Slovensko získalo prvú značku Európske dedičstvo: 12 pokladov, ktorým za to vďačí

 

Rimavská Baňa

Opevnený gotický kostol v Rimavskej Bani bol postavený v 14. storočí. Nachádzajú sa v ňom stredoveké nástenné maľby s ladislavovskou legendou z rokov 1360 až 1380 a vzácnosťou je i mobiliár - gotická krstiteľnica a barokový oltár a kazateľnica.

Chrám bol pôvodne katolícky, počas reformácie však prešiel do rúk protestantov. V tom čase bola väčšia časť malieb zatretá, pribudli empory a kazetový strop. Pôvodná stavba nemala vežu, dnešná zvonica bola pristavaná v 18. storočí. Podstatnou zmenou prešiel kostol aj na začiatku 20. storočia, kedy veža dostala novú barokovú strechu a demontovaná bola vežička nad vchodom v obvodovom múre.

Rimavskobanský kostol zaujal aj českého spisovateľa Aloisa Jiráska, ktorý obec navštívil v roku 1897 pri zbieraní materiálu pre svoju trilógiu z husitských čias pod názvom Bratstvo. Do priestoru opevneného chrámu umiestnil jednu zo scén druhej knihy, kedy sa v ňom obyvatelia Rimavskej Bane bránia pred útokom oddielu vojska Jána Hunyadiho.

 

Rimavské Brezovo

Pôvodne ranogotický kostol bol pravdepodobne postavený v prvej polovici 14. storočia a pred reformáciou zasvätený Narodeniu Panny Márie. V interiéri sa zachovalí nástenné maľby pravdepodobne z dielne Majstra ochtinského presbytéria. Najvýraznejším prvkom je postava žehnajúceho Krista v žiariacom kruhu so Slnkom a Mesiacom vo východnej časti klenby a Mariánsky cyklus v dvoch pásoch po obvode celého presbytéria.

V roku 1893 prešiel kostol najväčšou prestavbou. Pôvodná sakristia na severnej strane bola zbúraná, vchod zamurovaný a loď bola rozšírená južným smerom. Vďaka tejto prestavbe sa na stenách zatretých vápnom našli stredoveké nástenné maľby.

Komplexná obnova a výskum sa realizovali v postupných etapách od roku 2005 do roku 2019, cenným objavom bola aj pôvodná približne 700-ročná dlažba v presbytériu (foto hore). Obnova presbytéria bola ocenená hlavnou cenou súťaže Kultúrna pamiatka roka 2012.

 

Kyjatice

Románskogotický kostolík v Kyjaticiach bol postavený koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Ukrýva vzácne nástenné maľby, pochádzajúce z dvoch etáp. Tie v presbytériu a na víťaznom oblúku vznikli na konci 14. storočia, fresky na severnej stene lode sú z prvej polovice 15. storočia. Všetky boli po prijatí reformácie zabielené a ich odkrývanie sa uskutočnilo až v 80. rokoch 20. storočia.

Vzácnosťou kostola je tiež kamenná krstiteľnica zrejme z 13. storočia, neskorogotický portál, renesančný drevený kazetový strop a oltár zo 17. storočia a drevená bohato vyrezávaná baroková kazateľnica z prvej tretiny 18. storočia. V areáli kostola sa nachádzajú ruiny budovy bývalej školy a fary.

 

Kraskovo

Kostol v Kraskove pochádza zo 14. storočia, postavený bol na mieste staršieho kostolíka z 13. storočia. V 15. storočí bol opevnený múrom, do areálu ktorého bola v roku 1657 postavená drevená zrubová zvonica.

V interiéri, ale aj na fasáde kostola sa výborne zachovali nástenné maľby zo 60. a 70. rokov 14. storočia. Zobrazujú Svätoladislavskú legendu a výjavy z mariánskeho a pašiového cyklu. Presbytériu dominuje Žehnajúci Kristus v mandorle, v exteriéri na východnej stene presbytéria sa nachádza freska sv. Krištofa. Medzi vzácnosti kostola patrí aj kamenná krstiteľnica z 13. storočia a maľovaný kazetový strop z roku 1758.

 

Chyžné

Malý kostolík s veľkými pokladmi môžete navštíviť aj v malej obci Chyžné neďaleko Jelšavy. Už na pohľad sa odlišuje masívnym ohradným múrom so zastrešenými bránkami, ktorý uzatvára kostolný areál s cintorínom, samostatne stojacou zvonicou a drevenou stavbou z 18. storočia.

