Pražské cintoríny - atraktívny turistický cieľ s obrovskou hodnotou

02.11.2019 |   |    | 

Spoznávanie cintorínov predstavuje špecifický a stále populárnejší fenomén. Na území hlavné mesta Čiech sa ich nachádza asi osemdesiat, od zanedbaných, ale poetických kostolných cintorínikov, cez cintoríny židovské až po veľkoplošné pohrebiská na ploche niekoľkých desiatok hektárov. Niektoré z nich už dávno nie sú len pietnym miestom pre pozostalých, ale často tiež atraktívnym turistickým cieľom s obrovskou kultúrnou, historickou a duchovnou hodnotou.



 

Nie je preto prekvapením, že na niektorých pražských cintorínoch stretnete viac turistov ako tých, ktorí navštevujú hroby svojich blízkych. Ale obavy bokom – cintorínska turistika zďaleka nemá masové rozmery; symbióza piety a objavovania „sveta zosnulých“ zatiaľ prebieha bez problémov. Dôvody, prečo ľudia čoraz častejšie vyhľadávajú genius loci pražských cintorínov, je hneď niekoľko.

Jedny sem mieria za akýmsi posvätným pokojom, odpočinkom, relaxáciou v zeleni či rozjímaním: hľadajú tu odpovede na základné otázky života a smrti, konečnosti bytia. Iní ich vnímajú ako miesta kolektívnej pamäti národa, pátrajú po hroboch a príbehoch slávnych osobností, kochajú sa funerálnymi pamiatkami. Narazíte tu ale aj na mamičky s kočíkmi, zamilované páry, fotografických nadšencov či študentov, ktorí sa pod korunami starých stromov učia. Tieto cintoríny patria k najčarovnejším:

 

Turistická atrakcia

Starý židovský cintorín patrí k najzaujímavejším pohrebiskám na svete a je jedným z miest, ktoré neobíde takmer žiaden návštevník Prahy. Bol založený v prvej polovici 15. storočia, najstarší náhrobok pochádza z roku 1439 (!). Posledný pohreb sa tu konal o 348 rokov neskôr. Areál cintorína viackrát rozširovali, aj tak však jeho plocha nestačila potrebám. Zosnulých preto ukladali do zeme až v desiatich vrstvách nad sebou! Dnes tu môžete vidieť 12 000 náhrobkov od gotiky po rokoko, k najnavštevovanejším patrí hrobka pražského rabína Judaha Loewa Bena Bezalela, ktorý údajne na obranu židovskej komunity vytvoril z hliny bájneho Golema.

 

Za „svätou“ Aničkou

K nádherným pietnym miestam patrí aj Malostranský cintorín, ktorý nedávno prešiel rozsiahlou revitalizáciou. Samotný názov je trochu zavádzajúci, pretože neleží na Malej Strane, ale na území súčasného Smíchova (Praha 5), tak trochu ukrytý medzi ulicami Plzeňská a Duškova neďaleko stanice metra Anděl. Vznikol v dobe morových epidémií v roku 1680 a pochovávať sa na ňom prestalo o 200 rokov neskôr. Kúzlo Malostranského cintorína spočíva predovšetkým vo vysokej umeleckej kvalite tunajších sôch, náhrobkov a funerálnych plastík. Medzi nimi nepochybne vyčnieva výrazný náhrobok kľačiaceho českého kniežaťa a pasovského biskupa Leopolda Thun-Hohensteina, majiteľa neďalekej usadlosti Cibulka. Pochovaných je tu ale aj mnoho ďalších významných osobností, napríklad architekti českého baroka otec a syn Dientzenhoferovci alebo popredný český maliar Antonín Mánes.

