Chrám svätej Barbory v Kutnej Hore - nádherná konkurencia pražskej dominanty

Od malých kaplniek k honosnému chrámu

Kutná Hora pôvodne patrila pod duchovnú správu Sedleca. Mesto sa však postupne rozrastalo a nadobúdalo väčšiu suverenitu a jeho predstaviteľom nebolo po vôli, že sa musia podrobovať diktátu duchovných, ktorí neboli obyvateľmi ich rodného kraja. Z toho dôvodu v roku 1388 iniciovali výstavbu kostola, ktorý mal svojou krásou tromfnúť aj najznámejšie katedrály v Čechách. Ten mal pohltiť aj kaplnky, ktoré postavili na rovnakom mieste ešte o štyri roky skôr. V súčasnosti môžete v rámci prehliadky kostola navštíviť kaplnku Božieho tela, ktorá nadväzovala na tradíciu pôvodných stavieb.

Prečo práve svätá Barbora?

Región okolo Kutnej Hory bol v minulosti známy vďaka baníctvu a mesto zbohatlo práve vďaka ťažbe vzácnych kovov. Ľudia z prostredia baní tiež vytvorili zbierku na výstavbu Chrámu svätej Barbory dva roky pred jej začiatkom a sami prispeli štedrými príspevkami, ktoré potom neskôr ešte zopakovali. Nový kostol preto zasvätili práve Barbore, ktorá je patrónkou pracovníkov všetkých nebezpečných povolaní a najmä baníkov. Symbolicky sa jej tak chceli poďakovať za to, že mohol kostol vôbec vzniknúť a tiež zabezpečiť štedré obdobie aj počas nasledujúcich rokov. Steny svätostánku dokonca zdobia fragmenty zo život baníkov, ktoré sú kombinované s kresťanskými motívmi.

Stavbu zastavilo ukončenie ťažby striebra

Už exteriér chrámu pôsobí veľmi honosne a pripomína vzácne sakrálne pamiatky z Anglicka či Francúzska. Kostol mal byť pritom v skutočnosti ešte dvojnásobne väčší! Práce na ňom však trvali veľmi dlho a pôvodné plány zničil smutný osud tunajších baní. Rudy striebra sa zrazu minuli a najväčší zdroj peňazí v celom regióne tak odrazu vyschol. Kvôli nedostatku financií ihneď zastavili aj stavbu kostola a dorobili k nemu už len jednoduchú stenu, ktorá uzavrela ich nedokončené veľdielo. Kostol v nasledujúcich rokoch neprestavovali a tak ďaleko zaostáva za pôvodnými smelými plánmi.

Každá generácia priniesla svoj malý príspevok

Budovanie tohto chrámu trvalo veľmi dlho, čo sa nakoniec odrazilo aj na jeho charaktere. Badať to môžete napríklad prostredníctvom stavebných štýlov, keďže sa tam miešajú prvky renesancie, gotiky a novogotiky. Sledovať ich môžete predovšetkým na výzdobe. Okrem stredovekých dekorácií môžete napríklad obdivovať nádherné vitrážové okná zo začiatku 20. storočia. Doteraz posledný obraz so svätou tematikou pribudol do kostola v roku 2014.

Zdvihnite hlavu a pokochajte sa unikátnym stropom

V interiéri vás kostol prekvapí svojimi čistými líniami, ktoré sa striedajú s farebnými prvkami. Zrak vám najprv pritiahne kazateľnica, ktorá je skvelým príkladom renesančného umenia. Oltár bol zase vytvorený v gotickom štýle a okolo neho dominujú vysoké farebné okná. Hneď, ako sa nasýtite pohľadov na tú krásu, tak si ešte na chvíľku sadnite a zdvihnite hlavu hore. Teraz máte pred sebou ďalšie unikátne dielo v podobe stropu so sieťovanou klenbovou výzdobou. Jednotlivé okienka sú vyplnené drobnými maľbami a erbmi. Aj na takéto detaily mysleli pri tvorbe monumentálneho diela, na ktoré tak ľahko nezabudnete.

Výstava o histórii chrámu

Pri návšteve kostola využite ešte príležitosť a zájdite aj na výstavu, ktorá sa venuje vzniku samotného chrámu a mapuje aj všetky renovácie. Po prehliadke prichádza najzaujímavejší bod, kvôli ktorému by ste tam mali ísť aj v prípade, ak nie ste fanúšikmi histórie. Táto výstava je totiž situovaná na balkónoch, odkiaľ máte ten najkrajší výhľad na katedrálu. Do detailov si môžete obzrieť nádherný strop a zo zaujímavej perspektívy uvidíte aj presbytérium a hlavnú časť pri oltári.

Zájdite aj do strašidelného kostola v Sedleci

Pri potulkách Kutnou Horou zájdite aj na jej predmestie Sedlec, ktoré prináša veľmi zaujímavé prekvapenie. Navonok nenápadný kostol vás po príchode oberie o slová. Jeho interiér je totiž zdobený stovkami kostí mŕtvych ľudí. V minulosti bol jeden z kňazov na púti pri svätom hrobe, odkiaľ doniesol aj kus hliny. Tú rozsypal v kaplnke, kde odvtedy pochovali dokopy 40 000 ľudí. Ich pozostatky ukladali do formy pyramíd. V 18. storočí však kostol odkúpil nový majiteľ a ten ho chcel prestavať. Jeho architekt dostal bláznivý nápad, že na výzdobu využije práve všetky lebky a kosti, čím vytvoril ten najstrašidelnejší svätostánok v Čechách.

Autor: © Zoznam/David