Slávny Santini zmenil podobu Čiech: Geniálny architekt kúzlil s číslami aj vodou

 

Vo februári uplynulo presne 345 rokov od chvíle, keď prišiel na svet Ján Blažej Santini-Aichel (1677–1723), najvýznamnejší český barokový architekt. Narodil sa síce s telesným postihnutím, takže nemohol nadviazať na kamenársku prácu svojho otca, pri staviteľstve ale zostal. Určujúca pre jeho neskoršie diela sa stáva výprava do Talianska, ktorú mladý Santini podniká okolo roku 1696. Tu ho uchvátia predovšetkým stavby Francesca Borrominiho (1599-1667), ktorý sa preslávil osobitým, dynamickým prístupom k barokovému slohu. Ozvláštnenie súčasného štýlu - to si Santini vezme k srdcu.

 

Risk, ktorý sa oplatí

Santiniho prvou veľkou zákazkou je na prelome rokov 1702-1703 prestavba kostola Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa v Sedleci pri Kutnej Hore. Ten je od nájazdu husitov v katastrofálnom stave.

Výber 25-ročného Santiniho je pre tunajšieho cisterciánskeho opáta Henricha Snopka risk, nakoniec ale neľutuje. Mladý majster si poradí nielen s interiérom, kam umiestnia napríklad hneď dve točité schodiská, ale aj s vonkajším priestorom, ktorého celkovú kompozíciu v minulosti narušili neskoršie prístavby.

S prácou na sedleckom kostole Santinimu pomáha jeho brat, kamenár František Santini-Aichel (1680-1709).

 

Kláštor na rošte

Napriek ponukám, ktoré sa na barokového majstra teraz hrnú zo všetkých strán, sa stihne v roku 1707 oženiť. V rovnakom čase odchádza za prácou do cisterciánskeho kláštora v Plasoch na Plzeňsku.

Santini navrhne prestavbu celého areálu vrátane monumentálneho chrámu, jeho plán ale zostane realizovaný iba sčasti. Postaví aspoň nový barokový konvent, ktorý odvážne umiestni na drevený rošt, pozostávajúci asi z 5000 dubových pilotov, zapustených vo vodnom podloží!

To má drevo zakonzervovať a zabrániť tak hnilobným procesom. Vodu sem privádza systém kanálov, keby ho nebolo, stavba by hrozila zrútením.

 

Cesta svetla

Ďalšie roky nie sú pre Santiniho práve šťastné, na suchotiny mu zomrú tri zo štyroch detí. Chmúry zaháňa prácou. V roku 1718 začne budovať kostol Mena Panny Márie v Křtinách na Blanensku. Na tomto význačnom pútnickom mieste podľa povestí krstili nových kresťanov už vierozvestcovia Cyril a Metod v 9. storočí. Hoci je stavba z finančných dôvodov v ďalších rokoch zredukovaná, na veľkolepom interiéri to nie je poznať. Zachovaný zostal aj Santiniho zámer ohľadom priechodu svetla celým priestorom.

 

Roztancoval hmotu

Údajné zázraky, vzťahujúce sa k umučenému generálnemu vikárovi Janovi Nepomuckému (†1393), sa stanú východiskami pre asi najikonickejšie Santiniho dielo. Pútnický kostol na Zelenej hore pri Žďári nad Sázavou z rokov 1720-1722 sa vyznačuje impozantným pôdorysom v tvare pentagramu s hviezdami na cípoch.

V ich priesečníku sa potom nachádza hviezda s drevenou replikou jazyka, odkazujúca na svätcov orgán, ktorý údajne zostal smrťou nedotknutý. Kostol po celom obvode chráni desaťčlenný prstenec ambitov, klenutých chodieb.

„Zložité prieniky geometrických tvarov, číselná symbolika, kúzla technickej intuície i hermetického vedenia, to všetko sa spojilo v mysterióznom tanci hmoty, svetla a tieňa,“ zhŕňa jedinečnosť kostola súčasný historik Petr Dvořáček.

 

Pocta cisárovi

Šľachtic František Ferdinand Kinský (1678-1741) si spokojne mädlí ruky, pretože na prestavbu rodového sídla pri Chlumci nad Cidlinou v roku 1721 získal Santiniho. Umelec sa rozhodne opäť pre výstavbu na netradičnom pôdoryse, tentoraz troch štvorcov s kruhovitou halou uprostred.

Dva roky po začiatku stavby ale Santini po dlhšej chorobe vo veku 46 rokov zomiera. Kaštieľ potom Kinský na počesť tunajšej návštevy cisára Karola VI. (1685–1740) nazve Karlovou Korunou.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise   HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Filip Krumphanzl

Zdieľať článok na Facebooku