Najznámejší náhrobok ale nepatrí žiadnemu velikánovi českých dejín, naopak – jedná sa o hrob Anny Degenovej z roku 1851 s plastikou ležiaceho dievčatka na kamennom podstavci. Jej príbeh má niekoľko rôznych verzií. Podľa tej najpravdepodobnejšej sa Anička zabila nešťastnou náhodou pri páde z okna, podľa druhej zomrela v útlom veku na tuberkulózu. V priebehu rokov sa kamenné dievčatko stalo malou pútnickou ikonou – obzvlášť deti dodnes veria, že im „svätá“ Anička splní tajné želania, a preto nosia na hrob kvety, hračky a obrázky ako poďakovanie.

 

Pražský Père Lachaise

Medzi najobľúbenejšie funerálne lokality patria tiež Olšanské cintoríny, najväčšie pražské pohrebisko s rozlohou vyše 50 hektárov. Rozľahlý obdĺžnikový areál, pripomínajúci skôr mestský park, sa nachádza v Prahe 3 na Žižkove a je rozdelený ulicami Jana Želivského na dve časti, ktoré sú tvorené celkom dvanástimi samostatnými cintorínmi. Odhaduje sa, že za dobu jeho existencie (od roku 1680) tu boli pochované zhruba dva milióny mŕtvych. Medzi nimi odpočíva mnoho významných českých postáv, napríklad študent Jan Palach, syn a vnučky prezidenta T. G. Masaryka alebo divadelníci Jan Werich a Jiří Voskovec.

Prechádzka Olšanskými cintorínmi je zážitkom, ktorý len ťažko nechá vnímavejšieho návštevníka chladným. Zdanlivo nekonečné rady upravených hrobov najrôznejších podôb a veľkostí sa tu striedajú s prastarými hrobkami tajuplne pokrytými kobercami plazivého brečtanu. Okrem toho môžete na cintoríne obdivovať aj mnoho zaujímavých stavieb – pomníkov, kaplniek, obradných siení, kolumbárnych múrov či dokonca menší pravoslávny chrám. To všetko je „zabalené“ v bujnej zeleni mohutných stromov. Za pozornosť nepochybne stojí aj vojenské pohrebisko, kde sú uchovávané ostatky obetí mnohých vojenských konfliktov.

Samostatnou kapitolou je potom Nový židovský cintorín vo východnej časti areálu. Svojou rozlohou a množstvom náhrobkov je najväčšou pamiatkou svojho druhu v Českej republike. I tu našla miesto posledného odpočinku plejáda popredných osobností politiky, kultúry, vedy i priemyslu. Najvyhadľávenejším miestom je hrob spisovateľa Franza Kafky (číslo náhrobku 21-14-21).

Olšanský cintorín má predpoklady  k tomu, aby sa z neho v dohľadnej dobe stala obdoba parížskeho Père Lachaise, jedného z najslávnejších a najnavštevovanejších cintorínov na svete. Už teraz tu môžu turisti využiť infocentrum, organizované sú komentované vychádzky, komorné výstavy, prednášky a najznámejšie náhrobky prepájajú náučné chodníky s informačnými tabuľami.

 

Cintorín velikánov

Vyšehrad so zďaleka viditeľnou bazilikou sv. Petra a Pavla je magickým miestom, pevne ukotveným v dejinách Prahy i celého českého národa. Niet preto divu, že práve v jeho areáli môžete venovať tichú spomienku tým najslávnejším českým velikánom – spisovateľom, hudobným skladateľom, hercom, výtvarníkom, športovcom či politikom. Vyšehradský cintorín so svojimi vznešenými arkádami a neprehliadnuteľnou dominantou – hrobkou Slavínom – je doslova panteónom zvučných mien.

Pochovaní sú tu napríklad skladatelia Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, sochár Josef Václav Myslbek (autor sochy sv. Václava na Václavskom námestí), spisovateľ Karel Čapek alebo dirigent Rafael Kubelík. Toto pietne miesto je pre mnohých (nielen) Pražanov tiež veľkou „galériou hrdosti“, pripomienkou toho, koľko vynikajúcich osobností český národ zrodil.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Getty Images, Profimedia

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Pondelok, 18. november. 2019. Meniny má Eugen.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa