Čierna veža – legenda južných Čiech

02.01.2019 |   |    | 

Obyvatelia južných Čiech sú veľkí patrioti a o svojom kraji sú presvedčení, že je tým najkrajším miestom na svete. Nech si už o tom myslíte čokoľvek, je pravda, že južné Čechy k nádherným miestam patria. Najkrajšie pohľady na ne sú z niekoľkých tunajších rozhľadní a v úplnom srdci Juhočeského kraja stojí jedna z najzaujímavejších. Čierna veža – perla a symbol Českých Budejovíc.



 

Štíhla, elegantná, tmavá a vysoká. Taká je českobudejovická Čierna veža na prvý pohľad. Dnes je predovšetkým rozhľadňou, v minulosti ale slúžila ako strážna veža a tiež miesto, kde sa bývalo. Zvony a hodiny v nej riadili život v juhočeskej metropole po dlhé stáročia, vidieť je z nej krásna krajina s horami na obzore a pamiatkami a viaže sa k nej aj mnoho legiend.

Ale postupne – keď stúpate nahor po 225 schodoch až k ochodze, musíte tiež začať zospodu. Radní páni Českých Budejovíc vybrali v polovici 16. storočia pre vežu ideálne miesto – len pár metrov od známeho budejovického námestia a od vtedajšieho farského kostola a dnes katedrály sv. Mikuláša. Návštevníci mesta ju nájdu ľahko – nedá sa prehliadnuť a iné výškové stavby tu prakticky nie sú.

Pred vežou stojí socha štvrtého českobudejovického biskupa Jana Valeriána Jirsíka, ktorý žil v 19. storočí. Okrem toho, že to bol rímskokatolíckym duchovným, bol tiež spisovateľom, vlastencom a národným buditeľom. V Českých Budejoviciach založil prvé české gymnázium a to dnes nesie jeho meno. Tiež tu otvoril dievčenskú školu. Sochy sa dočkal hneď dvakrát – prvý raz za prvej republiky, pretože cisárstvo o pomník českého vlastenca nestálo. Za protektorátu bola okupantmi odstránená a vrátila sa sem až v roku 1993.

Výstup na vežu začína krátkym kamenným schodiskom. Jej pôdorys je zhruba štvorcový so stenami s dĺžkou vyše 11 metrov. K tomu ešte treba dodať, že základy majú široké tri metre. Veža je potom vysoká vyše 72 metrov a dlho bola najvyššou stavbou mesta. Ochodza sa nachádza vo výške presahujúcej 45 metrov nad dlažbou centra mesta.

Vrátane prízemia je to deväť podlaží. Cesta nahor vedie väčšinou po drevených schodoch – drevené konštrukcie vo vnútri sú pôvodné a majú teda vyše 440 rokov. Architektonicky ide o zaujímavú stavbu, pretože v dolnej polovici je v podstate len gotická, kým horná časť, ochodza a strecha sú renesančné.

Stavať sa začalo v roku 1550, keď v Čechách gotika doznievala a začínala vládnuť renesancia. Navyše to bolo obdobie, keď sa Českým Budejoviciam darilo dobre ekonomicky, a novovek navyše prišiel so stavbami, ktoré nemali len ospevovať Boha, ale tiež ukázať, čo dokáže človek. Veža bola dokončená v roku 1577 a stavali ju hlavne talianski stavitelia, ako bolo v tej dobe v Čechách bežné.

Za svoje pomenovanie vďačí Čierna veža prirodzene svojej farbe. Keď bola dokončená, hovorilo sa jej Nová alebo Veľká veža. Podľa jednej povesti sa jej začalo hovoriť Čierna po veľkom požiari mesta v 17. storočí, keď horel aj susedný kostol, ale veža ho prežila bez ujmy len očadená. V skutočnosti je však súčasné pomenovanie zrejme neskoršieho dáta. Veža mala pravdepodobne niekoľko storočí fasádu, a keď bola odstránená, povrch kvádrov vďaka poveternostným podmienkam postupne stmavol.

Zaujímavé je, že na internete nájdete pomerne jednotné informácie o tom, ako je veža vysoká a stará, ale informácie o tom, koľko je v nej zvonov, sa rôznia. Čísla sa pohybujú od päť do deväť. Koľko ich skutočne je, to si môžete sami spočítať pri výstupe. Isté však je, že najväčším je Bumerin, ktorý váži takmer tri a pol tony. A za zmienku určite stojí i zvon Budvar, ktorý zvoní Českým Budejoviciam poludnie.

Až pôjdete okolo Bumerinu, budete prechádzať miestom, kde rodiny strážcov veže, ktorí tu žili a pracovali až do polovice 20. storočia, mávali sociálne zariadenia. „Věžní“ bol skýmsi strážcom mesta, sledoval najmä požiare a dym, ktorý uvidel, ohlasoval údermi na zvon. Jeho služba bola v podstate nepretržitá a v noci vyvesoval na vežu červený lampáš. Neskôr ho potom v noci vystriedal „ponocný“, ktorý ohlasoval nočné hodiny do všetkých svetových strán.

„Věžní“ vo veži býval aj s rodinou. Vodu nahor dostávali rumpálom (kladkou), chovali vo veži aj zvieratá ako napríklad sliepky a na záchod chodili do sudov, ktoré sa vyvážali v zime. Od 19. storočia dokonca tiež prevádzali Čiernou vežou turistov. V poschodí pod ochodzou nájdete dlhý zoznam strážcov veže od roku 1577 do roku 1950, teda dlhých 373 rokov.

Okrem tohto zoznamu nájdete vo veži tiež stručné legendy a povesti, ktoré sa k nej viažu. Napríklad tú o umrlčom voze, ktorý kedysi stával vedľa veže a jazdil vraj sám od seba v noci po meste. Alebo o údajnej chodbe, ktorá mala viesť z veže pod zemou až do zámku Hluboká.

Vrchol veže zdobí strecha, ktorá je i malou kronikou Českých Budejovíc a posledných pár storočí. Bola do nej vložená zakladajúca listina veže i drobné mince a ďalšie dokumenty. Obsah strechy pritom postupne pribúda. I po rekonštrukcii veže a strechy v 80. rokoch minulého storočia pár veci vnútri pribudlo pre ďalšie generácie.

To hlavné, kvôli čomu sa dnes na vežu stúpa, sú výhľady. Pre návštevníkov je otvorená od jari do jesene. A na čo sa môžete z ochodze pozrieť? Napríklad známe českobudejovické námestie Přemysla Otakara II. sa pred vami otvorí ako na dlani i so Samsonovou studňou, barokovou radnicou a bludným kameňom. Uvidíte tiež okolité obce, zámok Hluboká, chladiace veže jadrovej elektrárne Temelín, ale trebárs aj Šumavu, Klesť s jej rozhľadňou a vysielačom alebo Novohradské hory a obe českobudejovické rieky – Malše aj Vltavu.

 

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Tomáš Přibyl
Zdroj: Tomáš Přibyl

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Utorok, 19. marec. 2019. Meniny má Jozef.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa