ČESKO - Malebné mestečko Bečov nad Teplou kúsok od Karlových Varov preslávil objav pokladu nevyčísliteľnej ceny. Vlastne sú to poklady hneď dva - jeden zlatý a druhý tekutý.
Tento rok si pripomíname 40 rokov od objavu jedného z najcennejších artefaktov v dejinách Česka – relikviára sv. Maura. Mimoriadne vzácny stredoveký zlatnícky predmet, pochádzajúci z 13. storočia, bol takmer štyri desaťročia ukrytý pod podlahou hradnej kaplnky v Bečove nad Teplou, kde ho ukryla na konci druhej svetovej vojny šľachtická rodina Beaufort - Spontin.
Až v novembri 1985 sa československým úradom podarilo relikviár vypátrať a zachrániť pred zničením. Dnes je považovaný za druhú najcennejšiu zlatnícku pamiatku v Českej republike, hneď po korunovačných klenotoch.
Relikviár však nebol to jediné, čo posledný majiteľ zakopal pod podlahu kaplnky. Ukryl tu aj svoj ďalší, tekutý poklad pozostávajúci z 133 fľašiek vzácneho vína a koňaku. Pripomeňme si dramatické objavenie tohto pokladu, ale aj fascinujúcu históriu, ktorá ho sprevádza.
Architektonický poklad
Bečov nad Teplou je jedinečný historický komplex, ktorý sa vypína nad údolím riečky Teplá v Karlovarskom kraji. Nie je len domovom vzácneho relikviára a jedinečnej zbierky vína, ale sám o sebe predstavuje architektonický poklad, ktorý odráža vývoj stavebných slohov od stredoveku po novovek.
Tento architektonický skvost sa skladá z gotického hradu, ktorý bol založený v 14. storočí, renesančného paláca, ktorý rozšíril a zmodernizoval pôvodnú stavbu, a barokového zámku, ktorý dodal celému areálu eleganciu a reprezentatívny charakter. Každá z týchto stavieb nesie stopy svojej doby a keďže sa zachovali vo svojej pôvodnej podobe, tvoria jedinečný súbor, aký sa v Česku vyskytuje len veľmi zriedkavo.
Najstaršou časťou komplexu je gotický hrad, ktorý bol založený na začiatku 14. storočia za vlády kráľa Jána Luxemburského rodom pánov z Rýmburka. Tí ho vlastnili dve storočia a pevnosť využívali na ochranu obchodných ciest vedúcich cez západné Čechy. Hradný areál tvorila obytná veža (donjon), opevnenie a hospodárske budovy.
Klenotom stavby je gotická hradná kaplnka Navštívenia Panny Márie, ktorá bola vysvätená 14. 5. 1400. Sú v nej unikátne zachované pôvodné gotické maľby a pod podlahou tejto kaplnky bol nájdený v roku 1985 aj tunajší poklad. Počas husitských vojen bol hrad poškodený, no neskôr obnovený a ďalej rozširovaný.
Najväčší rozmach zaznamenal hrad koncom 15. a začiatkom 16. storočia, keď patril šľachtickému rodu Pluhov z Rabštejna. V 16. storočí bol pristavaný renesančný palác, tzv. Pluhovský palác (Pluhovské domy), ktorý priniesol väčšie pohodlie a reprezentatívnejší charakter. Vnútorné priestory zdobili drevené kazetové stropy a bohatá fresková výzdoba.
Najmladšou a najhonosnejšou časťou je barokový zámok, ktorý bol vybudovaný v 18. storočí za vlády šľachtického rodu Questenbergovcov. Tento elegantný objekt slúžil ako komfortné sídlo s reprezentatívnymi salónmi a nádhernou zámockou kaplnkou.
Dnes je hrad a zámok Bečov nad Teplou významnou turistickou atrakciou, ktorá nielen milovníkom architektúry ponúka pastvu pre oči. Každoročne sem láka tisíce návštevníkov aj poklad, ktorý sa nachádza za jeho múrmi.
Relikviár sv. Maura
Jedna z najvzácnejších hmotných pamiatok na českom území je vystavená v trezorovej vitríne za trojcentimetrovým nepriestrelným sklom, aby mala zaistenú maximálnu bezpečnosť a zároveň optimálne podmienky.
Expozícia relikviára sv. Maura je umiestnená v Pluhovskom renesančnom paláci a vyrozpráva vám príbeh o dôvodoch vzniku relikviára, jeho pohnuté osudy, umelecko-historický význam, jeho náročné reštaurovanie, ale samozrejme aj priam detektívno-pátraciu historku z čias jeho nájdenia z roku 1985.
Interaktívna inštalácia ponúka návštevníkom pohľad na pôvodnú drevenú schránku relikviáru, nové vedecké poznatky, nepublikované dokumenty z čias jeho nálezu, ale aj zaznamenané rozhovory s potomkami posledných šľachtických majiteľov či žijúcich pamätníkov nálezu. Súčasťou expozície je aj dokument s autentickými zábermi z reštaurovania relikviára.
Románsky relikviár sv. Maura vznikol v prvej tretine 13. storočia na zákazku pre benediktínsky kláštor v belgickom meste Florennes. Biskup Gérard de Rumigny ho nechal vyrobiť pre ostatky sv. Maura a sv. Jána Krstiteľa.
Svätý Maur sa narodil do bohatej rímskej rodiny v 6 storočí a svoj život zbožne prežil v rôznych kláštoroch, kde zázračne uzdravoval ľudí. Neskôr sa preto stal patrónom chorých na epilepsiu a reumu a jeho ostatkom sa prisudzovala veľká liečivá moc. Neskôr pridali aj k Maurovým aj ostatky sv. Timoteja a sv. Apolinára.
Relikviár z dubového dreva sa radí do skupiny vzácnych domčekových relikviárov. Má obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 140 x 42 a vysoký je 65 centimetrov. Dekoráciu relikviára tvorí súbor dvanástich reliéfov, štrnástich sošiek z pozláteného striebra, drahé kamene, polodrahokamy, antické gemy, filigrány a emaily.
Po Veľkej francúzskej revolúcii bol kláštor zrušený a relikviár dočasne presunuli do iného kostola vo Florennes. Od tamojšej cirkevnej rady ho v roku 1838 v dosť zlom stave odkúpil vtedajší majiteľ bečovského panstva Alfréd de Beaufort-Spontin a spolu s ďalšími vzácnymi umeleckými dielami premiestnil na svoj zámok v Bečove nad Teplou, kde ho dal zreštaurovať.
Poklad nájdený za dramatických okolností
Za druhej svetovej vojny príslušníci rodu Beaufort-Spontin kolaborovali s nacistami, a preto museli na konci vojny narýchlo utiecť z Československa len s najnutnejšími predmetmi. Relikviár ukryli pod podlahu v hradnej kaplnke a predpokladali, že si poň čoskoro prídu. Februárové udalosti roku 1948 tomu však zabránili.
Takmer 40 rokov sa na relikviár zabudlo a nik netušil, aký poklad sa na hrade v Bečove nad Teplou ukrýva. Až v júni 1984 na dvere československého konzulátu vo Viedni zaklopal americký obchodník Danny Douglas žijúci vo Viedni, ktorý v tajnosti zastupoval potomkov posledných majiteľov a zaskočeným socialistickým úradníkom ponúkol odkúpenie nešpecifikovaného predmetu, ukrytého na území Československa, o ktorom nemali mať úrady ani tušenie.
Prezradil len, že ide o historickú pamiatku, ktorá sa nachádza približne 150 kilometrov od Norimbergu a ktorú schovali na konci druhej svetovej vojny. Štátnej pokladni ponúkol za jej vývoz štvrť milióna dolárov a časť ceny z jej ďalšieho predaja. Úradníkov uistil, že nejde o súčasť československého kultúrneho dedičstva a nemá vzťah k jeho dejinám.
Československé orgány boli tomuto predaju naklonené, keďže devízové prostriedky sa vždy hodili, a začali s ním rokovať. Našťastie niekomu zišlo na um, že by mohlo ísť o kradnutý predmet, a tak sa obrátili na kriminálnu políciu, aby zistila, o aký predmet ide a kde sa nachádza. Ako neskôr spomínal vedúci tímu kriminalistov František Maryška, táto úloha bola veľmi náročná.
Hľadali totiž ihlu v kope sena, pričom netušili, čo vlastne hľadajú a kde. Vedeli len, že by sa ten predmet mal nachádzať niekde na území západných Čiech. Oslovili archivárov a historikov umenia, aby im skúsili vytipovať nejakú vzácnu pamiatku, ktorá sa stratila počas druhej svetovej vojny.
Kriminalistom sa podarilo nepozorovane infiltrovať do rokovaní so záhadným Američanom a opatrne zistili ďalšie dôležité indície. Dozvedeli sa, že ide o dutý kovový predmet veľký asi ako malý konferenčný stolík, ktorý bol vo vlastníctve šľachtickej rodiny, že bol privezený do Československa zo zahraničia a že ho ukryli na konci vojny.
V starej knižke o pamiatkach Karlovarska z čias prvej republiky nečakane uvideli fotografiu relikviára z bečovského panstva, a tak po vyše ročnom pátraní prišli na to, čo asi hľadajú a kde by to mali nájsť. Kriminalisti vytipovali, že by to mal byť tento relikviár, ktorý by mohol byť stále ešte uložený niekde na Bečove.
Pri náročnom pátraní mali aj povestné šťastie. V hodine dvanástej, tesne pred podpisom zmluvy o predaji a vývoze tejto pamiatky z Československa, objavili vo východnej veži hradu pod podlahou gotickej kaplnky Navštívenia Panny Márie románsky relikviár svätého Maura. Bol 5. november 1985 na poludnie a po 40 rokoch uloženia pod podlahou zdevastovanej kaplnky uzrela táto unikátna zlatnícka práca opäť svetlo sveta.
Tento objav bol senzáciou storočia, keďže išlo o jednu z najvzácnejších zlatníckych pamiatok tohto druhu na svete. Ďalší predaj a vývoz do zahraničia sa samozrejme neuskutočnil. Na rad museli prísť reštaurátori, keďže relikviár bol ukrytý narýchlo a štyri desaťročia bol vo vlhkej zemi len v sklenenej schránke, na ktorej však prasklo sklo, čo sa odrazilo na jeho veľmi zlom stave.
Relikviár bol prevezený do trezoru národnej banky, kde čakal na zásah odborníkov. Reštaurátorské práce sa však pre súdny spor Beaufortovcov s československým štátom o vlastnícke práva značne oneskorili. Až potom, čo medzinárodný súd v roku 1991 pririekol relikviár definitívne štátu, začalo náročné reštaurovanie.
Náklady naň sa vyšplhali na 12 miliónov korún, reštaurátori totiž museli celý relikviár rozobrať, vybrať všetky drahé kamene a vyčistiť ich a komplikovane obnoviť aj poškodené pozlátené sošky a reliéfy. Kompletne sa muselo nahradiť drevené dubové jadro za orechové drevo, pretože to pôvodné sa už nedalo pre zlý stav použiť.
Pripomíname, že relikviár našli v roku 1985, v roku 1995 ho zapísali na zoznam národných kultúrnych pamiatok, no až v roku 2002 reštaurátorské práce skončili a v máji sa relikviár konečne vrátil na „miesto činu“, teda do Bečova nad Teplou, kde je vystavený dodnes.
Tekutý poklad
Nález relikviára však nebol jedinou senzáciou. Pod podlahou kaplnky našli aj 133 fliaš archívneho vína a koňaku pochádzajúce z konca 19. storočia. V roku 2011 sa našli dodatočne pri archeologickom prieskume ďalšie tri fľaše. Od roku 1986 boli fľašky uložené v zámockom areáli a po vybudovaní depozitára v roku 2009 ich presunuli do pivničných priestorov.
Pamiatkarov však dlho trápila otázka, v akom stave sú vína vo vnútri fliaš a či sa ešte vôbec dajú piť. Na jar roku 2016 bolo pomocou špeciálnej technológie bez nutnosti fľaše odkorkovať odobrané malé množstvo vzoriek a someliéri skonštatovali, že okrem jednej fľaše sú všetky vína živé, a teda vhodné na ďalšiu konzumáciu.
Za úplnú špičku medzi nimi bola označené víno Château d’Yquem z roku 1896. Celý tento tekutý poklad bol ohodnotený na zhruba 1 milión eur, a tak sa táto zbierka razom stala najcennejšou kolekciou vín na celom európskom kontinente.
Z divadelnej rekvizity sa stal drahocenný klenot
Do tretice v Bečove úplne náhodou objavili ešte jeden poklad - briliantový diadém sestry posledného majiteľa bečovského panstva Eleonory Beaufort – Spontin, vyrobený v polovici 19. storočia. Klenot zo 14- karátového zlata potiahnutý hrubou vrstvou striebra a ozdobený 540 kusov vybrúsených diamantov (briliantov) má podľa znalcov hodnotu zhruba 2 milióny českých korún.
A kde sa tento poklad našiel? Dlhé roky bol uložený v obyčajnej papierovej krabici od topánok na zámku Kozel, kde ho považovali za lacnú divadelnú rekvizitu. Až v 80. rokoch 20. storočia dali diadém oceniť znalkyni, ktorá okamžite skonštatovala, že ide o drahocenný originál. Po tomto zistení sa dostal do expozície a neskôr sa ho podarilo navrátiť na Bečovský zámok, kde je súčasťou druhého prehliadkového okruhu s názvom Zámocké interiéry.
Ten prvý je venovaný Relikviáru sv. Maura a tento rok pribudol pri príležitosti 40. výročiu jeho objavenia aj tretí prehliadkový okruh s názvom Kult svätých tiel. Počas neho si môžete prezrieť až osemnásť exponátov, ktoré vás zavedú do tajomného sveta relikviárov a relikvií svätých.
