Veľký prehľad horských chát vo Vysokých Tatrách: Na ktorú sa vydáte najbližšie?
Pešia turistika ľuďom učarovala už v 19. storočí, a tak bolo iba otázkou času, kedy pre nich vysoko v horách vzniknú miesta na prenocovanie. Dnes je vo Vysokých Tatrách dokopy trinásť horských chát a okrem nocľahu poskytujú aj osvieženie v podobe chutného jedla či nápojov. Navštívte ich spolu s nami.
Rainerova chata (1301 m n. m.)
Najstaršiu chatu vo Vysokých Tatrách postavili na Starolesnianskej poľane v ústí Veľkej Studenej doliny už v roku 1863. Kamenná jednopriestorová chatka slúžila ako útulňa, kde mohli turisti zdarma prenocovať, po obnovení v roku 1998 v nej funguje bufet bez ubytovania. V chate je aj malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a starých lyží.
Chata pri Zelenom plese (1551 m n. m.)
Chata pri Zelenom plese (Brnčalka) je turistami, cyklistami, horolezcami i lyžiarmi vyhľadávaná pre mimoriadne dobré terénne podmienky. Postavená bola v rokoch 1895 až 1897 pod názvom Fridrichova chatu na počesť arcikniežaťa Fridricha Habsburga, po roku 1948 niesla meno horolezeckého inštruktora Alberta Brnčala a od roku 1993 sa nazýva Chata pri Zelenom plese. Poskytuje stravovacie aj ubytovacie služby.
Chata Plesnivec (1290 m n. m.)
Chata Plesnivec v Doline siedmich prameňov je jedinou vysokohorskou chatou na území Belianskych Tatier. Prvou stavbou na tomto mieste bol zrub zlatokopa Drechslera v polovici 18. storočia, ku ktorému v roku 1892 pribudla malá chatka kolárov. O 30 rokov stavbu premenili na turistickú chatu s názvom Plesnivec, ktorá však po roku 1953 slúžila len odbornej verejnosti. To sa zmenilo až po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorú ukončili v roku 1997 a dnes chata poskytuje stravovacie služby aj ubytovanie.
Chata pri Popradskom plese (1494 m n. m.)
V Mengusovskej doline priamo na brehu Popradského plesa vyrástla už v roku 1879 prvá Majláthova chata, ktorá však o rok vyhorela a s podobným osudom ju nasledovalo niekoľko ďalších stavieb. Na Vianoce 1961 dali do prevádzky ďalšie ubytovacie zariadenie, ktoré sa dnes prezentuje ako Horský hotel, Chata Popradské pleso, pretože ponúka 36 izieb rôzneho typu, od turistických po superior. Okrem ubytovania je k dispozícii reštaurácia, wellness či požičovňa horolezeckých potrieb.
Zamkovského chata (1475 m n. m.)
Zamkovského chata stojí v ústí Malej Studenej doliny, kde si ju v roku 1943 postavil Štefan Zamkovský, fotograf, nosič, horolezec a horský vodca. V dvojpodlažnom objekte poskytoval stravovacie a ubytovacie služby a počas vojny uchýlil aj niekoľko židovských rodín a partizánov. Napriek tomu mu bola chata v roku 1948 znárodnená a bývalého kapitalistu vykázali z Tatier. Chata bola následne premenovaná na chatu Jána Nalepku, až kým ju v roku 1992 nevrátili potomkom Zamkovského.
Téryho chata (2015 m. n. m.)
Téryho chata je najvyššie položenou celoročne otvorenou chatou v Tatrách. Nachádza sa v Malej Studenej doline pri Piatich Spišských plesách, kde ju dal v roku 1899 postaviť Uhorský karpatský spolok. Urobil tak na základe osobnej iniciatívy lekára Edmunda Téryho, ktorý sa zaslúžil aj o rozvoj tatranskej turistiky a bol priekopníkom horolezectva. V rokoch 1979 až 1982 bola chata zrekonštruovaná a dnes ponúka ubytovanie i stravu.
Sliezsky dom (1670 m n. m.)
Sliezsky dom je najvyššie položeným horským hotelom na Slovensku. Stojí na na brehu plesa vo Velickej doline , kde v roku 1871 postavili prvú kamennú budovu. Tú však už o dva roky neskôr zmietla snehová lavína. V roku 1895 preto vznikla chata Sliezsky dom, ktorá však v roku 1962 vyhorela do tla. Na jej mieste vyrástol nový Sliezsky dom, ktorý v roku 1995 hostil aj pápeža Jána Pavla II. V súčasnosti je z neho luxusný štvorhviezdičkový hotel, ktorý ponúka 110 lôžok, reštauráciu aj rozsiahle wellness centrum.
Zbojnícka chata (1960 m n. m.)
Zbojnícka chata stojí vo Veľkej Studenej doline. Jej počiatky siahajú do roku 1907, keď na tomto mieste vznikla lovecká chata lesnej správy. O tri roky bola predaná do užívania turistickej verejnosti a prístavbou z roku 1924 vznikol terajší objekt. Jeho názov pravdepodobne odkazuje na pytliakov, ktorí dolinu v minulosti navštevovali. Súčasnú podobu chata získala prestavbou v roku 1983 a dnes poskytuje stravovacie služby a nocľah na poschodových posteliach s kapacitou 16 ľudí.
Bilíkova Chata (1255 m n. m.)
Bilíčka stojí na úpätí Slavkovského štítu neďaleko Hrebienku, odkiaľ k nej vedie chodník aj cesta. Na jej mieste stála od roku 1875 jednoduchá Ruženina chata, ku ktorej neskôr pribudol väčší turistický hotel. Obe budovy však zničil požiar, rovnako ako aj dva ďalšie hotely. V roku 1934 bol položený základný kameň novej turistickej chaty, ktorá niesla meno dr. Guhra a po znárodnení ju premenovali na počesť Pavla Bilíka (1916 - 1944), príslušníka finančnej stráže popraveného gestapom na Kežmarskom zámku.
Chata pod Rysmi (2250 m n. m.)
Chata pod Rysmi je najvyššie položenou tatranskou chatou. Leží v uzávere Mengusovskej doliny a okolo vedie frekventovaný turistický chodník na Rysy. O potrebe chaty na tomto mieste sa hovorilo už koncom 19. storočia, ale pre technické a najmä finančné ťažkosti ju otvorili až roku 1932. Robotníci na výstavbe pracovali 93 dní, počas ktorých zažili aj životu nebezpečné chvíle, keď oblasť zasiahla snehová víchrica. Aj po dokončení chatu často potrápilo počasie a až sedemkrát ju poškodila snehová lavína. Tá posledná si vyžiadala rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá trvala do roku 2013.
Chata pod Soliskom (1 840 m n. m.)
Chata pod Soliskom, tiež Solisková chata alebo Solisko, je najmladšou z tatranských chát a začala vznikať po dobudovaní prvého lyžiarskeho vleku. Do prevádzky bola uvedená v roku 1946 ako úkryt pre zjazdárov pred zlým počasím. Pred koncom vojny na chate bývali partizáni, ktorí mali dobrý výhľad na údolie obsadené Nemcami. V 60-tych rokoch však stavba nebola využívaná a chátrala, dokonca sa uvažovalo o jej zbúraní. Tatranskí horolezci však chatu zrekonštruovali a jej návštevnosť opäť stúpla. Po privatizácii v roku 1995 sa dostala do súkromných rúk a do roku 2003 prešla celkovou prestavbou.
Skalnatá chata (1751 m n. m.)
Previsnutý balvan, zvaný Ohnisko, na prahu Skalnatej doliny poskytoval prirodzené útočisko turistom už oddávna. V roku 1841 toto miesto zatarasili a omurovali, čím vznikol primitívny prístrešok a ďalšími úpravami v roku 1915 betónová chatka. Hlavný krok k súčasnej podobe chaty nastal v roku 1932, keď budovu prevzal Klub československých turistov a vykonal niekoľko prestavieb. Po roku 1972 však slúžila ako sklad, až kým sa v roku 1993 manželia Kulangovci, chatári zo Zamkovského chaty nerozhodli vliať zdevastovanej a opustenej Skalnatej chate nový život. Dnes Skalnatá chata poskytuje stravovacie a ubytovacie služby. K dispozícii sú dve zrekonštruované izby.
Horský hotel Hrebienok (1285 m n. m.)
Hrebienok patril odjakživa k najobľúbenejším turistickým cieľom v Tatrách. V roku 1928 preto dala pražská Legiobanka ako majiteľ pozemnej lanovky vybudovať pri jej staničnej budove Sport hotel so 72 izbami, reštauráciou a garážou. Po páde banky bol chvíľu v majetku železničiarov a v roku 1949 sa zmenil na odborársku zotavovňu pod názvom Hrebienok. Budova bola veľmi dlho v nepretržitej prevádzke, a to sa podpísalo na jej vzhľade. Od roku 2018 je hotel z technických príčin uzavretý.
Autor: © Zoznam/ako
Zdieľať článok na FacebookuSúvisiace články
Novinky.sk
Varenie a recepty
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.