Filmové južné Čechy: Poďte s nami na miesta, kde vznikli poklady našej kinematografie

 

Neckář a Vondráčková prežili love story na zámku Blatná

Najslávnejšie scény legendárnej hudobnej rozprávky Šialene smutná princezná sa v roku 1968 nakrúcali v zámockých interiéroch a priľahlom parku vodného zámku Blatná. Po tunajšom rybníku sa v loďke plavili hlavní protagonisti princ Václav a princezná Helena v podaní Václava Neckářa a Heleny Vondráčkovej. Princ jej tu na loďke spieval známu pieseň „ Znám jednu zahradu“ a pritom ani jeden netušil, kto bol ten druhý.

Mnohí fanúšikovia tohto kultového filmu si myslia, že sa nakrúcalo výlučne na slovenskom zámku v Bojniciach, lebo najmä exteriérové zábery na Bojnický zámok pochádzajú odtiaľ. Ale napríklad scéna popravy krčmára Janka, ktorému nakoniec pri príležitosti zásnub princeznej Heleny udelí jej otec kráľ milosť či scéna s nosidlami sa odohráva na nádvorí zámku Blatná.

 

Po Bielej pani ostala prázdna stena

V roku 1965 vznikla na zámku Blatná a v okolí aj populárna česko-slovenská komédia Bílá paní, s hereckými legendami Vlastimilom Brodským, Rudolfom Hrušinským, Milošom Kopeckým, Jiřinou Bohdalovou a Jozefom Bekom. Blatnú filmári premenovali na Komonice, kde prišlo k zázraku, keď Perchta, prezývaná Biela pani komonická, vystúpila po rozlúštení zaklínadla z obrazu a vydala sa do mestečka.

Tu sfunkční v chalupe pani Blažkovej vodovod, na ktorý už roky neúspešne čakala od miestneho MNV. Život v mestečku bol razom hore nohami. Film dokonale vystihuje, ako to fungovalo u nás za socializmu. Perchta sa stane obeťou neschopných straníckych pohlavárov, lebo tí nesmú za žiadnu cenu pripustiť existenciu zázraku, ktorý by mohol zviditeľniť ich vlastnú nemohúcnosť.

Politicky citlivý obsah spôsobil, že film sa po dokončení dostal do kín len veľmi opatrne. Bol to však hit a videlo ho vyše 1,5 milióna divákov, ktorí sa bavili na jeho trefnom humore. Mnohé hlášky z filmu zľudoveli a tak niet divu, že bol film v roku 1970 zakázaný a uložený do trezoru.

Premietať sa mohol opäť až po roku 1989. Slávny filmový obraz Bielej pani síce dnes na zámku neuvidíte, lebo po natáčaní niekde zmizol, ale sprievodcovia vám radi ukážu miesto, kde visel na stene ako aj ďalšie miesta s filmom spojené.

 

Zámok je dnes v súkromných rukách

Blatnú, jedno z mála vodných panských sídiel v Čechách, získala v roku 1798 rodina barónov Hildprandtových, ktorá ho vlastnila až do roku 1948, keď im komunisti majetok skonfiškovali a rodina neskôr odišla do exilu. V roku 1991 im bol po úspešnej reštitúcii navrátený.

Dnes sa o zámok a jeho chod stará Stephanos S. Germenis - Hildprandt, syn barónky Jany Germenis - Hildprandtovej, ktorá mu s každodennými činnosťami pri jeho správe pomáha. Zámok mal to šťastie, že bol za komunizmu pamiatkovo chránený, slúžil ako múzeum a neskončil tak zdevastovaný ako iné zámky, ktoré sa po roku 1990 vrátili do rúk pôvodným majiteľom.

Prevádzka a údržba zámku a parku stojí nemalé peniaze, preto sa sem zámocký pán usiluje prilákať čo najviac turistov na rôzne výstavy, kultúrne podujatia, niektoré časti zámku prenajíma aj na eventy či svadby. V jednom trakte momentálne rekonštruujú komnaty, ktoré sa stanú zámockým hotelom.

Ak ste fanúšikom Lega, tak do konca októbra tu môžete vidieť výstavu Lega Czech RepuBRICK. Deti sa môžu vyblázniť v lego kútiku a dospelí pokochať jedinečnými stavbami zostavených z tejto legendárnej hračky. Zámok ponúka návštevníkom viacero prehliadkových okruhov, kde sa dozviete o osudoch súčasných majiteľov a ďalších významných rodoch, ktorým panstvo predtým patrilo.

Prezriete si zámockú kaplnku, zbrojnicu, lovecký a barokový salón, jedáleň a aj pracovňu Jana Evangelistu Purkyně, ktorý tu pôsobil ako vychovávateľ. Rodiny s deťmi tu radi navštevujú aj priľahlý anglický park, kde vás uchváti stádo pasúcich sa danielov či pávov. Daniele môžete aj nakŕmiť jedlom, ktoré tu majú pre vás pripravené.

 

Schwarzenbergský zámok Orlík

Ďalším zámockým klenotom južných Čiech spojeným so známymi kinematografickými dielami je Orlík na brehu rovnomennej priehrady. Svoju dnešnú podobu v štýle anglickej novogotiky získal v 19. storočí, keď bol v majetku Schwarzenbergovcov. Tí zámok zveľaďovali až do februára 1948, kedy im bol zámok znárodnený.

V roku 1992 aj s priľahlým panstvom navrátený  Karlovi VII. Schwarzenbergovi a od roku 2006 je majiteľom jeho syn Jan Nepomuk Schwarzenberg. Zámok bol za čias komunizmu múzeom, a tak sa interiéry aj exteriéry s inventárom zachovali v tej podobe, ako za čias pred komunistickým prevratom. Uvidíte tu obrazy z rodovej galérie a aj veľkú zbierku vyznamenaní a radov, ktoré príslušníci rodu získali.

Pri prehliadke zámku vám sprievodcovia predstavia, ako žila aristokracia v 19. storočí. Uchváti vás nádherný empírový salónik, Teskova sála s kazetovým dreveným stropom, rytierska sála s krbom a schwarzenbergským erbom z lipového dreva, zámocká knižnica s 18-tisíc zväzkami vzácnych kníh, pušková chodba s jedinečnou zbierkou loveckých zbraní či trofejná chodba s dvoma tisíckami poľovníckych trofejí. Zámok je pre návštevníkov sprístupnený až do konca októbra.

 

Na Orlíku sa vraždilo – vo filmoch

A aké klenoty kinematografie sa tu natáčali? Vari najznámejším filmom je detektívka Nahá pastýřka z roku 1966 s hercami Karlom Högrem, Janom Skopečkem, Jiřinou Petrovickou a Vladimírom Menšíkom. Film bol o vzácnom obraze Nahej pastýřky, ktorý sa záhadne stratil a popri tom sa objavia dve vraždy. Filmári Orlík pre tento film premenovali na Ronov a v prípade voľne nadväzujúceho filmu Rakev ve snu viděti sa z Orlíka stal dokonca hotel.

Ako prvý sa tu ale natáčal v roku 1965 detektívny film Alibi na vode. Filmári sa sem vrátili na prelome 80. - 90. rokov. Najprv tu Juraj Jakubisko nakrútil muzikálový film Takmer ružový príbeh v hlavnej role so speváčkou Darou Rolins. V roku 1992 natáčal na zámku francúzsky filmový štáb televízny film Jenny Marx, la femme du diable o živote Karla Marxa, v ktorom si Marek Vašut zahral rolu pruského ministra vnútra.

Neďaleko Orlíka stojí ďalší filmový objekt, Žďákovský most, ktorý sa neslávne preslávil sériou vrážd gangu sériových vrahov, ktorí dostali prezývku „Orlickí vrahovia“. V rokoch 1991-1993 zavraždili päť ľudí za účelom peňažného zisku. Vrahovia svoje obete ukryli do sudov, naliali na nich kyselinu a zhodili ich z mosta do Orlickej priehrady. O tejto beštiálnej sérii vrážd bol v roku 2005 natočený film Sametoví vrazi.

 

Na Zvíkove ukrývali korunovačné klenoty

Po Orlickej priehrade sa príjemnou plavbou loďou zo zámku Orlík dostanete na hrad Zvíkov, ktorý patrí k najpopulárnejším filmovým miestam južných Čiech. Tento niekdajší kráľovský hrad zažil najväčšiu slávu za vlády Karla IV., ktorý sa tu často zdržiaval. Do výstavby hradu Karlštejn sa Zvíkov využíval v čase nebezpečenstva aj ako úkryt pre české korunovačné klenoty.

Hrad je návštevníkom voľne prístupný a vstupné sa platí len do Kráľovského paláca, ktorý sa určite oplatí navštíviť. V paláci uvidíte nádherné poschodové arkádové nádvorie, z ktorého sa dostanete do jedálne, rytierskej sály, kaplnky s nástenným vyobrazením svätcov, erbovej siene či tanečnej sály s freskami z 15. storočia.

Po drevenom schodisku môžete vystúpiť do Hlízovej veže s Korunnou sieňou, ktorá slúžila ako trezor pre korunovačné klenoty. Z nej vedú schody na vrchol veže, odkiaľ je jedinečný výhľad na hradný areál i okolie. Navštíviť môžete aj veľkorysé pivničné priestory. Hrad je opradený aj rôznymi povesťami o negatívnych magických silách.

Jedna z nich napríklad hovorí, že ten kto sa odváži prespať v hradnej veži, do roka zomrie. Nás náš sprievodca len vystrašil, že v múroch hradu sa mobily rýchle vybíjajú a fotoaparáty nefotia kvalitne, ale nám fotky do článku vyšli celkom dobre, čo poviete?

 

České Hry o tróny lákajú turistov na hrad Zvíkov

Každopádne filmári sa neboja strašidiel ani zlých síl, lebo tu vzniklo vyše 30 rozprávok a filmov. Z tých najznámejších je to Sedmero krkavců, Lotrando a Zubejda, Micimutr, Slasti Otce vlasti, Šašek a královna, Marie Růžička či Jak chutná láska. Zvíkov si obľúbili aj zahraniční filmári.

Natáčal sa tu napríklad historický koprodukčný seriál Vojna volov či americké filmy Hon za slobodou a Solomon Kane. Hrad je spojený aj s nakrúcaním dvoch najdrahších českých filmov, Jakubiskovej Bathory za 300 miliónov českých korún a filmovej novinky Jan Žižka od režiséra Petra Jákla za 500 miliónov českých korún.

Do filmu obsadili známe filmové hviezdy. Hlavnú rolu vojvodcu stvárnil americký herec Ben Foster a rolu pana Boreša si zahral držiteľ dvoch Oscarov Michael Caine. Z ďalších hercov je to Til Schweiger, Sophia Lowe, Karel Roden, Ondřej Vetchý či Marek Vašut.

Pozorný filmový nadšenec a znalec českých hradov na filmovom plátne identifikuje interiéry hradu Zvíkov, Křivoklátu, Kokořínu, Točníka či zámku Orlík. Film Jan Žižka už pre brutálne scény a intrigy prirovnávajú ku kultovému seriálu Hry o tróny.

Na Zvíkove sa napríklad nakrúcala dramatická filmová scéna s levom v pivničných priestoroch hradu či záverečná krvavá scéna, súboj na život a na smrť medzi Žižkom a Torakom, ktorá vznikla na jeho hradbách aj s následným pádom do vôd Vltavy. Ak vás život Jana Žižku zaujme, tak vám odporúčame navštíviť aj husitské mesto Tábor, ktoré tento legendárny vojvodca založil a ktoré máte od hradu na skok.

 

Krv mala striekať na gotické fresky

Na záver nášho putovania sa zastavme na hrade a zámku v Jindřichovom Hradci, ktorý filmové štáby pravidelne využívajú pre natáčanie rozprávok a historických filmov. K tým najznámejším patrí veľkofilm Bathory od Juraja Jakubiska. Liečiteľka Darvulia tu varila Alžbete Báthoryovej odvary v zámockej Čiernej kuchyni, kde filmári rozvešali byliny i sušené krysy a kuchyňu dozdobili dračími vajcami alebo ošatkou s hadími chvostíkmi.

V Hradci ďalej vznikli zábery komnaty Alžbetinho zámočku, väzenia Čachtického hradu či renesančnej sály pre Monteverdiho operu. Jakubiskovi filmári chceli pôvodne nakrúcať aj v miestnosti s nástennými maľbami s výjavom legendy o sv. Jurajovi z roku 1338. Keď sa však kastelán dozvedel, že by v tej scéne mala striekať krv, filmovanie zakázal. Nakoniec si teda Jakubisko miestnosť vyfotil, z toho nechal urobiť  tapetu a scénu natočili v ateliéri.

Z ďalších rozprávok či filmov spomeňme aspoň Svatby pana Voka, Pan Vok odchází, Tajemství staré bambitky 2., V erbu lvice, Poslední propadne peklu, Svědek umírajíciho času, Porodní asistentka, Kacířová nevěsta, Pravý rytíř a ďalšie. Hrad a zámok je po Pražskom hrade a Českom Krumlove tretím najrozsiahlejším hradno-zámockým areálom v Česku.

V ponuke má tri prehliadkové okruhy rozdelené podľa jednotlivých stavebných etáp. Obľúbenou časťou prehliadky je aj výstup na Čiernu vežu, odkiaľ je nádherný výhľad na celý komplex i mesto.

 

Autor: © Zoznam/Pavol Urbánek

Zdieľať článok na Facebooku