Na vlastnej koži: Pardubický kraj preslávili najmä kone, ponúka aj niekoľko unikátov

 

Pardubice

Mesto Pardubice  je úzko späté s koňmi a má ho aj vo svojom erbe, ktorý pozostáva z polovice strieborného koňa na červenom štíte. Ako mesto prišlo k tomuto erbu, si môžete pozrieť na renesančnej Zelenej bráne s vežou, kde sa nachádza obrazový reliéf s legendou o jeho vzniku.

Veža je 60 metrov vysoká a po zdolaní  154 schodoch sa vám naskytne najkrajší výhľad na mesto i široké okolie.

Priamo pod vami uvidíte malebné Pernštýnske námestie s celým radom meštianskych domov a s dominantnou novorenesančnou radnicou. V strede námestia je morový stĺp so sochou Panny Márie z roku 1695.

Najkrajšou stavbou je ale barokový dom č. 50 na východnej strane námestia, nazývaný „U Jonáše“, pretože priečelie domu zdobí veľkorozmerný reliéf zobrazujúci biblického proroka Jonáša v ústach veľryby. V súčasnej dobe tu nájdete expozíciu Východočeskej galérie.

Pri potulkách mestom určite nevynechajte renesančný zámok. Okrem iného v ňom uvidíte najstarší akt v dejinách českého výtvarného umenia Fortunu Volubilis (Šťastena vrtkavá), Rytiersku sálu s najstaršími renesančnými nástennými maľbami v Čechách, kaplnku Troch kráľov, ale aj kryt civilnej obrany. Dnes na zámku sídli Východočeské múzeum a galéria.

Z novodobých stavieb 20. storočia za zmienku stojí  funkcionalistická  budova železničnej stanice či krematórium, ktoré preslávil film Juraja Herza z roku 1968 - Spaľovač mŕtvol s Rudolfom Hrušinským v hlavnej úlohe. Krematórium z diaľky pripomína perníkovú chalúpku, pretože ho architekt Pavel Janák v rokoch 1921 -1923 postavil v štýle art deco.

So sprievodcom, ktorý vám poskytne odborný historický výklad, sa môžete prejsť po pardubickom závodisku a aj po trase Veľkej pardubickej, jedného z najstarších dostihov sveta, ktorý sa tu koná od roku 1874. Zblízka si budete môcť pozrieť okrem iného aj legendárny Veľký Taxisov priekop, sedem metrov dlhý skok cez meter a pol vysoký živý plot a meter hlboká priekopa, čo z neho robí jednu z najťažších dostihových prekážok vôbec. Od tohtoročného 131. ročníka Veľkej pardubickej sa však upraví doskoková hrana na tejto prekážke, aby tam toľko koní nepadalo a nemalo to pre niektoré z nich fatálne následky.

____________________________________________________________________________________________

Veľká pardubická sa vyvinula z parforzných lovov anglickej šľachty, kedy jazdci na koňoch prenasledovali zver vo farebných kabátoch so svorkou psov. Pri love kone aj ľudia čelili rôznym prírodným prekážkam, ktoré museli zdolávať. Tento anglický fenomén sa veľmi rýchlo rozšíril do celej Európy a práve v Pardubiciach dosiahol svoj najväčší rozmach. Každý rok sa tu okrem legendárnej Veľkej pardubickej koná zhruba sto konských dostihov a súťaží a taktiež aj výstavy koní. Tou najväčšou je expozícia Kone v akcii. Nie nadarmo boli Pardubice v roku 2020 držiteľom titulu Európske mesto koní.

____________________________________________________________________________________________

 

Kladruby nad Labem

Národný žrebčín Kladruby nad Labem je jedným z najstarších na svete a zároveň domovom najstaršieho pôvodného českého plemena koní, koňa starokladrubského.

Toto plemeno je jedinou živou národnou pamiatkou v Českej republike a od roku 2019 sa môžu pochváliť aj zápisom do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom „Krajina pre chov a výcvik ceremoniálnych kočiarových koní v Kladruboch nad Labem“.

Kone sa chovajú v dvoch farebných variantoch: bielej (belkovia) a čiernej (vraníci). V Kladruboch je v stajniach ustajnených zhruba 250 belkov a zhruba rovnaký počet vraníkov je ustajnených v neďalekých stajniach v Slatiňanoch u Chrudimi.

Už vyše 440 rokov sa belkovia využívajú pre kráľovské ceremoniálne záprahy. Vraníci sa na panovníckych dvoroch používali pri smútočných slávnostiach, alebo k reprezentačným účelom cirkevných hodnostárov. Toto unikátne plemeno slúži dodnes na panovníckych dvoroch v Dánsku a Švédsku.

V Česku sa s nimi môžete stretnúť pri rôznych slávnostiach na Pražskom hrade, ale taktiež ich využíva jazdná polícia v Pardubiciach, Ostrave a Prahe. Vynikajúce sú aj pri pretekoch záprahov či pri klasickej drezúre. Pre svoju pokojnú povahu sa tiež skvele hodia pre rekreačné jazdenie a pri hipoterapii.

Pri prehliadke kladrubského žrebčína si okrem komentovaných prehliadok stajní môžete na tunajšom zámočku pozrieť expozíciu venovanú cisárovi Františkovi Jozefovi I. a jeho manželke Sissi.

V areáli sa nachádza taktiež kočiarovňa, postrojovňa a múzeum, kde uvidíte vystavené cisárske kočiare a sane, štátny koč T. G. Masaryka či zlatý koč pražského arcibiskupa. Určite vás tu ohromí aj model veľkého cisárskeho osem záprahu či šesť záprah vraníkov, v ktorom sa vozili cirkevní hodnostári.

Za návštevu určite stojí aj budova „Lesovna“, kedysi úrad kráľovského lesného správcu. Je tu umiestnená expozícia sedlárstva s dielňou na výrobu sediel a nachádza sa tu aj simulátor jazdy na koči so záprahom. Vystúpiť môžete aj po 87 schodoch do výšky 17 metrov na bývalú vodárenskú vežu, ktorá sa premenila na rozhľadňu. Odtiaľ budete mať panoramaticky výhľad na celý areál žrebčína.

 

Slatiňany

Jeden z najnovších turistickým ťahúnov Pardubického kraja je novozrekonštruovaný zámok Slatiňany pri Chrudimi. Kedysi bol obľúbeným sídlom slávneho a  bohatého kniežacieho rodu Auerspergovcov, Na západné krídlo zámku sa vrátil balkón zbúraný za komunistov, späť sú aj vežičky, ktoré boli strhnuté počas 2. svetovej vojny a v parku sú už zas repliky pohodlného záhradného nábytku, ktorého torzo sa našlo na povale.

Pribudlo zavlažovacie zariadenie ako náhrada za bývalý kniežací vodovod, všetky okná, dvere i fasáda vzhľadom aj farbou korešpondujú so stavom spred sto rokov. Do anglického parku s jazierkom sa vrátili altánky, kaplnka i detské hospodárstvo, kde sa kniežacie deti učili starať o zvieratá, ale taktiež tam stanovali alebo sa hrali na indiánov.

Zámok ponúka návštevníkom viacero prehliadkových okruhov a prezrieť si ho môžete od pivnice až po povalu. Uvidíte pánske komnaty, ľadovňu, kuchyňu, umyváreň riadu, kotolňu v suteréne, historickú šatňu, čistiareň odevov aj veľkú kúpeľňu, kde spoznáte úroveň hygieny na zámku na prelome 19. a 20. storočia. V závere prehliadky vás čaká prechádzka cez lodžiu a novoobnovený 50 metrov dlhý balkón západného a južného krídla zámku.

Knieža František Jozef Auersperg, ktorý bol majiteľom zámku až do roku 1938, tu vybudoval aj najmodernejšie konské stajne prelomu 19. a 20. storočia v celej monarchii. Po konfiškácii majetkov po 2. svetovej vojne sa podarilo zachovať stajne, vybudovalo sa tu hipologické centrum a ustajnili sa tu starokladrubskí vraníci, ktorí tu žijú dodnes.

Z bývalého salaša „ Švýcarny“ je od roku 2012 Múzeum starokladrubského koňa. Okrem spoznávania histórie chovu si tu deti môžu osedlať najväčšieho plyšového koňa v Česku či si posedieť v kočiari a prezrieť si zbierku bičov, sediel a chomútov.  V žrebčíne v Slatiňanoch sa môžete tešiť na komentovanú prehliadku stajní plemenných žrebcov, stajňu kobýl a na jar aj na malé žriebätká.

 

Chrudim

Cestou za slatiňanskými vraníkmi vám odporúčame zastaviť sa v malebnej Chrudimi. Toto mesto je známe predovšetkým jedinečným bábkarským múzeom a každoročným festivalom amatérskej bábkarskej tvorby Bábkarska Chrudim. Tento rok sa uskutočnil už 70. ročník.

Múzeum bábkarskej kultúry má vo svojich zbierkach vyše 8500 bábok z Európy, Afriky či Japonska. Nájdete medzi nimi tvárové divadelné masky aj vietnamské vodné bábky či originálne tieňové bábky.

Spoznáte tu aj históriu českého bábkarstva, ktoré bolo spolu so slovenským v roku 2016 zapísané na Zoznam nehmotného dedičstva UNESCO.

Návštevník si môže vyskúšať aj to, aké ťažké je viesť marionety za pomoci motúzikov, prípadne sa odfotiť  so známymi televíznymi postavičkami Jů a Hele.

Zaujímavé sú aj samotné budovy, v ktorej bábkarské múzeum sídli. Sú to tri spojené historické domy, z nich najkrajší je Mydlářovský dom, ktorý má bohatú sochársku výzdobu a charakteristickú vežičku pripomínajúcu minaret. Vežičke sa od začiatku hovorilo hvezdáreň, tak sa predpokladá, že slúžila na pozorovanie hviezd.

Dnes je odtiaľ nádherný výhľad na mesto a širšie okolie. Ďalšiu zaujímavú expozíciu ponúka chrudimské Regionálne múzeum a v bývalom kapucínskom kostole sv. Jozefa si môžete prezrieť Múzeum barokových sôch.

 

Zámok Choltice

Pôvabný zámok v Cholticiach pätnásť kilometrov od Pardubíc si iba hľadá svoje miesto na slnku medzi turisticky obľúbenými pamiatkami.

A pritom sa na tomto zámku nachádza taký unikát, aký inde v Českej republike nenájdete. Je ňou zámocká kaplnka, zasvätená v Čechách neznámemu tirolskému svätcovi Romediovi z Thaur, od ktorého odvodzoval svoj vznik rod Thunov, ktorý zámok prebudoval a žili v ňom až do polovice 20. storočia.

V cirkevnej stavbe sa nachádza bizarné prekvapenie. Vo vnútri sú pod kupolou zobrazené postavy ôsmich najväčších cirkevných kacírov (heretikov). Sú to postavy Šimona Mága, Aria, Manesa, Nestoria, Jeronýma Pražského, Jana Husa , Martina Luthera a Jána Kalvína. Celá galéria heretikov je o to zaujímavejšia, že podľa dobových cirkevných predpisov mali byť dotyční odsúdení k prekliatiu a zabudnutiu.

Tu sú však v životnej veľkosti vyobrazení so spútanými rukami a nohami reťazami a pod nimi ležia emblémy s hanlivými znakmi. Sú to alegorické výjavy drastického charakteru – pálenie salamandry, škvarenie netopiera nad sviečkou, tiger, ktorému červy požierajú jazyk, drak zrazený bleskom z nebies či rozštvrtená ropucha, mali katolíkov vystríhať pred kacírskymi myšlienkami.

Okrem tejto unikátnej kaplnky sa na zámku nachádza aj jedna z najstarších barokových lekárni v Česku. Deti si prídu na svoje v zámockom Múzeu vodníkov a Expozícii čierneho divadla.

Milovníci stále obľúbenejšieho discgolfu si môžu tento šport zahrať v zámockom parku. Anglický park prechádza v sedemdesiathektárovú oboru s kaskádou rybníkov, kde narazíte na prastaré duby, lipy, javory a platany. Táto 400-ročná obora bola v roku 1992 vyhlásená za prírodnú rezerváciu.

 

Bohdaneč

Kúsok od Pardubíc sa nachádzajú známe kúpele Bohdaneč, ktoré patria k najlepším kúpeľom venujúcim sa liečbe pohybového aparátu. Výborné výsledky tu dosahujú aj pri reumatologických ochoreniach, artróze a pooperačnej rehabilitácii po ortopedických operáciách a výmenách kĺbov, pričom využívajú prírodné liečivé zdroje – slatinu a prírodné minerálne vody.

Ako jediné kúpele v Česku využívajú k aplikácii slatiny špeciálne zábalové vane. Jedná sa o vyhrievané vodné lôžka obopínajúce celé telo, ktoré zaistia pocit beztiaže a úplného uvoľnenia bez toho, aby ste sa namočili. Slatina sa aplikuje len na postihnuté časti tela. Prírodná minerálna voda sa využíva najmä pri vodoliečbe a v krytom bazéne pri cvičení a plávaní.

Okrem klasickej kúpeľnej starostlivosti poskytujú širokú škálu krátkodobých relaxačných pobytov, pri ktorých si užijete rôzne druhy masáži, pohybových terapií a oddychu vo wellnes zóne.  Atmosféru kúpeľného mesta dotvára kúpeľný park i centrum mesta s fontánami a renesančnou radnicou. Architektonickým klenotom kúpeľov je kubistický kúpeľný dom od Josefa Gočára z roku 1913.

 

Veselý Kopec

Na koniec sa zastavme aspoň na chvíľu v skanzene ľudovej architektúry  Veselý Kopec, ktorého expozícia s 30 objektami prináša svedectvo o živote a práci drobných roľníkov od prvej polovice 19. storočia do polovice 20. storočia.

Poľnohospodárske usadlosti doplňujú dedinské stavby a technické pamiatky na vodný pohon. Najvýznamnejší z nich je vodný obilný mlyn prenesený na základy pôvodného veselo-kopeckého mlyna.

K ďalším zaujímavým stavbám patrí stodola z roku 1680, maringotka starých bábkarov so zbierkou starej poľnohospodárskej techniky, statok aj usadlosť s dreveným holubníkom, ktorú si už viackrát filmári vybrali do filmov. Účinkovala napríklad vo filme Nesmrtelná teta alebo Lotrando a Zubejda.

V skanzene sa pravidelne konajú aj zaujímavé akcie, napríklad jarmoky, trhy, či predvádzanie tradičnej remeselnej výroby.

 

Autor: © Zoznam/Pavol Urbánek

Zdieľať článok na Facebooku