať viacero príležitostí na ubytovanie a trávenie voľného času. Nájdete tu hotely so všetkým potrebným, ale aj ubytovne (lacnejšie), z ktorých potom budete chodiť na jednotlivé procedúry do liečebných domov. Návštevníci sú zvyčajne samoplatcovia, hoci sa tu nájdu aj pacienti. Obe skupiny majú na výber medzi tradičným liečebným pobytom a skôr oddychovým výletom v spa.

Spoločné však majú jedno – prichádzajú pre liečivú vodu. Ochutnať ju môžete v jednotlivých častiach mestečka, buď vo fontánke alebo si načapujete na kolonáde. Je tým hlavným pokladom, ktorý by ste mali využiť. Pitná kúra zvyčajne pozostáva z dvoch 2 dcl pohárov denne. Tie si dáte medzi rôznymi inými kúrami ako inhaláciou a kúpaním. Osobne sme jej na chuť neprišli, ale vo svojej podstate je to liek, a tak sme poctivo pili.

„Ešte keby to umývalo okná, bolo by to dokonalé.“Tak opisuje minerálnu vodu primár v Hoteli Palace. Využiť sa dá takmer na všetko, z čoho čerpajú miestne liečebne. Mladí, starí, zahraniční, jednoducho všetci tu využívajú silu podzemného pokladu. K tomu ešte prechádzky miestnym parkom, návšteva prekrásnych domov, ako napríklad toho Jurkovičovho, a kultúrne podujatia – to je kombinácia pre relax. Mesto sa totiž snaží o to, aby v Luhačoviciach bolo čo robiť. Počas leta je otvorené kamenné divadlo, prebieha Janáčkov hudobný festival, sú Dni slovenskej kultúry a podobne. Navyše aj hotely pripravujú program v podobe rôznych vystúpení. My sme v hoteli Alexandria zažili českú kapelu Cimballica, ktorá zaujímavým spôsobom prepojila ľudovú hudbu a jej zvuk s modernými skladbami.

 

Minerálka putujúca do Ázie

 

Medzi rôznymi uhličitými kúpeľmi, inhaláciami a cvičeniami vám zostane dostatok voľného času na preskúmavanie okolia. Po tom, čo sa už s čerstvou a teplou oblátkou v ruke poprechádzate po kolonáde, mali by ste vyskúšať okolité atrakcie. Priamo v Luhačoviciach to je plnička Vincentky. Značka vám určite niečo vraví, keďže ide o veľmi známu liečivú vodu, ktorú používali na rôzne neduhy aj naši starí rodičia. Proti prechladnutiu, nádche, alergii na to všetko Vincentka slúži.

Kedysi ju plnili priamo z vrtu na kolonáde, no dnes je fabrika posunutá vyššie a minerálka sa do nej prevádza potrubím. Prvé zmienky o jej distribúcii pochádzajú z roku 1820 a postupne sa dostala aj do Viedne a okolitých vínnych pivníc. Niektorí fajnšmekri si z nej totiž robia strek s bielym vínom a iní neoblomne tvrdia, že je tým jediným liekom na opicu. To si však musí vyskúšať každý sám.

Zaujímavosťou je napríklad aj to, že si Vincentka pomaly nachádza miesto aj v Číne. Ročne tam vyvezú niekoľko kontajnerov spolu s inými minerálnymi vodami. Je to pre ich kvalitu a účinky. V čínskych mestách musia úrady bojovať so smogom a Vincentka sa ukázala byť tým pravým liekom na prevenciu pľúcnych ochorení.

 

ZOO, kde budete kŕmiť raje

 

Len polhodinu autom od Luhačovíc objavíte ďalší poklad. Potešíte ním hlavne deti, keďže ide o obrovskú a prekrásne spravenú zoo. Blízko Zlína, v Lešnej, leží jedna z najstarších zoo v okolí. Pôvodne ju začali budovať na súkromné účely  v okolí zámočku. Postupne sa však súkromná zbierka rozrastala až sa stala najnavštevovanejšou atrakciou Moravy. Ročne si sem príde oddýchnuť 640 tisíc ľudí.

Všetci si totiž chcú užiť pokojnú atmosféru, ktorá tu prevláda. Zoo je vkusne zasadená do pôvodného parku, takže máte pocit, akoby ste stále boli niekde na zámku. A naozaj ste, pretože do toho tunajšieho sa môžete ísť pozrieť. Stačí sa pripojiť na prehliadku a ponoriť sa do dejín.

Celý pozemok má okolo 50 ha a je rozdelený na jednotlivé kontinenty. Počas prechádzky sa tak budete presúvať medzi klímami, kultúrami a prostrediami. V zoo totiž nejde len o samotné zvieratká, ale o to, aby návštevníci mali celkový zážitok z danej oblasti. Keďže tu nájdeme aj rôzne exotické zvieratá a rastliny, niektoré musia byť chránené pred chladným stredoeurópskym počasím. Poslúžili k tomu skleníky a pavilóny zamerané vždy na niečo iné. V tom o Strednej Amerike nájdete parnú džungľu plnú obrovských stromov a paliem, leňochov pomaly prechádzajúcich nad vašimi hlavami, vtákov pobehujúcich medzi vami a opíc, ktoré sa všetkému len pokojne prizerajú.

