Sladké cestovanie: 6 tort, ktoré si podmanili svet

 

1. Prísada omylom

Torta: cheesecake

Vznik: Grécko

Doba: 8. storočie pred n. l.

Sladká pochúťka, zložená z pšeničnej múky, syra a medu nielenže skvele chutí, ale dodá aj energiu. Svoje o tom vedia predovšetkým starovekí grécki športovci, ktorým je táto lahôdka podávaná počas olympijských hier v roku 776 pred n. l. Rimania si pôvodný recept trochu poupravia a do tvarohovej torty pridajú navyše vajíčka a servírujú ho ešte za tepla. Avšak cheesecaku, ako ho poznáme dnes, dá podobu až americký podnikateľ a majiteľ firmy Empire Cheese Company, William A. Lawrence (1842-1911), ktorému okolo roku 1873 počas experimentu o vyšľachtenie jedného z najstarších francúzskych syrov, Neufchâtelu, vyjde omylom menej vyzretý, zato krémovejší a chutnejší syr – cream cheese. Lawrence sa rozhodne nový produkt predávať pod názvom Philadelphia a o sedem rokov neskôr získava jeho syr ochrannú známku, pod ktorou je predávaný aj dnes a ktorá je neoddeliteľnou súčasťou moderného cheesecaku.

 

2. Ukradnutý recept

Torta: Croquembouche

Vznik: Francúzsko

Doba: 16. - 18. storočie

Veľmi netradičnou tortou kužeľovitého tvaru, ktorá je zložená z malých guličiek z odpaľovaného cesta, naplnených vanilkovým krémom, sa roku 1815 chváli ako novinkou, ktorá nemá vo svete obdoby, vynálezca dezertu suflé, francúzsky kuchár Marie-Antoine Carême. Atypická torta si okamžite získava medzi ľuďmi veľkú obľubu a je od tej chvíle vyžadovaná na všetkých oslavách, vrátane svadieb, ako zlatý klinec večera. Má to ale háčik. Už o deväť rokov skôr bol rovnaký dezert popísaný v kulinárskej encyklopédii slávneho francúzskeho šéfkuchára a autora Andrého Viarda (1759-1834), ktorý túto tortu zaradil na zoznam najzložitejších sladkých a slaných pokrmov, ktoré sa bežne podávali medzi jednotlivými chodmi počas veľkých banketov. Ukradol teda Carême recept svojmu kolegovi, aby sa dostal do podvedomia spoločnosti? Ťažko povedať. Na náhodu to však nevyzerá. Na kráľovských a šľachtických stoloch sa torta skutočne objavovala v rôznych podobách už od 16. storočia…

 

3. Výtvor učňa

Torta: Sacher

Vznik: Rakúsko

Doba: 19. storočie

„Odkážte šéfkuchárovi, nech pripraví nejakú špecialitu pre našich vzácnych hostí,“ nariaďuje rakúsky kancelár knieža Klemens Metternich (1773–1859). Netuší však, že šéfkuchár je chorý a jeho odkaz sa tak dostáva k ešte len 16-ročnému cukrárskemu učňovi Franzovi Sacherovi (1816–1907), ktorý pre panstvo roku 1832 pripraví čokoládovú tortu len tak od oka. Napriek tomu si jeho dielo okamžite získava veľkú obľubu na dvore. Pochúťka nadobudne ešte väčšiu obľubu po tom, čo Sacherov syn Eduard (1843–1892) vylepší počas svojich učňovských rokov tortu o marhuľovú marmeládu a čokoládovú polevu. Roku 1876 Eduard vo Viedni zakladá reštauráciu a Hotel Sacher, ktorého hlavnou atrakciou i symbolom sa po celé generácie stane práve slávna torta podľa tajnej receptúry rodiny Sacherovcov.

 

4. Oklamaná cárovná

Torta: medovník

Vznik: Rusko

Doba: 19. storočie

Cárovná Alžbeta Alexejevna (1779–1826), manželka ruského vladára Alexandra I. Pavloviča (1777–1825), dostáva hysterický záchvat zakaždým, keď jej slúžiace prinesú pokrm obsahujúci med. Ten je totiž jednou z niekoľkých vecí, ktoré na smrť nenávidí. Preto všetkých prítomných na dvore prekvapí, s akou chuťou sa cárovná jedného dňa zahryzne do nového koláča, ktorý špeciálne pre ňu upiekol nedávno prijatý mladý kuchár, ktorý k nej chová isté sympatie bez toho, aby mal tušenie o jej odpore voči medu. Koláč z perníkového cesta, medu a hustej kyslej smotany sa okamžite stáva obľúbeným múčnikom panovníčky. O jeho zložení ale sluhovia radšej pred Jej Veličenstvom taktne mlčia. Potom, čo sa recept na medovú tortu rozletí do celého sveta, vzniká pod rukami skúsených cukrárov a pekárov mnoho jeho variantov. Avšak tajný recept na pravý medovník je veľmi prísne strážený a je známy len pár zasvätencom.

 

5. Záhada pre cisárovnú

Torta: Dobošova

Vznik: Maďarsko

Doba: koniec 19. storočia

„Vrstvené pláty piškótového cesta, jedinečný čokoládový krém a karamel. Nielen že tento skvost maďarského cukrárskeho majstra Dobosa lahodí oku a jazyku, disponuje aj bezkonkurenčnou dobou trvanlivosti bez nutnosti držať ho v chlade,“ ospevuje recept maďarského kuchára a cukrára Józsefa Dobosa (1847–1924) z roku 1888 rakúska cisárovná Sisi. Tá si na sladkom vynáleze pochutnáva len o rok neskôr spolu so svojím manželom, rakúskym cisárom Františkom Jozefom I. (1830–1916), na budapeštianskom výstavisku. Pátra predovšetkým po tajomstve výnimočnej trvanlivosti tejto pochúťky, na ktorej nič neuberajú ani horúce letné dni. Dobos sa však len usmieva pod fúzy a zatiaľ si necháva svoje sladké tajomstvo pre seba. Všetko ale zmení rok 1906, kedy sa Dobos odoberá na zaslúžený odpočinok a svoj doteraz tajný recept odovzdá do vlastníctva Cechu budapeštianskych cukrárov a pernikárov s podmienkou, že tortu podľa jeho receptúry budú smieť piecť iba jeho členovia.

 

6. Sukňa primabaleríny

Torta: Pavlova

Vznik: pravdepodobne Nový Zéland

Doba: 20. storočie

Keď sa ruská primabalerína Anna Pavlovová (1881-1931) ubytuje v hoteli vo Wellingtone na Novom Zélande, kde nakoniec strávi celé tri roky, určite nemá najmenšie tušenie, že sa čoskoro stane predlohou pre svetovo známu sladkú pochutinu. Hotelovému kuchárovi učarujú nielen jej tanečné kreácie, ale hlavne jej vrstvená sukňa baletného kostýmu, zvaná „tutu“. Zapracuje fantázia a netradičná torta, ktorej korpus v podobe veľkej bielej cukrovej pusinky ozdobenej šľahačkou, predstavujúci sukňu slávnej baleríny, je na svete. A aby bol skutočne čo najrealistickejší, dozdobí ho kuchár nakrájanými kúskami kivi, pretože sukňa ruskej primabaleríny nie je biela, ako tomu býva, ale je sfarbená dozelena. Svoje dielo, rovnako ako jeho názov Pavlova, potom predstaví svetu roku 1926. Dodnes ale vedie Austrália s Novým Zélandom spor, kde vlastne famózna torta vznikla a komu oficiálne patrí.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Zuzana Parkánová

Zdieľať článok na Facebooku