Ôsmy div starovekého sveta: Navrhol Eupalinov tunel sám Pytagoras?

Polykratova metropola, dnes známa ako Pytagorion, má v 2. polovici 6. storočia pred naším letopočtom zhruba 20 000 obyvateľov. Pre také množstvo ľudí je stále ťažšie zaistiť dostatočný zdroj pitnej vody. „Privedieme ju z druhej strany kopca,“ rozhoduje Polykrates (vláda asi 540–522 pred n. l.). Hoci sa pýši titulom tyrana, neznamená to, že by to nebol prezieravý vládca...

Minimálna odchýlka

Náročnú stavbu zveruje Eupalinovi z Megary. Tomu sa pri prvom pohľade na vápencovú horu Kastro najskôr zatají dych. Prameň čerstvej vody sa nachádza presne na opačnej strane ako mesto. Bude sa musieť horninou prekopať a oba konce prepojiť tunelom. Aby šlo všetko rýchlejšie, bude sa stavať z oboch strán zároveň. Práce napriek tomu trvajú skoro desať rokov. Kvôli úzkemu priestoru v tuneli, keď jeho šírka činí len 2,5 metra a v niektorých miestach ani to nie, môžu v rovnakej chvíli z jednej strany pracovať iba dvaja robotníci. Urputne ale postupujú proti sebe a po drobných odchýlkach, ktoré si vyžiadajú opravy, sa konečne spoja. Ich výsledné dielo – tzv. Eupalinov tunel – meria presne 1036 metrov a kopáči z oboch strán sa pritom rozišli iba o štyri centimetre!

Úniková cesta

Na dno tunela sú uložené terakotové rúry, ktoré do mesta privádzajú vodu. Ako akvadukt bude Eupalinov tunel fungovať neuveriteľných 1100 rokov. Kvôli svojmu umiestneniu pod horou Kastro je dokonale chránený pred zrakmi nepriateľov, takže sa počas jeho existencie nikdy nestane, že by bol prívod životodarnej tekutiny do mesta prerušený. Zhruba v 7. storočí n. l. je však už zanesený, takže prestáva slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Jeho trasa ale poskytuje útočisko pred možnými útočníkmi a pre obyvateľov metropoly predstavuje únikovú cestu.

Sporná doba

„Výdatný zdroj vody je v rúrkach privádzaný do mesta,“ žasne nad Eupalinovým tunelom starogrécky historik Herodotos (asi 484–425 pred n. l.). Je to práve on, kto stavbu pomerne dobre popíše pre ďalšie generácie a v náznakoch dáva do súvislosti s Polykratovou vládou. Iné pramene však tvrdia, že najstarší dochovaný tunel Európy vznikol ešte skôr, než sa tyran chopil moci. Súčasná autorka Aideen Cartyová uvažuje o začiatku 6. storočia, kedy na Samos prišli prisťahovalci z Megary, ležiacej v pevninskom Grécku kúsok od Atén.

Práve medzi nimi mohol doraziť aj staviteľ Eupalinos. Jeho tunel je prvým na starom kontinente, ktorý bol preukázateľne geometricky zameraný. Zrejme to urobil on sám, ale v hre je aj jeden slávny rodák zo Samosu - staroveký matematik Pytagoras (asi 570-510 pred n. l.). Pokiaľ by na tuneli mal skutočne podiel, znamenalo by to, že naozaj vznikol skôr ako za Polykrata. Po jeho nástupe k moci totiž Pytagoras zo Samosu ušiel a uchýlil sa do Krotonu v Taliansku, kde založil vlastnú filozofickú školu.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Ilona Kučerová