Ako sme spoznali maďarského Jánošíka a stali sa kráľmi skál

 

V lone prírody

 

Hoci je Maďarsko pomerne veľké, stačí nám naozaj zájsť len pár kilometrov za hranice, aby sme zistili, že sa tu nájde veľa príležitostí na aktívny oddych. My sme zamierili na do severných žúp, kde sme sa pozreli aké možnosti majú mladí, ale aj rodiny s deťmi.

Odvážne sme sa s Dromedárom vydali na via ferrata v blízkosti hradu Csesznek. Dostať sa do tejto odľahlej oblasti je pomerne zdĺhavé, ale za to sme si užili kolorit krajiny. Zvlnené polia, hory a aj cesty, ktoré by mohli potrápiť slabé žalúdky. Stačí prežiť cestu a už sa pozeráte na zaujímavý hrad, ktorý prechádza rekonštrukciou. Aby sme vyskúšali spomínanú viu ferratu, v preklade železná cesta, museli sme zájsť hlbšie do lesa.

V tomto kopcovitom kraji sa v ňom totiž akoby zázrakom objavili strmé skaly. A čo to vlastne tá via ferrata je? V skratke skalolezectvo za trochu zľahčených podmienok. Je to ideálna aktivita pre mladých ľudí. Stačí si so sebou zobrať pevnú obuv a veľa nervov. Tie boli potrebné hlavne na prvých troch metroch. Keďže práve tie smerovali kolmo hore. Inštruktor nám na len povedal, že tí, ktorí nezvládnu toto radšej ani nemusia chcieť ísť ďalej. Mohol ale skôr povedať že, tí čo zvládnu túto prvú pasáž, zvládnu už aj ostatné. Nuž začiatok je ťažký.

Ľahšiu trasu sme s roztrasenými a vysilenými rukami prešli asi za 40 minút, hoci to bolo len približne 120 metrov. Nuž neustále prepínanie karabínok, snaha dohovoriť sa niečím medzi angličtinou a maďarčinou (každý z nás vedel len jeden zo spomínaných jazyk) a niekedy aj 1,5 metrové preskoky len za opory rúk, si vybrali svoju daň. Aby sme sa priznali, do niektorých tých skokov sa nám priveľmi nechcelo, ale sedák na zadku a karabínky na lanách nás nakoniec presvedčili. Len s ich oporou a vlastnou silou sme sa šplhali hore po skalách, zdolávali previsy, chodili po maličkých kovových tyčiach a hľadali štrbinky, v ktorých by sme mali aspoň akú takú stabilitu. Na záver to však bol skvelý zážitok, plný nervov, odvahy a pocitu všemohúcnosti na konci. Po zdolaní niečo takéhoto, hlavne ak nie ste práve horal, vás totiž naplní hrdosť. Stačí aby si už nik nespomenul niektoré slabé chvíľky a dlhé presviedčanie k tomu, aby ste sa vôbec pohli, a môžete sa tváriť ako kráľ. A to do vtedy, kým neuvidíte ďalšiu skalu...

 

Pokračujeme na lanách

 

Aby sme si oddýchli, tak sme druhý deň vyrazili do zábavného parku Sobri Jóska blízko Bakoňského lesa. Toto centrum aktívneho oddychu sa nachádza neďaleko Balatonu, pri obci Kislőd. Sobri Jóska, alebo aj tunajší Jánošík, je obľúbená postava, ktorá dala meno parku, kde ešte pred pár rokmi nebolo nič. Je to úžasný príbeh ľudí, ktorí našli prekrásne miesto a vyplnili svoj sen postaviť si zábavný park. Začali vyhĺbením jazera (dnes je centrom celého parku) a pokračovali pridávaním rôznych atrakcií.

Autíčka, lodičky, trampolíny, skákacie hrady, automaty, katapulty, dobývanie hradu, lukostreľba atď. Príležitostí na zábavu je tu neúrekom. Nám sa obzvlášť páčili tri, z ktorých dve treba doplácať mimo vstupného. Ale aj za to stoja. Hore na svahu leží moderná bobová dráha a druhá priplácaná atrakcia je len pre silné žalúdky. Aspoň teda na prvý pohľad sa zdá. Ide totiž o zip line, alebo o spúšťanie na lane. Prihlásili sme sa ešte predtým, ako nám ukázali trasu, čo možno nebol najlepší nápad. U Jóska táto trať totiž meria 1 kilometer a letíte ňou dolu necelú minútu.

Sledovali sme laná od konečnej stanice pri jazere, kde nás aj vybavili a posadili do auta. Laná ďalej pokračovali ponad jazero a smerovali stále vyššie a vyššie až na samý vrch kopca na opačnej strane malého údolia. K tej veži sme smerovali aj my. Nebudeme preháňať, že sa tento zážitok nedá zvládnuť, hlavne po tom, ako sme deň predtým hľadeli 10 metrov (aspoň sa to tak subjektívne zdalo) dolu zo skaly. No výjsť na vrchol veže, postaviť sa na okraj a vložiť sa do vaku vyžaduje veľa odvahy. Hlavne ak vás podobná cesta čaká prvýkrát.

Pracovníci vás pripevnia na laná a prikážu vám, aby ste si bruchom ľahli do vaku. Keď prekonáte prvotnú paniku, prečo by len človek chcel letieť hlavou napred, už len čakáte na zopár inštrukcií a povel, kedy uvoľnia lano a vás to potiahne dolu. 3.2.1. počuť štuknutie a letíme. Rozbiehame sa a údajne najvyššia rýchlosť je až 80km/h. Vietor divoko fučí, dostane sa aj poza okuliare a nám slzia oči, ako keby sme plakali od strachu. To však nie, keďže je to úžasná jazda. Ako sa začnete približovať pristávacia veža blyskne vám ešte hlavou, ako vás len chcú zastaviť, keď idete tak rýchlo. Trochu to sekne, to to brzdiace lano, a už ste bezpečne pristáli. Jednoducho skvelý zážitok, ktorý si, ak sa dá, treba zopakovať. Pri druhej runde, sme sa už odvážili vziať so sebou aj fotoaparát, aby sme cestu zaznamenali.

 

Tretí deň na lanách?

 

Po nových zážitkoch sme zatúžili po niečom starom, dobrom a známom. Nuž a čo iné sa dá v Maďarsku za pekného počasia robiť? Jedine ísť do kúpeľov a aquaparku v jednom. Nakoniec sme zakotvili v Sárvári. Ako inak, kúpeľné mesto má niekoľko vlastných prameňov, ktoré zásobujú viacero inštitúcií. Najzaujímavejším sa zdá byť slaný prameň, ktorý má v sebe toľko minerálov, že pravidelne ničil potrubie a výbavu, takže ho museli odstaviť. Do budúcnosti ho ale mienia opäť používať, veď má podiel solí vyšší ako moria, takže v sebe ukrýva veľké bohatstvo. (Pre majetnejších dávame do pozornosti miestny 5 hviezdičkový hotel, ktorý sám o sebe má viac ako 20 bazénov pre svojich zákazníkov.)

Tunajšie Kúpele sú všetkým po čom môžu všetky vekové kategórie túžiť. Pre starších je tu krytá časť s liečivými vodami a aj wellness centrum, mladší využijú vonkajší letný areál s množstvom bazénov, barov, toboganov (7 naozaj veľkých a viacero menších spolu s inými atrakciami pre deti), ihrísk atď., a dokonca pre najmenších je tu skvelé centrum, kde majú menšie kĺzačky, bazéniky, oddychovú miesť, miestnosť na spánok a dokonca aj malú kuchynku na úpravu detskej stravy. Zábavy a zdravotných procedúr je tu naozaj veľa a to po celý rok. A ešte niečo - za 11 eur za dospelú osobu.

Čo nás však opäť najviac zaujalo boli laná a tunajší dobrodružný park. Hraničí s kúpeľami a dá sa doňho aj priamo z nich dostať. V tomto lanovom centre sa dá opäť vyskúšať mnoho atrakcií. Lukostreľba, lozenie po umelej stene, ale hlavne spomínané lezenie po lanovej dráhe na stromoch. Vypožičiate si výbavu, dostane inštruktáž a už budete preskúmavať okolité cesty. Na nich vyskúšate či zvládate výšky a či ste dostatočne ohybní. Na niektorých prekážkach totiž budete musieť stvárať kúsky, aby ste ich zdolali, ale výborne sa pri tom zabavíte, hlavne ak budete vo väčšej skupine.

 

Na krásnom zelenom Dunaji

 

Záver výletu patril pokojnej plavbe po jednom z mŕtvych ramien Dunaja. Na malej lodi nám kapitán vysvetlil, ako funguje tunajší lužný les, porozprával nám o zvieratách a aj o tom, aký vplyv na celé povodie Dunaja na slovensko-maďarskej hranici mala výstavba Gabčíkova. Prečo, keď sa postavíte medzi terajší Dunaj a jeho maďarské ramená pri Lipóte, uvidíte aké rozdielne sú hladiny. Stačí vedieť maďarsky, sám iný jazyk neovláda, a objednať si takýto výlet v miestnom hotelíku Orchidea. Výlet potom môžete doplniť návštevou miestneho aquaparku, alebo vynikajúcej pekárne. Hovorí vám niečo pekárenská značka Lipót? Ak áno, tak tu cez sklenené steny uvidíte, ako sa lahodný chlieb pripravuje.

 

V Maďarsku sme strávili len tri dni, ale v každý z nich sme vyskúšali nové zaujímavé zážitky. Stačí naplánovať výlet a vybičovať odvahu. Pomôcť vám k tomu môže aj stránka madarsko.sk.

 

Autor: SiSa, drom

Zdieľať článok na Facebooku