Moravský kláštor Rosa coeli: Tajomné miesto, kde vyvádzali hriešne mníšky

Kláštor Rosa coeli sa nachádza v Dolních Kounicích asi 25 kilometrov južne od Brna, kde ho nechal postaviť miestny šľachtic ako pokánie za svoju účasť v bojoch, pri ktorých plienili aj kostoly. Stavba bola zahájená v roku 1181 a dokončená o dva roky neskôr, keď sa stala sídlom premonštrátiek. Prvý ženský kláštor na území Moravy bol zasvätený Panne Márii a pomenovaný na jej počesť Rosa coeli – Ruža nebeská. Pôvodný kostol bol zrejme murovaný, ostatné stavby ale zrejme postavili len z dreva.

Roku 1284 si vzal dolnokounický kláštor pod svoju ochranu český kráľ Václav II., ktorý miestnemu prepoštovi udelil právo týždenného trhu. Rosa coeli postupne zbohatol natoľko, že si mohol z vlastných prostriedkov postaviť na neďalekom návrší pevný gotický hrad, aby ho chránil. Po jeho dokončení niekedy pred rokom 1330 sa začala aj veľkolepá prestavba kláštorných budov, kedy románsku baziliku nahradil oveľa väčší gotický kostol s krížovou chodbou.

V roku 1517 sa však na čelo kláštora postavil Martin Göschel, a tak započala jeho skaza. Ambiciózny kňaz totiž o štyri roky neskôr prestúpil na luteránsku vieru a dokonca si vzal jednu z tunajších rehoľníčok za manželku. To vraj malo za následok uvoľnenie mravov v celom kláštore a fyzickým potešeniem sa začali oddávať aj ostatné mníšky. Biskup Göschla suspendoval a kráľ nariadil jeho vyhostenie, kňaz však nariadenia ignoroval, v Rosa coeli zostal a dokonca sa ho pokúsil získať do vlastníctva.

Dolní Kounice opustil až po roku 1526, keď na český trón nastúpil Ferdinand I. Habsburský. Göschel ako mnohí iní veril, že tento panovník bude k protestantom tolerantný a keď dostal kráľovské predvolanie, vycestoval do Prahy. Bola to však osudová chyba. Ferdinand nechal prepošta uväzniť, podrobiť útrpnému právu a jeho život ušetril len vďaka orodovaniu niektorých šľachticov. Göschel sa však už živý zo žalára nedostal.

Za svoje nerestné konanie ale pykali aj mníšky z Rosa coeli. Tie vraj ani po Göschlovom odchode na svojom hriešnom živote nič nezmenili, a tak ich kláštor jedného dňa prepadli rozzúrení poddaní. Podľa oficiálnej verzie rehoľníčky pred davom ušli, existuje však aj legenda, podľa ktorej nešťastné ženy pochytali a tunajší mäsiari ich pozabíjali. Isté je dnes už len to, že kláštor skutočne zostal opustený a postupne chátral.

V nasledujúcich rokoch a storočiach prešiel rukami viacerých šľachtických rodov a v roku 1698 sa stal majetkom Strahovského kláštora. „Ruža nebeská“ sa konečne dočkala obnovy, bola postavená nová obytná budova, obnovili klenbu krížovej chodby a kostol dostal novú strechu. Tá však mala len veľmi krátke trvanie. 4. júla 1703 vypukol v meste obrovský požiar, preniesol sa aj na kláštor a oheň úplne pohltil všetko, čo nebolo z kameňa.

Peniaze sa našli len na opravu budovy konventu, a tak bol kostol ponechaný bez strechy a postupne chátral. Tak je tomu dodnes, hoci zub času sa už podpísal aj na zvyšku kláštora, ktorý zostal od začiatku 19. storočia úplne opustený. To, čo z neho zostalo, však na turistov pôsobí doslova ako magnet.

Múry kláštornej katedrály s trávou namiesto kamennej podlahy a nebom namiesto stropu, rajská záhrada s gotickými oblúkmi a múrmi obrastenými brečtanom, studňa zahalená papraďou či starodávne hroby bez mien – to všetko vytvára atmosféru, ktorá vás doslova ohromí. Vystúpte po úzkom schodisku do veže a pri pohľade z výšky sa zasnívajte, ako sa pred dávnymi stáročiami žilo obyvateľkám kláštora . Aj tým, ktoré vraj svojím nerestným správaním nakoniec spôsobili jeho skazu.

Autor: © Zoznam/ako