Brniansky Špilberk: Najobávanejšie väzenie v Európe aj sídlo gestapa

04.10.2018 |   |    | 

O brnianskom Špilberku ste už možno počuli. Málokto ale vie, že je to miesto plné paradoxov – slúži ako rozhľadňa, no vznikol ako kráľovský hrad, bol pevnosťou, ktorá zastavila Švédov a tiež tu býval jeden z najkrutejších žalárov Európy. Okrem toho ho ale dnes obklopuje nádherný park a pre potešenie srdca tu hrá pravidelne neobvyklá zvonkohra.



 

Názov hradu je zrejme odvodený od hornonemeckého slova Spille, ktoré znamená kopiju. Je možné, že odkazuje k palisádovému opevneniu, ktoré tu možno kedysi stálo. Za zakladateľa hradu sa považuje kráľ železný a zlatý a veľký búrlivák českých dejín Přemysl Otakar II. Založený bol v 70. rokoch 13. storočia v gotickom slohu.

Z kráľovského obdobia sa k Špilberku viaže niekoľko romantických správ. Zakladateľ tu strávil nejednu chvíľu pred osudnou bitvou na Moravskom poli a písal odtiaľto svoj posledný list kráľovnej Kunhute, ktorá niekoľko rokov po jeho smrti prežila známy milostný príbeh so Závišom z Falkenštejna. Keď sa potom Špilberk dostal v 14. storočí do zástavy, vykúpil ho späť otec vlasti Karol IV. – vtedy ešte moravský markgróf a žila na ňom jeho žena Blanka z Valois. A v roku 1348 sa tu oslavovalo zasnúbenie ich dcéry Kataríny s vojvodom Rudolfom Habsburským.

Ďalej už ale podobné romantické správy chýbajú. Naopak sa tu veľmi krvavo bojovalo. Svoju rolu zohral hrad aj v husitskom období v čase vojen medzi Jiřím z Poděbrad a Matejom Korvínom. Následne veľmi často menil majiteľa a niekoľkokrát patril aj mestu Brno. A tiež sa veľmi často prestavoval a upravoval. Napríklad v roku 1809 rozsiahlo poškodili napoleonské vojská a svoju súčasnú podobu má až od roku 1847.

Veľká chvíľa pevnosti prišla v posledných rokoch Tridsaťročnej vojny, keď v roku 1645 Špilberk a Brno odolali trojmesačnému obliehaniu Švédmi. To zabránilo severským protestantským šíkom v postupe na katolícku Viedeň a významne prispelo k tomu, že Čechy čakala po Tridsaťročnej vojne rekatolizácia.

V 70. rokoch 17. storočia padlo rozhodnutie, že sa hrad stane aj väzením a začala najtemnejšia časť jeho histórie. Niekoľko desaťročí bol žalár skôr doplnkom pevnosti a v roku 1742 tu boli dokončené kazematy. Šlo o dlhé chodby v renesančných a barokových pevnostiach, ktoré slúžili ako prístup k delovým komorám, ale aj ako sklady vojenského materiálu či ubytovanie. Na Špilberku boli vstavané do severnej a južnej hradnej priekopy. Nachádzali sa v nich aj pece, ktoré mohli napiecť chlieb až pre 5000 ľudí a v severných kazematách mohlo byť ubytovaných až 1200 vojakov.

V 18. storočí už nebolo Brno vojensky ohrozené, a tak kazematy začali slúžiť ako jedno z najtvrdších väzení svojej doby v Rakúsko-Uhorsku aj v Európe. Určené bolo pre vrahov, lupičov, falšovateľov úradných listín a peňazí i šľachticov, a to bez rozdielu pohlaví. Najťažšie tresty si tu odpykávali doživotne odsúdení.

V roku 1784 rozhodol cisár Jozef II., že pre doživotne odsúdených budú určené cely v najhlbších častiach kazemát. Živorili tam v drevených komôrkach, v ktorých boli prikovaní na ani nie meter dlhej reťazi. Cisár pritom v monarchii zrušil trest smrti, ale nahradil ho touto neľudskou formou väznenia – trestanci žili bez svetla a vetrania v priestore dlhom 2 metre a širokom 130 centimetrov. Z cely sa nedostali, ani keď boli chorí, a k jedlu dostávali len chlieb a vodu.

Krutá forma väzenia sa na Špilberku používala asi päť a pol roka. Potom ju cisár Leopold II. zrušil, keď zakázal aj vypaľovanie znamení alebo ťahanie lodí, nariadil zlepšiť stravu a väzni museli mať prístup k dennému svetlu. Nakoniec v roku 1855 cisár František Jozef tunajšie väzenie zrušil. Žalár sa tu potom objavil už len za protektorátu, keď na hrade sídlilo nejakú dobu neslávne známe gestapo.

Keď bol Špilberk v roku 1962 prehlásený za národnú kultúrnu pamiatku, nestalo sa tak len kvôli dlhej histórii, ale i s ohľadom na utrpenie tunajších väzňov. Okrem tradičných kriminálnikov tu končili i takzvaní politickí väzni z rôznych krajín monarchie, ktorí bojovali za ľudské práva, slobodu národov a proti bezpráviu. I preto mal Špilberk povesť žalára národov.

Z temného podzemia poďme na čerstvý vzduch a slniečko do nádherného parku, ktorý dnes pevnosť obklopuje. Založený bol v 19. storočí a dnes je po rozsiahlej asi 20 rokov trvajúcej obnove, ktorá skončila pred tromi rokmi. Chodníky, vyhliadkové miesto a pavilóny ponúkajú  romantické zákutia, nájdete tu detské ihriská, konajú sa tu kultúrne akcie a dokonca sa sem vrátila vinica.

Balzamom na dušu  môže byť i návšteva tichého druhého hradného nádvoria. Nájdete na ňom napríklad jednu z najhlbších hradných studní v Českej republike. Hlboká je 112 metrov, takže jej dno je až pod úrovňou Svratky na Starom Brne. Pri čistení začiatku 90. rokov minulého storočia v nej bola objavená aj kostra vojaka z konca 19. storočia.

Na druhom nádvorí si potom určite počkajte na každú celú hodinu (vždy medzi 9. a 18. hodinou). Vtedy sa tu totiž rozoznie ojedinelá zvonkohra vyrobená v roku 1990 v Brodku u Přerova. Tvorí ju 15 zvonov – najmenší váži „len“ 16 kilogramov a najťažší až 220.

Zvony sú uchytené napevno a hýbu sa len ich srdcia. Počuť tu môžete až 32 uchu a duši lahodiacich melódií. Tie vám sprostredkovať nemôžeme. Musíte sa za nimi vypraviť na Špilberk...

 

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Tomáš Přibyl
Zdroj: Tomáš Přibyl

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Streda, 19. december. 2018. Meniny má Judita.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa