Pražské unikáty: Komunisti sa za Most inteligencie hanbili

18.10.2021 |   |    | 

Žiadna sláva sa nekoná. Politickí pohlavári ani novinári na sprevádzkovanie nového železničného mosta cez Vltavu v pražskom Braníku nedorazia. Režim si to nepraje! Ambiciózny projekt nedopadol práve najlepšie a komunisti sa za unikátnu železobetónovú stavbu hanbia…



 

Centrum Prahy potrebuje uľaviť od železničnej dopravy. O odvedení nákladných vlakov z centrálnych nádraží (hlavného, smíchovského a vršovického) sa vážne uvažuje už za prvej republiky, no kvôli iným prioritám sa výstavba železničnej Južnej spojky neustále odkladá. Predbežne s ňou nepočítajú ani komunisti, ktorí sa vo februári 1948 chopia v Československu moci. O necelý rok neskôr je ale všetko inak. Most v Braníku, kľúčová súčasť železničného obchvatu, sa stavať bude, a to hneď!

 

Na hladine hrozí smrť

Prečo tá náhla zmena názoru? Svoju rolu zrejme zohrá fakt, že komunistický režim urýchlene potrebuje nájsť prácu pre tisíce právnikov, lekárov a ďalších vzdelancov, ktorých z ideologických dôvodov presunul do robotníckych profesií. Naženie ich práve na stavbu mosta v Braníku. Neskúsení pracovníci nie sú na ťažkú drinu zvyknutí a čelia mnohým nástrahám. Hlavne pri betónovaní mostných pilierov, keď sú zavretí vo vnútri betónového kvádra až v 30-metrovej hĺbke, im ide doslova o život. Pri každom výstupe späť na hladinu si musia dávať pozor na dekompresnú (kesónovú) chorobu, ktorá môže spôsobiť i smrť.

 

Vedie odnikiaľ nikam

Vyše 900 metrov dlhý most v Braníku sa podarí dokončiť v roku 1955. Týči sa 19 metrov nad hladinou Vltavy, vďaka čomu je vtedy najvyššou stavbou svojho druhu v Prahe. A pochváliť sa môže i jedným svetovým primátom. „Vo svojej dobe išlo o najväčší železobetónový dvojkoľajový železničný most,“ upresňuje súčasný historik Pavel Schreier. Jeho konštrukciu obdivuje i mnoho súčasných architektov a inžinierov, ktorí však súčasne kritizujú spôsob, ako s ňou komunistický režim naložil. Nadväzujúce železničné trate totiž nie sú v roku 1955 ešte hotové, takže unikátny most vedie odnikiaľ nikam! Pražania ho preto posmešne premenujú na „najdrahšiu pešiu lávku na svete“.

Oprávnene, pretože nasledujúcich deväť rokov bude slúžiť len k rôznym skúškam lokomotív a chodcom. Prvý vlak po moste prejde až v máji 1964. Zaobíde sa to bez fanfár, a i neskôr robia komunisti všetko pre to, aby sa o nepodarenej stavbe hovorilo čo najmenej. V medziobdobí totiž vyplával na svetlo ďalší veľký „prúser“. Hoci mal „Most inteligencie“, ako mu ľudia začnú hovoriť podľa jeho staviteľov, v dobe svojho dokončenia dve koľaje, využívať sa bude len jedna z nich. V nadväzujúcom skalnom masíve totiž nie je možné vybudovať dvojkoľajový tunel. Hrozilo by mu zrútenie.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.

 

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Profimedia

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Nedeľa, 3. júl. 2022. Meniny má Miloslav.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa