JAPONSKO - Takmer storočný japonský šéfkuchár strávil celú svoju kariéru prípravou jedného jedla - pochúťky z úhora zvanej unagi. Napísal o tom austrálsky web ABC. V Tokiu, kde sa kulinárstvo stalo miestnou posadnutosťou, spočíva úspech mnohých reštaurácií, kuchárov a predajcov v sústredení sa na jednu konkrétnu surovinu alebo pokrm.
Reštaurácia Nodaiwa v luxusnej štvrti Abazu Džuban v centre japonskej metropoly už 200 rokov ponúka iba jeden pokrm - svoju špecialitu zo sladkovodného úhora. Teraz ju prevádzkuje 96-ročný šéfkuchár Kanedžiró Kanemoto, ktorého rodina vlastní podnik už päť generácií. Kanemoto je podľa ABC v Tokiu živou legendou. "Kedysi dávno boli zákazníkmi našej reštaurácie samurajskí bojovníci," povedal Kanemoto.
Kuchári začínajú pracovať o piatej hodine ráno a ich úlohou je pripraviť okolo 600 úhorov pre zákazníkov, ktorí sa sem prídu naobedovať. Len tri roky trvá ovládnutie správnej techniky napichovania úhorieho mäsa na špajle, osem rokov potom zaberie naučiť sa správne porciovanie ryby a celý život, než sa človek naučí ju grilovať, uviedol Kanemotov vnuk Entaró. Ten sa teraz pripravuje prevziať dedkovo miesto a pokračovať v rodinnej tradícii.

Vedci vypestovali úhorie mäso v laboratóriu: V Japonsku ho zaradia do jedálničkov
Tajomstvo úspechu reštaurácie však nespočíva v samotnej príprave úhora. "Prežitie našej úhorej reštaurácie závisí na omáčke," povedal Kanedžiró Kanemoto. Existenciu omáčky ohrozovala druhá svetová vojna. "Moji rodičia nevedeli, ako omáčku ochrániť pred vojnovými náletmi," spomína teraz takmer storočný šéfkuchár. Rodinnú vzácnosť preto zakopal do zeme. Omáčka je zmesou mirinu (sladké ryžové víno) a sójovej omáčky, ostatné ingrediencie zostávajú tajné.
"(Omáčke) neporozumiete vo svojich 20, 30 rokoch. Až až v 40 alebo 50 rokoch oceníte jej jemnú chuť. Trvalo mi desiatky rokov, kým som sa do tohto bodu dostal," povedal na záver Kanemoto.