Zákupy boli letnou rezidenciou Habsburgovcov, ženil sa tam aj František Ferdinand d’Este

 

Kedysi to boli aj Habsburgovci, ktorí nielen z rakúskej Viedne, ale i iných končín sveta, mierili na sever Čiech na zámok Zákupy. Dnes to môžete byť vy, kto toto jedinečné sídlo navštívi. Vďaka autentickosti expozície budete mať pocit, akoby tí Habsburgovci žili na zámku dodnes. A stále tu tiež platí, že Zákupy boli jediným reálne obývaným cisárskym zámkom na území Čiech.

To, že na mieste dnešného zámku sa to začalo istou gotickou pevnosťou, o tom píše história už v 14. storočí. Významný rod sem však prichádza až o storočie neskôr. Sú nimi Berkovci z Dubé. Napríklad taký Zdislav, ktorý bol podporovateľ cisára Ferdinanda I. a v rámci administratívy Českého kráľovstva zastával významné posty. No a rozsiahlo tiež prestaval zákupské sídlo, keď bol napríklad pristavený veľký palác.

Ak už spomíname stavebný ruch na zámku, tak významný bol aj v čase, kedy patril vojvodom Sasko-Lauenburským a Anne Marii Františke Toskánskej. Ide o obdobie 17. storočia a Zákupy sa v tomto čase stávajú doslova rezidenciou. Postupne sa menia na štvorkrídlový zámok s mostom. Vzniká tu terasová záhrada, obrovský hospodársky dvor či bažantica, kde ešte donedávna vítal návštevníkov medveď Medoušek.

V roku 1805 sa už sídlo výmenou dostáva do majetku toskánskej vetvy Habsburgovcov. V tomto čase do hry vstupuje ešte Napoleonov syn Orlík. Aj Zákupy mu totiž majú po páde slávneho otca zabezpečiť isté postavenie. Skôr však, ako by sídlo začal užívať, zomiera na tuberkulózu.

Po smrti jeho matky sa sídlo stáva majetkom rakúskeho cisára Ferdinanda I. Dobrotivého, posledného korunovaného českého kráľa a tiež posledného uhorského kráľa korunovaného v Bratislave. Zákupy si volí za letné sídlo a dokonca je mecenášom kraja. Prispieva na opravu cirkevných pamiatok či charitu.

Po jeho smrti však už Habsburgovci navštevujú Zákupy len sporadicky, predsa sa tu však ešte odohralo niekoľko zaujímavých a historicky významných udalostí. V roku 1876 tam napríklad prichádza vtedajší cisár František Jozef I. a na Zákupy pozýva na stretnutie ruského cára Alexandra II.

Romantickejšia udalosť sa však konala v roku 1900. Arcivojvoda a následník trónu Rakúsko-Uhorska František Ferdinand d’Este sa práve tu 1. júla žení s milovanou grófkou Žofiou Chotkovou. O tom, prečo Zákupy, história príliš nešpekuluje. V tom čase boli totiž letným sídlo arcivojvodkyne Márie Terézie z Braganzy, ženíchovej nevlastnej matky, ktorá ako jedna z mála tejto spoločensky nerovnej svadby z lásky úprimne priala.

Zdá sa teda, že Zákupy môžu vyrozprávať mnoho príbehov. Či to bol ten posledného českého kráľa Ferdinanda Dobrotivého alebo ten cisára Františka Jozefa I. či ďalších aristokratov, ktorí na zákupskom zámku žili, z každého takéhoto príbehu vám tu čo-to prezradia. Stačí si vybrať prehliadkovú trasu, ktorá vám zaujme. A je jedno, či si budete vyberať podľa histórie alebo krásy tunajších interiérov.

Pri tej druhej možnosti však musíme povedať jeden podstatný fakt. Najpútavejším je totiž na Zákupách práve interiér. Zachoval sa v pôvodnej podobe a pochádza z obdobia polovice 19. storočia. Nehovoríme len o pôvodnom nábytku či porceláne, ale napríklad aj papierových tapetách, poťahoch na nábytku či závesoch na oknách. No a objektívu fotoaparátu či mobilu sa bude určite pozdávať už spomínaná zámocká kaplnka, ktorá sama o sebe pôsobí ako umelecké dielo.

K skutočne unikátnym exemplárom patria historické fotografie, zoznam podávaných jedál a najmä dobový výťah s luxusnou kabínou na ručný pohon, ktorý starnúcemu Ferdinandovi I. Dobrotivému v posledných rokoch pred smrťou (1875) uľahčoval presun po poschodiach zámku.

Ak budete mať záujem vymeniť tú umeleckú krásu za krásy prírodné, zamierte zo Zákup za pieskovcovými skalami, v ktorých sú vysekané rôzne reliéfy. V takzvanej Modlivej bani u Svojkova dokonca nájdete kaplnku vysekanú do skaly. No a Pekelné bane, ktoré sa tu nachádzajú, sú dokonca najväčším pieskovcovým podzemím Európy. Vznikli už v 18. storočí pri ťažbe piesku, ktorý využívala miestna továreň, kde sa brúsilo sklo pre zrkadlá. Ak by ste pred samotnou návštevou chceli zistiť, ako to tam vyzerá, pozrite si rozprávku S čerty nejsou žerty. Filmári ju totiž nakrúcali aj na tomto mieste.

 

 

Autor: © Zoznam/Eva Vašková

Zdieľať článok na Facebooku