Hotel z inej galaxie: Ještěd je ako vesmírna loď zaparkovaná nad Libercom

2024-07-09 00:00:00 |   |    | 

Kozmické preteky medzi USA a Sovietskym zväzom boli v druhej polovici 20. storočia na dennom poriadku. Dobývanie vesmíru v tom čase fascinovalo ľudí na celom svete a bolo jedno, či sú z kapitalistického alebo socialistického tábora. Nebolo tomu inak ani v Československu. Niet preto divu, že sa v 60. rokoch minulého storočia architekt Karel Hubáček inšpiroval pri návrhu ikonického televízneho vysielača a hotela nad Libercom vesmírnou loďou, ktorú „zaparkoval“ na 1012 m vysoký kopec Ještěd. Jeho návšteva je odvtedy pre každého ako z inej galaxie. Neveríte? Poďte sa s nami o tom presvedčiť.



 

 

V súťaži vyhrala „vesmírna loď“

V posledný januárový deň roku 1963 predchodca dnešného horského hotela, kamenná horská chata z roku 1907 s 28 metrov vysokou vyhliadkovou vežou, ubytovaním, spoločenskou miestnosťou a reštauráciou pri neopatrnom rozmrazovaní vodovodného potrubia vyhorela. Mnohí ľudia z okolia len smutne sledovali, ako budovu pohlcujú plamene, keďže požiar bolo vidieť zo širokého okolia. Hneď po uhasení sa sem vydali libereckí projektanti, aby zhodnotili, či je možné vyhoretú chatu obnoviť. Už na prvý pohľad ale bolo jasné, že je nenávratne zničená.

Vyhlásili teda architektonickú súťaž na novú podobu vysielača a hotela s vyhliadkovou reštauráciou, ktorá bude zodpovedať danej dobe. Všetci architekti, ktorí sa do súťaže prihlásili, navrhli dve oddelené budovy - až na architekta Karla Hubáčka, ktorý geniálne spojil obe tieto funkcie v jednej nadčasovej stavbe. Hubáček mal veľké šťastie, že návrhy hodnotila odborná porota, ktorá tento na svoju dobu odvážny a futuristický návrh podporila a presadila.

Nebolo to vôbec ľahké, lebo tento projekt bol komplikovaný, drahý a ani široká verejnosť sa s ním spočiatku nestotožnila. Skôr si priala mať na vrchole bývalej sopky niečo podobné, ako bola pôvodná horská chata, a nie „vesmírnu loď “. Napriek pochybnostiam a nevyskúšaným technológiám sa však pred polstoročím podarilo presadiť Hubáčkov rotačný hyperboloid a dnes si už nikto nevie predstaviť, že by tam nestál.

 

Stavba ako z inej galaxie

Projekt nového Ještědu vznikol v rokoch 1963 až 1966, ale samotná stavba sa realizovala až v rokoch 1966 až 1973. Základný kameň bol položený 30. júla 1966, ale k veľkému sklzu pri výstavbe prispeli udalosti roku 1968. Dokonca hrozilo, že už nebude nikdy dokončený. Na stavbe sa použilo v tej dobe množstvo nových technologických riešení a materiálov.

Hubáček použil dva betónové valce, ktoré zasunul do seba a na ne navešal oceľové nosníky, na ktoré  natiahol oceľové laná a zaklopené plechy. Tým sa stavba stala pružnou a schopnou odolávať rozmarom počasia, ktoré sú v týchto výškach časté. Futuristický a aerodynamický tvar stavby nebol zvolený len kvôli náročným poveternostným podmienkam, ale tiež preto, že zároveň dokonale kopíroval svah celej bývalej sopky a opticky ju dokončil.

Stavba je vysoká 94 metrov, s kruhovým pôdorysom v priemere 33 metrov a anténa vysielača má výšku 17 metrov. V lete 1973 bola stavba dokončená a 21. septembra 1973 odovzdaná do užívania. Krátko po otvorení sa z tohto miesta opäť stala vyhľadávaná turistická atrakcia a záujem o jej návštevu trvá dodnes.

 

 

Pôvodný inventár sa ukradol, rozpredal aj vyhodil

Karel Hubáček, ktorý by tento rok oslávil sté narodeniny, mal veľké šťastie a aj výhodu, že mal okolo seba skvelý tím ľudí, ktorí mu jeho jedinečné dielo pomohli dotvoriť. Mal výborného statika Zdenka Patrmana aj architekta Otakara Binara, ktorý nedávno zomrel vo veku 92 rokov.

Binar navrhol jedinečné vybavenie interiérov priamo pre Ještěd, ktoré sa nikde inde neobjavilo, čo nebolo v tom čase vôbec bežné. Iné hotely a reštaurácie bývali za socializmu vybavované až dodatočne štandardným nábytkom a doplnkami. Binar navrhoval nábytok priamo pre túto stavbu, aby ladil s tvarom rotačného hyperboloidu.

Napríklad barové stoličky z bielej kože a spodkom z rúrok v tvare kopírujúcom tvar Ještědu, okrúhle stolčeky do kaviarne, popolníky na nožičkách, špeciálne lampy či ikonické chlpaté vajíčka v podobe závesných kresiel na chodbe hotelovej časti.

Pre 11 hotelových izieb a jeden apartmán navrhol nábytkový systém, ktorý sa skladal z jednotlivých dielov v tvare písmena H. Z týchto „háčiek“ sa potom kusy nábytku skladali ako zo stavebnice – nočné aj konferenčné stolčeky, poličky, rámy kresiel i postelí. Izby boli vybavené lampičkami, radiátorovými krytmi, vešiakmi a ďalšími doplnkami na mieru.