Asi najväčšou atrakciou je Zátoka rají. Návštevníci si kúpia krmivo, umyjú ruky a môžu nakŕmiť húf rají priamo z ruky. Stačí si položiť kúsok sépie na dlaň, ponoriť ju do vody a čakať, kým si vás všimnú. Následne sa ich chvíľu nebudete vedieť zbaviť, keďže sa im kŕmenie páči a budú sa snažiť prebojovať čo najbližšie k vám. Občas to bude vyzerať, ako keby sa snažili z toho bazéna aj vyletieť, len aby sa k nim kúsok morskej príšerky dostal.

 

Baťa a jeho príbeh

 

Ak už budete pri Zlíne, nemali by ste obísť areál bývalého Baťovho závodu. Tu sa totiž začal písať jeden z veľkých príbehov svojej doby. V múzeu 14/15 Baťov inštitút sa dozviete všetko o jeho živote, pôsobení aj diele. O tom, že vytvoril niečo jedinečné svedčí aj to, že značku pozná celý svet a dodnes pôsobí aj u nás.

V inštitúte objavíte okrem histórie spoločnosti aj výstavu topánok, ktoré sa vyrobili tu, ale aj po celom svete. Čo sa kedy nosilo si tak obzriete na vlastné oči. Sú tu topánky z praveku (samozrejme nie originály), stredoveku a aj rôzne unikáty, ako tie najväčšie či najmenšie.

Neobíďte ani budovu Krajského úradu. Prvý mrakodrap v strednej Európe je prístupný aj návštevníkom. Ako inak, patril spoločnosti Baťa a je plný moderných pomôcok. Nechýbala klimatizácia so strojovňou veľkou ako menšie nákladné auto či pohyblivá kancelária. V rámci prehliadky, ale i mimo nej, sa dostanete na terasu na vrchu, odkiaľ uvidíte takmer celé mesto. Otvorí sa pohľad na zástavbu rodinných domov, ktoré kedysi patrili zamestnancom a iné budovy z obdobia veľkého rozmachu. Počas najväčšej slávy vo fabrike totiž pracovalo okolo 40 tisíc ľudí, ktorí potrebovali všetky vymoženosti a spoločnosť a mesto im ich poskytlo.

 

Vizovice a ich tradičný výrobok

 

Hovorí vám niečo názov obce Vizovice? Ak nie dáme vám ešte jednu nápovedu – Jelínek. Teraz už asi všetci vieme o čom sa bavíme. Ide o jeden z tradičných výrobkov Valašska. Slivovicu. Slivky sú jedným z mála druhov ovocia, ktorému sa tu v tejto oblasti darí a je ho dostatok aj na destiláciu. V dávnych dobách sa slivky takto upravovali, aby nevyšli navnivoč, a preto v okolí vzniklo hneď niekoľko páleníc. Trnky sa spracovávali takmer všade, ale jednej z páleníc sa naozaj podarilo vydobyť si svoje miesto aj vo svetovej produkcii.

Hovoríme o spoločnosti Jelínek, ktorej história siaha ešte do roku 1894, keď tu bola založená prvá pálenica. Tú odkúpil Zikmund Jelínek a začal tak rodinnú tradíciu. Prečo sa však značka nevolá Zikmund Jelínek, ale Rudolf Jelínek? Pán Zikmund mal dvoch synov, ktorí po ňom podnik zdedili. Vo vedení si však nerozumeli. Zodpovedný Vladimír si nevedel dať rady s Rudolfom, ktorý bol hazardný hráč a pálenicu trikrát prehral v kartách. Nakoniec sa po bratsky rozdelili – Vladimír dostal značku a Rudolf samotnú fabriku.

Keďže hovoríme o značke Rudolf Jelínek, je jasné komu sa viac darilo. Postupne začal vyvážať aj do USA, kde sa na západnom pobreží darilo hlavne košér slivovici. Celá rodina bola židovská, takže bolo jasné, že výroba košer alkoholických nápojov bude správnym krokom. Hlavne v období, keď sa v štátoch skončila prohibícia.

Aj tu sa však úspešný príbeh jednej rodiny končí, keďže nastala vojna a koncentračné tábory prežili len dvaja členovia. Tým bola pálenica v roku 1948 odobratá a znárodnená a odvtedy sa už k svojmu majetku nedostali.

Dnes je areál miestom, kam sa dá ísť na prehliadky, ale aj na hudobné festivaly a iné podujatia.

 

Ak hľadáte ďalšie nápady na cestovanie po Českej republike, navštívte stránku kudyznudy.cz.

 

Autor: SiSa, drom

Zdieľať článok na Facebooku