Jáchymov a banské lokality v Krušných horách sú v svetovom Zozname UNESCO

Patrí tam 17 nemeckých a päť českých rozsiahlych lokalít. Sú to mestá, bane, štôlne, technické pamiatky, objekty, kde sa ťažilo a spracovávalo striebro, cín, kobalt, železo, urán a iné rudy. Tiež razili platidlá, vznikali nové objavy, prvé geologické mapy, banské príručky a učebnice, v nemeckom Freibergu bola založená najstaršia banská akadémia na svete (1765).

"Naše múzeum už patrí do zoznamu UNESCO. Pôvodne to bola od roku 1536 do začiatku 17. storočia kráľovská mincovňa. V roku 1520 sa tu začal raziť slávny strieborný toliar (tolar), ktorý bol dlhodobo hlavným platidlom v Európe. V 16. storočí ho Španieli vyviezli do Ameriky a neskôr sa ako menová jednotka anglických kolónií v Severnej Amerike udomácnila pod skomoleným názvom dolár. Tak sme vošli do americkej histórie. Chodia sem Američania a sú zvedaví na náš toliar. V budúcom roku si pripomenieme jeho 500. výročie," návštevníkov Múzea v Jáchymove informuje jeho sprievodkyňa Libuše Zemanová.

Múzeum vzniklo v roku 1964. Okrem najväčšej zbierky minerálov na svete obsahuje históriu mesta. V 16. storočí Jáchymov s vyše 18.000 obyvateľmi bol po Prahe druhým najľudnatejším mestom v Českom kráľovstve. V múzeu sa možno dozvedieť o výrobe farieb z minerálov od roku 1789 aj to, že manželia Curieovci z jáchymovského smolinca objavili nové prvky polónium a rádium (1898) a v roku 1906 tam boli prvé radónové kúpele na svete.

Múzeum obsahuje aj novodobú banskú históriu v podobe expozície koncentračných táborov. V nich najmä politickí väzni vo veľmi ťažkých podmienkach boli štátnou mocou zneužívaní na ťažbu uránu. Tieto obrazové, aj kedysi tajné textové dokumenty v dvoch miestnostiach sú varovným svedectvom komunistickej doby. V Jáchymove a okolí bolo v rokoch 1949 až 1961 osemnásť pracovných táborov.

Prácu baníkov možno spoznať na prehliadkovej trase v najväčšej českej cínovej bane Mauritius v obci Abertami. Táto národná kultúrna pamiatka s upraveným kovovým vstupným schodiskom do podzemia dokumentuje štyristoročný (1545 – 1944) vývoj baníctva, metódy ťažby, osvetlenie, odvodnenie či odvetranie bane.

"Je to unikátna možnosť spoznať prácu baníkov, ako v stredoveku dobýjali cín kladivkom, neskôr pokrokovejšími metódami. Trasa má 400 metrov, obsahuje niekoľko zastavení a končí veľkou komorou, ktorá má obrovské rozmery a môže pripomínať stanicu metra," prezrádza Dušan Valenta, sprievodca baňou, ktorá tiež patrí do Zoznamu UNESCO.

Autor: © Zoznam/ako