Debrecín – mesto, kde sa písali dejiny Uhorska

Debrecín je metropolou východného Maďarska a vďaka svojej blízkosti k Rumunsku a Ukrajine je východiskovým bodom na ceste do týchto krajín. Mesto leží vo Veľkej dunajskej kotline, v blízkosti Národného parku Hortobágy, ktorý je od roku 1999 zapísaný na zozname UNESCO. Národný park je domovom viacerých ohrozených živočíchov. Z vtáctva tu nachádzame sokola kobcovitého, orla kráľovského či myšiaka hrdzavého. Z cicavcov žije v Hortobágoch syseľ pasienkový a z hospodárskych zvierat maďarská ovca (racka) či maďarský stepný dobytok.

Názov mesta Debrecín vznikol v 13. storočí a pravdepodobne znamená „dobrá zem.“ Na tomto území existovalo niekoľko osád, ktorým v roku 1361 kráľ Ľudovít I. Veľký udelil právo na vlastnú radu a sudcu. V stredoveku bolo mesto v moci sedmohradskej rodiny Huňadyovcov, neskôr sa stalo súčasťou Osmanskej ríše. V Debrecíne sa rozšíril kalvinizmus a v roku 1628 tu postavili kostol sv. Ondreja, ten stál na mieste dnešného kostola. Rok 1693 priniesol Debrecínu povýšenie na slobodné kráľovské mesto, ktoré mu udelil Lepold I. Habsburský.

Nový Veľký kalvínsky kostol je postavený v klasicistickom štýle a staval sa necelých 20 rokov (1805 – 1824). S kostolom sa viaže i významná historická udalosť - 14. apríla 1849 tu Ľudovít Košút vyhlásil nezávislosť Uhorska. V chráme je dodnes uchovaná stolička, na ktorej Košút sedával.

Meno tohto významného politika nesie aj námestie, kde kostol stojí. Košútovo námestie (Kossuth tér) tvorí centrum mesta a nájdete na ňom sochu Košúta, vztýčenú od roku 1912. Svoje miesto tu má i Debrecínske reformované kolégium, v ktorom študoval jeden z najväčších maďarských básnikov, Csokonai Vitéz Mihály.

Kolorit mesta dotvára Trhová ulica (Piac utca) v minulosti slúžiaca na predaj remeselného tovaru. Čas spôsobil jej zmenu, no napriek tomu tu nájdeme pôvodné kupecké a vilové domy. K významným kultúrnym pamiatkam patrí aj Dériho múzeum s umeleckými zbierkami od mnohých darcov a Csokonaiho národné divadlo (Csokonai Nemzeti Színház) s nádherným priečelím, ktoré zdobia dve ženské postavy spoločne so šiestimi sochami básnikov. Toto stále divadlo má jeden z najkvalitnejších divadelných súborov Maďarska, otvorené bolo už v roku 1865.