Dovolenka na Považí: Turistov lákajú Piešťanské kúpele, príroda i pravek

2020-08-18 00:00:00 | | |

Leto na Považí: Turistov lákajú Piešťanské kúpele, príroda i pravek

Piešťany sú svetoznáme kúpele, veľa turistických, prírodných, kultúrnych i historických zaujímavostí však ponúka aj ich okolie.

predošlé

nasledujúce

Piešťany

V blízkosti dnes približne 30-tisícového mesta sa našli stopy po osídlení z praveku (Moravianska Venuša), pričom našich predkov do oblasti lákali okrem iného aj nezamŕzajúce pramene. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1113, kúpeľníctvo sa v ňom začalo rozvíjať najmä v 16. storočí. Od 19. storočia sa o rozkvet kúpeľov najviac zaslúžila rodina Winterovcov. Úhrnná kapacita vody zachytenej z prameňov presahuje 3 milióny litrov vody za deň. Súčasťou terapie je aj známe piešťanské bahno.

Sĺňava

Prehradením Váhu haťou v Drahovciach vznikla priehrada, ktorá ponúka široké rekreačné možnosti vrátane vyhliadkovej plavby. Je zahrnutá do zoznamu vzácnych vtáčích území Európy.

Hlohovec

Okresné 20-tisícové mesto sa podobne ako Piešťany spomína v tzv. Zoborskej listine z roku 1113. V tomto čase už zrejme stál aj stredoveký hrad, ktorý Jozef Erdődy v 18. storočí prestaval na reprezentačný zámok a v takejto podobe ho návštevníci poznajú aj dnes. Spomedzi ďalších pamiatok možno spomenúť Farský kostol sv. Michala z roku 1242 či Empírové divadlo.

Považský Inovec

Malebné slovenské pohorie je popretkávané turistickými cestami. Najvyšším vrchom je v tejto časti Marhát (748 m. n. m.), severnejšie leží Bezovec (743 m. n. m.) so známym lyžiarskym strediskom. Nad Novým Mestom nad Váhom sa týči Panská Javorina (943 m. n. m.), odkiaľ vedie hrebeňovka až na samotný Inovec (1042 m. n. m.). Ozdobou Považského Inovca je aj hrad Tematín.

Na snímke zrúcanina hradu Tematín, ktorého prvé murované stavby boli vybudované okolo roku 1250 a pustne od roku 1710. Nachádza sa na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec. Dobrovoľníci z OZ Hrad Tematín pracujú od roku 2007 na konzervácii jednotlivých budov.

Pravek

V katastri obce Radošina sa nachádza známa jaskyňa Čertova pec, ktorá bola jaskynným sídliskom lovcov v staršej dobe kamennej. V jaskyni, podobne ako v neďalekej obci Banka, boli nájdené kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu. Pobyt lovcov mamutov v tomto priestore potvrdzuje aj nález tzv. Moravianskej Venuše z roku asi 22.800 pred našim letopočtom. V roku 1930 ju našiel roľník Štefan Hulman-Petrech v Moravanoch nad Váhom.

Radošina

Kúsok od Čertovej pece sa nachádza rázovitá obec Radošina, ktorú preslávilo Radošinské naivné divadlo rodáka Stanislava Štepku.

Nové Mesto nad Váhom

Hoci prvá zmienka o meste pochádza z roku 1253, aj tu potvrdzujú prítomnosť pravekých ľudí náleziská z paleolitu, eneolitu, popolnicové sídlisko z mladšej doby bronzovej a z neskorších období potom hroby z čias Veľkej Moravy. Z množstva pamiatok možno spomenúť Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z rokov 1414-1423. Stojí na mieste staršej románskej stavby z prvej polovice 13. storočia, z ktorej sa dochovala veža.

Na snímke dvor zrekonštruovanej historickej budovy na Námestí slobody v Novom Meste nad Váhom

Beckov

Impozantná zrúcanina hradu z 13. storočia je obľúbeným výletným miestom, neďaleko sa nachádza kúpalisko Zelená voda.

Myjava

Smerom k hraniciam s Českou republikou sa nachádza Myjava s viac než 11-tisíc obyvateľmi. S jej dejinami sa spájajú revolučné roky 1848 a 1849 – 19. septembra 1848 tu vyhlásili Slovenskú národnú radu, prvý orgán verejnej moci na Slovensku. Dom, kde vtedajšia SNR zasadala, je súčasťou Múzea Slovenských národných rád. Rajom turistov sú Myjavské kopanice. Pekná vyhliadková trasa vedie úbočím Malých Karpát z Krajného na Čachtický hrad. V zimnom i letnom období návštevníkov láka vrchol Veľkej Javoriny (970 m. n. m.) na česko-slovenskej hranici, čo je najvyšší kopec pohoria Biele Karpaty.