 

Ještěd prechádza obnovou

Po roku 1989 sa Ještěd dostal do privatizácie a prešiel do súkromných rúk, pričom pôvodný mobiliár bol lacno rozpredaný alebo zlikvidovaný. Vďaka spolku "Ještěd 73" sa však postupne darí obnovovať pôvodný interiér a vyrábať repliky mobiliáru. S obnovou pomáhal až do svojho skonu aj samotný Binar, ktorý nakreslil nanovo návrhy nábytkov, aby sa mohli vyrobiť dokonalé repliky. Podarilo sa tak obnoviť pôvodný salónik, dve hotelové izby a legendárne plyšové "vajíčka".

Drobný reštauračný inventár si však krátko po otvorení Ještědu rozoberali aj samotní návštevníci. Odnášali si najmä časti unikátnej jedálenskej súpravy Ještěd, navrhnutej novoborským sklárom a dizajnérom Karlom Wünschom. Kto nemal doma kávovú šálku či pohár s charakteristickým písmenom J ako suvenír, ako keby tu ani nebol. Kávový súbor musel byť preto po necelých troch mesiacoch stiahnutý z obehu a používal sa už len v salóniku.

 

Pád meteoritov na schodisku

Na vybavení Ještědu sa podieľali aj významní výtvarníci tej doby, napríklad sklári Stanislav Libenský a Jaroslava Brychtová. Architekt Hubáček hneď po začatí výstavby poveril týchto dvoch svojich priateľov, aby navrhli vnútornú nosnú stenu vedľa centrálneho schodiska. Autori boli už vtedy svetovo uznávaní umelci a ich diela dnes vlastnia renomované múzeá a galérie po celom svete.

Pre Ještěd navrhli  sklenené dielo „Pád meteoritov“, ktoré zahŕňa nielen sklenené pologule, ale celú cementovú stenu za nimi. Umelecké dielo je široké 17 metrov a vysoké 7 metrov. Svojou impozantnou veľkosťou a umiestnením v pôvodnej budove sa radí k dielam nevyčísliteľnej hodnoty.

 

Umenie na chodbách hotela

V hotelovej hale nemôžete prehliadnuť aj umelecké dielo od Jaroslava Klápště, kovanú ozdobnú mrežu. Celá je zložená zo zvyškov poľnohospodárskych strojov a všetky časti sú napevno spojené dohromady. Skúsený pozorovateľ v mreži nájde háky, klince, hriadele a ďalších historických pomocníkov v poľnohospodárstve.

V hotelovej časti vás upútajú aj biele keramické obklady, ktoré nie sú obyčajnými kachličkami, ale umeleckým dielom troch renomovaných keramičiek Devany Mírovej, Lýdie Hladíkovej a Márie Rychlíkovej. Karel Wünsch okrem riadu v reštauračnej časti navrhol aj zrkadlovú zvlnenú stenu. V salóniku sa zachovala pôvodná tapiséria na stenu od Vladimíra Křečana a kovové reliéfy na dverách sú zase od Miloša Košky.

 

Marťan pred hotelom plače, lebo sa stratil

Z novodobých umeleckých diel, ktoré dotvárajú túto ikonickú stavbu, spomenieme aj „Dieťa z Marsu“ od významného českého sochára Jaroslava Rónu. Táto 170 cm vysoká bronzová socha plačúceho Marťana, ktorý sa stratil vo vesmíre, stojí pred Ješťědom od roku 2010. Je to výborné miesto pre mimozemšťana, pretože sa udomácnil najbližšie k vesmíru a vesmírnemu korábu a turisti sa s ním radi fotografujú.

 

Stavba storočia

Hubáček dostal za architektonický návrh Ještědu už v roku 1969 ako jediný český architekt prestížnu medzinárodnú architektonickú cenu Augusta Perreta. Tohto „Oscara“ či „nobelovku“ za architektúru si však nemohol do Argentíny pre nepriazeň vtedajších komunistických pohlavárov prísť osobne prevziať.

Smutným faktom, bolo že ho nepozvali ani na otvorenie Ještědu, ktoré si pre vtedajších mocipánov pripravili ešte počas prázdnin pred oficiálnym otvorením. V roku 2000 sa Ješťěd  v celoštátnej ankete stavebných architektov stal českou stavbou storočia a od januára 2006 má status českej národnej kultúrnej pamiatky. Už niekoľko rokov sa snaží aj o zápis na zoznam UNESCO.

 

Noc v kozmickej lodi

Zažiť atmosféru kozmickej lode, teda prespať na Ještěde, môžete aj vy, aj keď sa treba pripraviť aj na možnosť, že za oknom hotelovej izbičky budete mať len biele „mlieko“ v podobe hmly, ktorá je tu často. Ak ale budete mať šťastie na krásny slnečný deň, z  izieb budete mať výhľady do všetkých svetových strán a pocit, že letíte vesmírnou loďou.

Ubytovanie tu je každopádne veľkým zážitkom. Hotelové izby si treba zarezervovať v dostatočnom časovom predstihu, pretože ich je málo a o ubytovanie je veľký záujem. Ak sa vám nepodarí na Ještěde prespať, môžete navštíviť aspoň reštauráciu s kaviarňou, kde sa varí chutne a za prijateľné ceny.

 

 

Autor: © Zoznam/Pavol Urbánek

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Piatok, 19. júl. 2024. Meniny má Šarlota, Dušana.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa