ČESKO - V malebnom kúsku južnej Moravy, obklopený tichými lesmi a mierne zvlnenými poliami, sa ukrýva pôvabný zámok Uherčice. Hoci bol jeho osud dlhé desaťročia poznačený úpadkom a zanedbaním, dnes znova ožíva a turistov láka nielen svojou architektúrou, ale aj divokou minulosťou.
Počiatky zámku v Uherčiciach siahajú až do 13. storočia, kedy na jeho mieste pravdepodobne stálo gotické opevnené sídlo, slúžiace na ochranu významných obchodných ciest. V priebehu storočí sa však majitelia a podoba sídla viackrát menilim a dnes býva zámok označovaný ako „učebnica slohov“.
Skutočná prestavba na renesančný zámok sa začala v 16. storočí, kedy panstvo patrilo významnému šľachtickému rodu Krajířov z Krajku. Práve vďaka nim získali Uherčice podobu veľkolepého zámockého sídla s arkádovým nádvorím, ozdobnými freskami a elegantnými architektonickými detailmi.
V nasledujúcich storočiach prechádzal zámok ďalšími úpravami, najmä v období baroka a klasicizmu, čo sa odrazilo na jeho bohato zdobenej fasáde a interiéroch. Počas 19. storočia došlo k posledným významnejším úpravám a zámok slúžil ako pohodlné vidiecke sídlo.
Jeden z najväčších zámockých komplexov na Morave býval obľúbenou zastávkou šľachty na ceste z Prahy do Viedne, no po druhej svetovej vojne sa jeho osud dramaticky zmenil. Zámok Uherčice bol rovnako ako mnohé iné skonfiškovaný a pripadol štátu. Ten doň celkom neuvážene umiestnil kasárne aj ženský tábor nútených prác, kam posielali prostitútky, zlodejky či ženy, ktoré pokúsili emigrovať.
Obhliadka zámku so sprievodcom preto rozhodne nie je nudná. Ukážu vám napríklad aj to, ako boli v tej dobe rozdelené jednotlivé krídla zámku, a priblížia spôsoby, akými sa medzi nimi vynaliezaví mladí ľudia z oboch častí dokázali spojiť. Niet divu, že takéto využitie zámku zostalo len naozaj krátko a tábor ukončil činnosť už k 20. júnu 1951.
Po tom, ako odtiaľ niekedy v priebehu 50. rokov odišla aj armáda, zámok prešiel pod civilnú správu a využíval sa ako sociálny ústav pre mentálne postihnutých či hospodárske priestory. Bez adekvátnej starostlivosti a údržby však dochádzalo k výraznej deštrukcii, ktorú ešte dokončili miestni obyvatelia.
Po roku 1989 sa dokonca zámok ocitol v havarijnom stave a hrozilo mu úplné zrútenie. Zlom nastal, keď sa zámku ujalo Národní památkový ústav v Českej republike. Postupne začali práce na záchrane a obnove tohto vzácneho objektu a hoci prebieha pomaly a v etapách, vďaka obrovskej snahe reštaurátorov, historikov a dobrovoľníkov sa podarilo zachrániť a sprístupniť niektoré časti zámku verejnosti.
Dnes môžu návštevníci vidieť nielen romantické renesančné arkády, ale aj zvyšky pôvodných fresiek zo 16. a 17. storočia, drevené kazetové stropy a dokonca niektoré pôvodné portály a krby. K najkrajšám častiam patrí aj banketová sála, apartmán posledného majiteľa zámku či Salla terrena. Súčasťou rozsiahleho areálu je aj nádherný barokový kostolík a zámocký park, ktorý síce ešte čaká na svoju úplnú obnovu, no už teraz očarí svojou divokou krásou.