Samotný kostol pochádza z druhej polovice 13. storočia, o sto rokov neskôr na jej obvodové múry a klenbu pribudli nástenné maľby zo života Krista, Panny Márie, svätcov a cirkevných otcov. V interiéri môžete vidieť aj vzácny neskorogotický krídlový oltár z roku 1508 z dielne Majstra Pavla z Levoče. Sochy anjela a Márie sú pripisované samotnému majstrovi.

 

Kameňany

Kostol pôvodne zasvätený uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi postavili na miernej vyvýšenine uprostred obce v polovici 13. storočia a má románsky základ. Fresková výzdoba na empore a v presbytériu pochádza z prvej polovice 14. storočia a z 15. storočia.

Dnešnú podobu kostola ovplyvnili prestavby v 17. storočí, keď došlo k zaklenutiu lode a predstavaniu južnej veže. V 18. storočí boli upravené v duchu baroka a klasicizmu aj okenné otvory, dodnes sa však zachoval ranogotický ústupkový portál. Zvonica pri kostole pochádza z obdobia okolo roku 1800.

 

Rákoš

V starej baníckej obci Rákoš stojí na úpätí kopca Železník kostol Najsvätejšej Trojice, ranogotická  jednoloďová stavba z polovice 13. storočia, kde sa stredoveké fresky zachovali aj na vonkajšej stene. Má ešte románsku podkovovitú apsidu a štrbinové románske okná, vstupný portál je však už gotický.

Nástenné maľby pochádzajú z obdobia od poslednej tretiny 14. storočia po druhú polovicu 15. storočia a pokrývajú steny a klenbu presbytéria a takmer celú severnú stenu lode. Obzvlášť výnimočnou je zobrazenie Posledného súdu, Stigmatizácia sv. Františka a podoba žehnajúceho Boha s tromi tvárami, ktorý bola neskôr zakázaná.

 

Šivetice

Neveľká obec Šivetice neďaleko Jelšavy sa môže pochváliť najväčšou románskou rotundu v strednej Európe. Má priemer 11 metrov a zaujímavé je, že bola v druhej štvrtine 13. storočia postavená z tehál a nie kameňa, ako bolo vtedy zvykom.

Interiér je pokrytý freskami v niekoľkých vrstvách. Pôvodné románske maľby s témou života sv. Margity Antiochijskej, ktorej je rotunda zasvätená, neskôr premaľovali v gotickom štýle. Zaujímavým detailom je exteriérová freska na románskom portáli.

 

Ochtiná

Ochtiná sa síce preslávila najmä neďalekou aragonitovou jaskyňou, počas jej návštevy by ste však rozhodne nemali obísť ani kostol sv. Mikuláša. Ten bol postavený v gotickom štýle na mieste zničenej románskej stavby zrejme začiatkom 14. storočia. O dve storočie neskôr pribudla ku kostolu severná bočná loď, zaklenutá hviezdicovou klenbou.

V interiéri sa nachádzajú nádherné fresky zobrazujúce christologický cyklus, ktorých autorom je takzvaný Majster ochtinského presbytéria. Pôvodne zrejme pokrývali omnoho väčšiu plochu, začiatkom 17. storočia však boli v dôsledku evanjelizácie zabielené, a tak dnes môžete obdivovať len tie v presbytériu.

 

Plešivec

Dnešný Plešivec bol v stredoveku majetkom Bubekovcov, ktorí si tam nechali vybudovať hrad. Jeho súčasťou bol aj kostol sv. Juraja, spomínaný prvýkrát v roku 1314. Ten bol neskôr rozšírený o jednu loď a v interiéri i exteriéri doplnený nástennými maľbami, ktoré patria k najlepším gotickým dielam u nás.

Začiatkom 15. storočia ku kostolu pristavali neskorogotickú pohrebnú kaplnku. V roku 1558 plešivecký kostol vypálili Turci a v nasledujúcich rokoch bol ruinou bez strechy, takže bola maliarska výzdoba značne poškodená. K rekonštrukcii došlo až začiatkom 17. storočia.

 

Štítnik

Gotický kostol v Štítniku pochádza z 13. storočia a od stredoveku sa zachoval vo vzácne nepoškodenej a neprestavanej podobe. Pôvodne šlo o malý kostol, ktorý však bol počas druhej tretiny 14. storočia rozšírený, čím vznikla trojloďová bazilika so sieťovou a hviezdicovou klenbou.

V tomto období boli pôvodné maľby prekryté novými freskami, vrátane najznámejšej z nich, takzvanej Štítnickej madony. V polovici 16. storočia však boli z dôvodu evanjelizácie kostola zabielené a k ich obnove došlo až o štyristo rokov neskôr.

Vzácnosťou kostola je aj liatinová krstiteľnica z polovice 15. storočia, renesančný organ či 14 renesančných a barokových drevených epitafov a mortuárií.

 

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku