České tradície na vlastné oči: V hodlovickom mlyne spoznáte mlátenie, mletie i pečenie

22.08.2018 |   |    | 

Chlebom je človek živý! Ale koľko úsilia a činnosti je treba k tomu, aby vznikol... Juhočeské Hoslovice sú asi jediné miesto v Čechách, kde môžete vidieť, ako sa obilie mlátilo, ako sa mlelo a ako sa z neho napokon piekol chliev. Teda prakticky kompletnú prípravu tohto českého národného pokladu, ktorým so soľou vítajú vzácnych hostí. Mlátenie, mletie i pečenie predvádza návštevníkom Hoslovic tunajší najstarší zachovaný vodný mlyn.



 

K hoslovickému mlynu sa dostanete len pešo. Z hlavnej časti obce k nemu vedie do Podhoslovičiek úzka cestička. Krúti sa medzi lúkami, poľami aj záhradkami a míňa aj mokrade a potôčiky. Keď sa k mlynu priblížite a budete mať šťastie, že sa v ňom práve predvádza mletie, budete počuť charakteristické klepanie...

Areál hoslovického mlyna tvoria rozsiahle stredoveké budovy. Centrom je mlynica, ktorá je čiastočne obytná a je v nej aj pec na pečenie chleba. Hneď vedľa stojí stajňa s chlievom, ktorý je dôkazom toho, že sa tu nielen mlelo, ale aj hospodárilo. A za mlynicou nájdete stodolu a v tej sa môžete aj dnes pozrieť, ako sa obilie mlátilo. Od jari do jesene to tu dýcha príjemným pokojom, a to i keď sa tu práve koná nejaká akcia pre verejnosť a areál je plný ľudí.

Mlyn je mimoriadne zachovanou pamiatkou. Vďačí za to mnohým majiteľom, ale predovšetkým rodu Harantov, ktorý sa mlyna nikdy nevzdal i za cenu veľkých osobných obetí. Kam až siaha jeho história, nie je úplne jasné. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1352. Zmienky o mlyne sú o tri storočia mladšie, ale predpokladá sa, že mlyn tu stál už vo vrcholnom stredoveku.

Dendrochronologický prieskum dokázal, že stromy, z ktorých sú trámy v streche sýpky, boli zoťaté pred asi 450 rokmi. Ďalšie zmienky o mlyne sú potom z 18. storočia a zo začiatku 20. storočia. V prevádzke bol vo svojej stredovekej podobe až do roku 1982. Pre osud mlyna v posledných dvoch storočiach hrali rozhodujúcu úlohu dve veci. To, ako sa komunistický režim staval k súkromnému hospodáreniu a veľká húževnatosť rodiny Harantov. Tí mlyn kúpili v máji 1829. Rod udržiaval mlyn v pôvodnom stave a odmietol sa ho vzdať v dobe kolektivizácie v 40. a 50. rokoch minulého storočia. Jeden z členov rodiny za to skončil v pomocných technických práporoch a a u ďalšieho režim dosiahol i prehlásenie nesvojprávnosti.

Mlynársky rod Harantov sa ale nikdy nevzdal. Mlel v mlyne pre vlastnú potrebu až do 80. rokov. Tlak zvonku zrejme spôsobil, že sa rod uzavrel a lipol na tradíciách. Zakonzervoval tak v mlyne tradičný vidiecky spôsob života. Nie je tu elektrina ani sociálne zariadenia. Rod Harantov vymrel v roku 2004 a o rok na to mlyn kúpil Juhočeský kraj a previedol ho do správy múzea v neďalekých Strakoniciach. To tu vybudovalo skanzenovú expedíciu.

Mlynica má rozmery 12 x 16 metrov. Mohutná stredoveká budovy kryje slamená strecha, obvodové múry sú kamenné, obytná časť a komory v poschodí sú zrubové. Strop v mlynici tvoria trámy. Vo vnútri nájdete čiernu kuchyňu, svetlicu so zariadením z doby prvej republiky a predovšetkým samotnú mlynicu, ktorá bola vybudovaná v typickom českom štýle s jedným mlynským kameňom.

Mlyn poháňa voda, ktorá sem tečie žľabmi z malého rybníka hneď nad mlynicou. Náhon je dlhý asi 150 metrov a začína nad malou haťou na potoku. Vo vnútri v mlyne je potom dômyselný mechanizmus, ktorého popis znie značne zložito a je lepšie vypočuť si ho priamo v Hosloviciach. Určite sem ale zamierte za tradíciami...

Strakonické Múzeum stredného Pootavia spravilo z hoslovického mlyna nielen skanzen, kde si vypočujete suchý výklad o tom, ako sa kedysi mlelo, ale doslova miesto plné tradičného českého života. Len vlani sa tu uskutočnila dlhá séria akcií, ako napríklad veľkonočné vítanie jari, stavanie mája, deň remesiel, detský deň i dožinky, výlov rybníka a nechýbalo ani posvätenie.

Pravidelne sa tu pečie v peci chlieb a cesnakové placky alebo žemle či mazanec. Keď sem tento rok prídete, určite tu uvidíte mlátenie obilia cepmi alebo mláťačkou. Stretnúť sa tu môžete aj s pletačmi korbáčov a košíkov, mužmi, ktorí vedia roztočiť káču (vĺčika) a naklepať kosu alebo vyrobiť dreváky či šindle. A tak by sa dalo pokračovať ešte dlho. Hodlovice sú jednoducho stále živým mlynom v srdci pošumavského Podlesia, ktorý stojí za to vidieť.

Keď do mlyna zamierite od Strakoníc, choďte na Vimperk, po ôsmich kilometroch odbočta doprava na križovatke za železničným prejazdom na Čestice a ďalej sledujte tabule. Na bicykli sa do Hoslovíc môžete dostať po cyklotrasách 1068 a 1069. Mlyn je otvorený od apríla do októbra, zatvorené býva v pondelok, ale cez prázdniny je otvorené denne. Okrem mlyna môžete zájsť v Hosloviciach aj na miestnu rozhľadňu nad obcou – vidieť z nej krásne na vrcholy Šumavy, ako sú napríklad Boubín a Bobík. V širšom okolíí ale stojí za zastávku aj strakonický hrad so svojou charakteristickou vežou Rumpál. Aj tu sa koná mnoho akcií a v stálych expozíciách sa môžete pozrieť napríklad na niekoľko storočí staré gajdy, ktoré sú symbolom tohto kraja.

 

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Tomáš Přibyl
Zdroj: Tomáš Přibyl

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Sobota, 17. november. 2018. Meniny má Klaudia.

Najnovšie príspevky

Foto dňa