Rímsky milovník Grécka: Cisár Hadrianus si v Aténach postavil vlastné mesto

2022-08-26 07:00:00 |   |    | 

Aténčania majú pre rímskeho cisára Hadriana ďalší darček. A nie len tak hocijaký. Uprostred mesta mu postavili víťazný oblúk. O pár rokov skôr mu v divadle vztýčili obriu sochu. Panovník totiž robí pre mesto prvé posledné. „Štedrosť Hadriana bola vyhradená predovšetkým Aténam,“ dodáva antický cestovateľ Pausanias.



 

Rimania si s obavami prezerajú nového cisára. V lete roku 117 sa ním stáva Hadrianus (76-138). Ten už toho má vo svojich 41 rokoch relatívne veľa za sebou. Doteraz sa mu pritom darilo viac ako dobre, a to ako na poli vojnovom, tak na tom politickom. Obyvatelia Večného mesta by mali byť spokojní. „Čo ale ten jeho podivný vzhľad?“ pýtajú sa jeden druhého. Hadrianus sa totiž neoblieka ako Riman, ale ako Grék. Dokonca nie je hladko oholený, ako je v meste zvykom, ale nosí fúzy ako obyvatelia Peloponézu! Hadrianus je už od detstva veľkým obdivovateľom Grécka. Viac než polovicu doby svojej vlády tak strávi mimo Ríma. Najviac si zamiluje Atény. Je pravda, že sa tu oddával ako stavebnej činnosti, tak sexuálnym hrátkam s mladým milencom?

 

Hovoria mu Gréčik

Zamyslený Hadrianus sa chystá na prvú zahraničnú cestu. Možno prekvapivo nesmerujú jeho kroky najskôr do Grécka, ale do Germánie. Cisár tu musí skontrolovať armádu a následne sa ponáhľať do Británie, kde proti Rimanom vypukla vzbura. V kolíske západnej civilizácie na Peloponézskom polostrove navyše kedysi bol. Grécko fascinovalo Hadriana už od detstva. Počas štúdií sa o neho zaujímal tak vehementne, až si vyslúžil prezývku Gréčik. Prvýkrát ho však navštívil až ako konzul v roku 111, kedy zamieril k Nikopolu na jeho západnom pobreží, kde sa stretol so slávnym filozofom Epiktetom (asi 55-135). „Nežiadaj, aby sa veci diali, ako chceš, ale chci, aby sa veci diali tak, ako sa dejú, a bude ti v živote dobre,“ poučil ho vtedy mysliteľ.

 

Vztýčia mu sochu

K bránam Atén sa blíži početná výprava. „Konečne zase v milovanom meste,“ vydýchne si na jeseň roku 124 Hadrianus. Potom, čo vyriešil problémy na britských ostrovoch, vypravil sa cisár do dnešného Turecka, ktorého západnú časť zničilo zemetrasenie. Keď nariadil nutné opravy, presunul sa do Grécka. Rýchlo sa pritom ponáhľal do Atén. Niet divu, že si mesto tak obľúbi. Obyvatelia mu už pri prvej návšteve udeľujú čestné občianstvo a zvolia ho archontom, teda členom rady starších. Aby toho nebolo málo, v Dionýzovom divadle mu navyše vztýčia obrovskú bronzovú sochu.

 

Ôsmy div sveta?

Pred Hadrianom sa klenie kolosálna budova. Ide o chrám Dia Olympského. Hoci sa s jeho výstavbou začalo už v roku 550 pred n. l., je svätostánok stále nedokončený. Hneď ako cisár dorazí do Atén, rozhodne, aby sa robotníci dali do práce a architektonický skvost dostavali. Do jeho vnútra má byť umiestnená grandiózna socha vládcu bohov, zhotovená zo zlata a slonoviny. „Veľkosťou prekonala všetky skulptúry s výnimkou Rhodského kolosu,“ upozorňuje antický cestovateľ Pausanias (asi 110–180). Vyšší tak je len slávny div sveta. Tiež chrám so 104 stĺpmi, ktorému sa skrátene hovorí Olympeion, sa honosí radom prvenstiev, je napríklad najväčším svätostánkom v Grécku. Na jeseň roku 124 sa ale práce na ňom ešte len rozbiehajú...

 

Zasvätený do mystéria

Potemnený chrám bohyne Démétér osvetľuje len niekoľko pochodní. V svätostánku, ktorý sa nachádza asi 20 kilometrov od Atén, sa konajú eleusinské mystériá. Do obradu, počas ktorého je údajne odovzdávané tajomstvo večného života, je na sklonku roku 124 zasvätený aj Hadrianus. Kvôli cisárovi je však tradícia mierne upravená. Aby mystérium niekto nevyužil k atentátu, nesmú mať účastníci oproti zvyklostiam tentoraz zbrane. „V marci 125 potom predsedal Veľkej Dionýzii, dramatickému festivalu konanému v Aténach na počesť boha veselia,“ približuje súčasná francúzska publicistka Carole Raddato ďalší Hadrianov pobyt. Obyvatelia mesta pri tej príležitosti vyzdobia divadlo 12 cisárovými bustami. Onedlho potom sa ale Hadrianus musí vrátiť do Talianska.

 

Knižnica s bazénom

Nákladne zdobenou miestnosťou sa rozliehajú grécke verše. Nielenže ich predčíta sám cisár, je aj ich autorom. Hadrianus ich navyše recituje svojmu mladučkému milencovi Antinoovi (110–130), s ktorým sa v roku 128 vrátil do Atén. „Tu čoskoro vyrastie nová knižnica,“ ukazuje zamilovaný panovník svojmu 18-ročnému gréckemu priateľovi. Cisár sa zďaleka neuspokojí len s dostavbou Olympeionu, v Aténach sa púšťa do budovania ďalších gigantických stavieb. Jednou z nich je aj nová bibliotéka. „Mala sto stĺpov z frýgijského mramoru a pavilóny s pozlátenou strechou a alabastrom,“ poznamenáva Pausanias. Uprostred areálu, ktorý je dokončený v roku 131, nechá Hadrianus vybudovať záhradu s bazénom.

 

Pre bohov aj pre seba

Atény zažívajú nebývalý rozkvet. Už počas svojho prvého pobytu v meste začal cisár aj budovanie dôležitého akvaduktu. „Na dĺžku meral 25 kilometrov a bol považovaný za jeden z najdlhších tunelov rímskeho sveta,“ uvádza grécka publicistka Eleutheria Traiou. Vodu do Atén privádza až z hory Parnes severne od mesta a jeho veľká časť je neobvykle skrytá pod zemou. Pri Olympeione Hadrianus navyše necháva postaviť chrám boha Krona a posvätný okrsok bohyne Gaiy. Kvôli svojej slabosti pre mladých chlapcov zrejme vybuduje aj gymnasion, v ktorom sa nahí mladíci zdokonaľujú v telesných cvičeniach.

 

Plánuje veľké hry

Zmorený panovník si dopraje príjemný kúpeľ. Nebol by snáď ani správnym Rimanom, ak by v Aténach nepostavil obrie kúpele. Keď Hadrianus do mesta v roku 131 dorazí tretíkrát, už je ich stavba na konci a on ich môže vyskúšať. Na jeho tvári sú napriek tomu chmúry. Do kúpeľov, preslávených nádhernou mozaikovou výzdobou, totiž mieri sám. Jeho milenec Antinoos sa o rok skôr utopil vo vodách Nílu. Smrť krásneho mladíka vraj cisára nesmierne zasiahla. V Aténach je napriek tomu opäť veľmi aktívny. Okrem toho, že tu „skolauduje“ kúpele a dostavaný Olympeion, zakladá Panhellenion – radu, ktorá združuje zástupcov všetkých gréckych miest. Na rok 137 potom naplánuje konanie Panhelénskych hier, ktorých dejiskom sa stanú Atény.

 

Dostáva oblúk

Hadrianova posledná návšteva milovaného mesta sa chýli ku koncu. Aténčania počas nej cisára opäť príjemne prekvapili. Pred jeho zrakmi odhalia monumentálny víťazný oblúk. „Toto je mesto Hadrianovo,“ dá sa na ňom dodnes dočítať. Bránou sa totiž vchádza do mestskej časti, za vznikom ktorej cisár tiež stojí. Hadrianus tu vybudoval obrovskú agoru, teda námestie určené pre trhy a stretávanie ľudí. Najhonosnejšou miestnou budovou, ktorú dá postaviť, je Pantheon, chrám všetkých bohov. Nová štvrť dostane po cisárovi aj meno, hovorí sa jej Hadrianopolis. Na jar 132 musí ale panovník Atény opustiť. K svojmu zármutku ich už nikdy neuvidí. Do dejín sa každopádne zapísal ako najväčší milovník Grécka, ktorý kedy stál na čele Rímskej ríše...

 

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Utorok, 23. apríl. 2024. Meniny má Vojtech.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa